Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že jeho clá – z ktorých väčšinu odvolací súd označil za nezákonnú – priniesli do americkej štátnej pokladnice bilióny dolárov.
Toto číslo podľa odhadu niektorých ekonómov zodpovedá skôr tomu, koľko by clá mohli vyniesť počas celej nasledujúcej dekády. Doterajšie čísla sú podstatne nižšie. Priznáva to napokon aj Trumpov kabinet.
Podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta by ročné príjmy z ciel mohli dosiahnuť 300 miliárd dolárov, pritom takmer polovicu americká štátna kasa už inkasovala. „Bez ciel a všetkých tých BILIÓNOV DOLÁROV, ktoré sme už vybrali, by bola naša krajina úplne zničená a naša vojenská sila okamžite rozmetaná,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Bessent cez víkend pripustil, že USA možno budú musieť zhruba polovicu všetkých peňazí vybraných na dovozných clách uvalených od nástupu Donalda Trumpa do funkcie vrátiť. To by malo nastať, ak by Najvyšší súd rozhodol, že Trump pri uvaľovaní ciel prekročil právomoci. Išlo by o desiatky miliárd dolárov.
Nie je to prvýkrát, čo Trump také nadnesené číslo používa. Už začiatkom mesiaca tvrdil, že „sa na clách vyberajú bilióny dolárov“ a že jeho clá „nespôsobili infláciu ani žiadne iné problémy pre Ameriku – okrem masívneho prílivu HOTOVOSTI do štátnej pokladnice“.
Okrem podstatne nadnesených údajov však Trump tiež zabúda, že clá platia aj americké firmy pri dovoze zahraničného tovaru, a tieto náklady nakoniec často znášajú americkí spotrebitelia.
Sú clá legálne?
Trumpove vyhlásenia nasledovali po nedávnom verdikte Amerického odvolacieho federálneho súdu, podľa ktorého Trump prekročil svoje právomoci. Trump na Truth Social rozhodnutie súdu označil za nesprávne a stranícky zaujaté a zdôraznil, že platnosť všetkých ciel naďalej trvá.
Väčšinové stanovisko súdu v každom prípade uviedlo, že táto právomoc je zverená výlučne Kongresu ako jeho základná právomoc. Zákaz Trumpových ciel však nadobudne platnosť až 14. októbra, čo dalo administratíve čas podať odvolanie na Najvyšší súd.
Zneužil zákon?
Trump si nárokuje širokú právomoc stanovovať clá podľa zákona so skratkou IEEPA (Zákon o právomociach v núdzových situáciách v medzinárodnej ekonomike). Ide o americký federálny zákon z roku 1977, ktorý dáva prezidentovi Spojených štátov právomoc reagovať na mimoriadne národné udalosti, ktoré ohrozujú národnú bezpečnosť tým, že reguluje medzinárodné ekonomické transakcie a ukladá sankcie.
V minulosti sa používal na uvalenie sankcií na nepriateľov USA alebo na zmrazenie ich majetku. Donald Trump je však prvý americký prezident, ktorý zákon použil na uvalenie ciel. Pri rozhodovaní o nových clách na začiatku apríla tento krok zdôvodnil tak, že obchodný deficit USA považuje za národný núdzový stav.
Zákon je základ pre mnohé americké sankčné programy a je využívaný na riešenie hrozieb, ako sú kybernetické útoky a krádeže obchodných tajomstiev.
Spor aj so šéfom Fedu
Šéf Bieleho domu uviedol, že zrušenie ciel by bolo pre Spojené štáty pohromou a urobilo by ich ekonomicky slabými. Šéf americkej centrálnej banky Jerome Powell naopak minulý mesiac vyhlásil, že americká ekonomika je v solídnej kondícii, ale dosahy ciel na ekonomiku a infláciu „ešte uvidíme“.
Trump na Powella dlhodobo útočí. Nedávno dokonca odvolal členku Rady guvernérov Lisu Cookovú, ktorá však odmietla sama odísť. Nie je totiž jasné, či má prezident právomoc zbaviť funkcie členov Rady guvernérov Fedu. O veci budú rozhodovať súdy, a ak by Trump uspel, mohlo by to podkopať nezávislosť centrálnej banky, ktorá je považovaná za kľúčovú pre boj s infláciou.
Napríklad šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagarde povedala, že odvolanie, či už Powella, alebo Cookovej, by mohlo poškodiť svetovú ekonomiku. „Ak by americká menová politika už nebola nezávislá a namiesto toho by bola závislá na diktáte tej či onej osoby, potom sa domnievam, že vplyv na rovnováhu americkej ekonomiky by mohol byť v dôsledku dosahov, ktoré by to malo po celom svete, veľmi znepokojujúci, pretože je to najväčšia ekonomika sveta,“ varovala Lagarde.
Koľko teda vybral?
Vráťme sa však k otázke, koľko peňazí Trump na clách vybral. Spojené štáty v tomto fiškálnom roku, ktorý končí v septembri, vybrali na clách 142 miliárd dolárov, vyplýva to z dát amerického ministerstva financií zverejnených začiatkom augusta. Od apríla, keď Trumpove clá nadobudli platnosť, priniesli zhruba 96 miliárd dolárov.
Príjmy z ciel vyskočili v júli na 28 miliárd dolárov, čo je medziročný nárast o 273 percent. V júni clá vyniesli 27 miliárd, v máji 22 miliárd a v apríli šestnásť miliárd dolárov. Pred oznámením ciel predstavovali príjmy z ciel v marci osem miliárd a vo februári aj januári sedem miliárd dolárov.
Think-tank Tax Foundation odhaduje, že Trumpove clá počas budúceho desaťročia prinesú asi dva a pol bilióna dolárov. Zároveň však pravdepodobne zvýšia ceny bežného tovaru a daňovú záťaž priemernej domácnosti – približne o 1300 dolárov v roku 2025 a 1700 dolárov v roku 2026.
Inflácia sa v Spojených štátoch v júli prekvapivo príliš zvýšila len na 2,7 percenta, ale zodpovedá tohtoročnému maximu zo začiatku roka. Zdá sa, že Trumpove clá ceny zvýšili, a niektorí ekonómovia varujú, že môžu zvyšovať náklady až do konca roka. Hlavný americký ekonóm JPMorgan Chase Michael Feroli tento rok uviedol, že clá povedú k „významne vyššiemu rastu“ spotrebiteľských cien a v určitom bode aj k inflácii.
