Aplikácia Slack v určitom momente podnietila mnohých zamestnancov, aby reagovali na pracovné záležitosti aj po pracovnej dobe. Varuje však, že ľudia, ktorí sa cítia povinní pracovať aj po skončení pracovnej doby majú tendenciu byť menej produktívni.
Viac práce, menej produktivity
Nové údaje z prieskumu laboratória Slack’s Workplace Lab, ktorého sa zúčastnilo približne 10-tisíc kancelárskych zamestnancov, uvádzajú, že ľudia, ktorí z práce odchádzajú, keď im skončí pracovná doba, zaznamenali o 20 percent vyššie skóre produktivity než tí, ktorí pociťujú tlak pracovať aj po skončení pracovnej doby. Nie je prekvapením, že tí, ktorí ostávali v práci dlhšie, hlásili dvojnásobnú úroveň stresu a vyhorenia súvisiaceho s prácou než ľudia, ktorí z práce odchádzali načas.
Výsledky prieskumu – ktorý bol pokračovaním výskumu Slack’s Future Forum, ktorý bol počas pandémie široko citovaný – prichádzajú na konci roka, keď mnohí CEO v mene vyššej produktivity presadzujú, aby zamestnanci pracovali viac a vrátili sa do kancelárií. Mnohých pracovníkov to frustruje a rozptyľuje, lebo dochádzaním strávia hodiny času navyše. Toto úsilie však môže zhoršovať produktivitu.
„Tradične sa hovorí, že ak chcete byť produktívnejší, musíte viac pracovať,“ hovorí Christina Janzer, senior viceprezidentka pre výskum a analytiku a vedúca laboratória Slack’s Workforce Lab, ktoré robí výskumy a experimenty týkajúce sa zlepšovania spôsobov práce. „Toto je naša príležitosť zbúrať mýty. Viac hodín v práci nemusí nutne znamenať väčšiu produktivitu.“
Prosím, nerušiť
Janzer pripúšťa, že zatiaľ čo Slack má nastavenia „nerušiť“, aktualizácie statusu a nástroje na plánované odosielanie, „stále máme čo robiť, aby sme ich zviditeľnili“. Napriek tomu je v konečnom dôsledku „na spoločnosti, tíme a kultúre, aby tieto základné pravidlá skutočne stanovili,“ hovorí.
Prieskum Slacku vychádza skôr z odpovedí ľudí než z konkrétnych meraní produktivity účastníkov štúdie alebo počtu ich odpracovaných hodín. Zistilo sa, že u tých, ktorí sa cítili povinní pracovať po pracovnej dobe, bola o 50 percent vyššia pravdepodobnosť, že povedia, že majú príliš veľa priorít, než tí, ktorí pracujú podľa tradičného pracovného času. „Zamestnanci, ktorí pracovali dlhšie, hlásili podobnú dennú efektivitu ako tí, ktorí pracovali v rozmedzí svojej pracovnej doby, čo naznačuje, že lídri nerobia dosť pre to, aby uprednostňovali prácu a zabránili pocitu preťaženia,“ hovorí Janzer. Najnovšie údaje ukazujú, že v mnohých spoločnostiach „majú lídri skutočne veľkú príležitosť zohrať väčšiu úlohu pri pomoci ľuďom určiť si priority a využiť dobre čas, ktorý strávia v práci,“ hovorí Janzer.
Štyri hodiny sústredenej práce
Prieskum tiež zistil, že kancelárski pracovníci uvádzali štyri hodiny denne ako ideálne množstvo času na sústredenú prácu a že viac ako dve hodiny mítingov spôsobujú, že sa cítia preťažení. Polovica opýtaných uviedla, že si počas pracovného dňa robia prestávky len zriedka alebo vôbec.
Zistenie prieskumu o spojitosti produktivity a práce nadčas nie je nič nové. Akademický výskum už dávno ukázal, že po prekročení určitého bodu môžu hodiny strávené v práci navyše viesť k poklesu produktivity. Štúdia z roku 2014 napríklad zistila, že výkon zamestnancov prudko klesá po 50-hodinovom pracovnom týždni a potom prudko klesá po 55 hodinách. Štúdia konzultantov Bostonskej univerzity zistila, že lídri nedokážu rozlíšiť tých, ktorí pracujú 80 hodín týždenne, od tých, ktorí to predstierajú. Výskum Svetovej zdravotníckej organizácie zase dospel k záveru, že práca 55 a viac hodín týždenne je spojená s odhadovaným o 35 percent vyšším rizikom mŕtvice a o 17 percent vyšším rizikom úmrtia na srdcové choroby.
V čase, keď hybridné pracovné usporiadanie a prílev technológií umožňujú ľuďom prehodnotiť postupy práce, je to pripomienkou, že existujú alternatívy, ako jednoducho predlžovať pracovný čas, aby ste z ľudí dostali viac. „Produktivita nie je lineárna,“ hovorí Janzer a poznamenáva, že 75 percent respondentov prieskumu uviedlo, že poobede medzi 15. a 18. hodinou zažívajú pokles produktivity. „Sú tu príležitosti skutočne premýšľať o tom, ako ľudia trávia a organizujú svoj deň.“
Prieskum Slacku tiež zistil, že tí, ktorí uviedli najvyššiu produktivitu, častejšie uvádzali, že používajú stratégie riadenia času, ako je vyhradenie si času na konkrétne úlohy, kontrola e-mailov len v konkrétnych časoch a nastavenie časovačov, aby zostali sústredení. Slack sám experimentuje s niektorými nástrojmi produktivity. Tím Janzer mal nedávno „týždeň rýchlych mítingov“, keď skrátil dĺžku všetkých mítingov na polovicu – napríklad všetky 30-minútové bloky boli naplánované na 15 minút – aby sa zistilo, koľko času je skutočne potrebného. Spoločnosť má tiež dvakrát za štvrťrok týždne, počas ktorých sú mítingy dočasne zrušené, aby sa prehodnotilo, ktoré fungujú a ktoré nie.
„Je to skvelá funkcia,“ hovorí Janzer. „Z hľadiska produktivity dokážete naozaj veľa. Druhá vec je, že vás to núti pracovať rôznymi spôsobmi. Uvedomíte si, že to, o čom ste si mysleli, že musí byť 30-minútový míting, [môže byť] v skutočnosti asynchrónny príspevok v Slacku.“ Alebo, ako mnohí poznamenali, e-mail.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je redaktorka Jena McGregor.
