Firma sa stala prvou firmou na svete, ktorej trhová hodnota dosiahla päť biliónov dolárov.
Ešte pred tromi rokmi bola kalifornská firma so zeleným logom, ktorú vedie tak trochu šialený „muž v koženej bunde“ Jensen Huang, známa hlavne ako developer grafických čipov pre hernú a kreatívnu scénu. Teda, ak odhliadneme od relatívne krátkej, no intenzívnej epizódy, keď sa jej čipy stali esenciálnou súčasťou pre ťažbu niektorých kryptomien.
Od transformácie na svetového lídra v oblasti AI čipov jej biznis, a taktiež hodnota jej akcií, zažíva bezprecedentnú jazdu, aká nemá v dejinách moderného korporátneho kapitalizmu obdobu.
Akoby nestačilo, že posledné tri roky bola striedavo najhodnotnejšou spoločnosťou sveta, stal sa z nej hlavný ťahúň akciového indexu S&P 500, čo je veľmi presný indikátor zdravia amerického technologického trhu a ukazovateľ toho, ako veľmi sa ekonomika postavená okolo umelej inteligencie prehrieva. Firma teraz prekročila ďalší míľnik, ktorý investorom vyráža dych.
Stala sa totiž vôbec prvou firmou na svete, ktorej trhová hodnota dosiahla päť biliónov dolárov. Je to druhý podobný míľnik v rade s odstupom iba troch mesiacov, a pri pohľade na rebríček jej spoločníkov na piedestáli najbohatších svetových firiem (Apple, Microsoft a Google) je vidieť, ako sa od tých ostatných stále viac vzďaľuje.
Ak sa vám to samo osebe zdá málo šialené, zvážte, že takúto hodnotu dnes svet prisudzuje spoločnosti, ktorá naposledy vykázala celkové aktíva vo výške „iba“ 140,74 miliardy dolárov. Desivý rozdiel, však?
Jasné, na prvý pohľad to nie je až také divné, firma mala podľa posledných kvartálnych finančných výsledkov z júla stále veľmi dobre rozbehnutý biznis. Tržby dosiahli 46,7 miliardy dolárov, čo bol viac ako 50-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku a šesťpercentný oproti predošlému štvrťroku.
Lenže odvtedy sa veľa vecí zmenilo. Predovšetkým sa skomplikovali americké politické vzťahy s Čínou, ktorá predstavovala hlavný motor rastu spoločnosti v posledných kvartáloch.
Uplynuli len necelé štyri týždne, odkedy zakladateľ a generálny riaditeľ Nvidie Jensen Huang na podujatí Citadel Securities v New Yorku priznal, že pozícia spoločnosti v Číne klesla z 95 percent na trhu s pokročilými čipmi na úplnú nulu. „V súčasnej dobe sme stopercentne mimo Číny,“ uviedol vtedy Huang.
Súčasnú akciovú jazdu, ktorá vyhnala hodnotu Nvidie na päťbiliónovú hodnotu, spôsobili pravdepodobne dve udalosti súvisiace s jediným čipom – Blackwell.
Tou prvou bola Huangova prezentácia na podujatí Nvidia GTC, kde riaditeľ spoločnosti ukázal prezentáciu, z ktorej vyplynulo, že spoločnosť ráta s tržbami na úrovni päťsto miliárd dolárov z nových predajov tohto čipu v nasledujúcich piatich štvrťrokoch, čo by bolo podstatne viac, než trh očakával.
Problém je, že ide len o špekuláciu, ktorú firma nepotvrdila. Tou druhou udalosťou je obnovená nádej na export do Číny.
Prezidenti USA a Číny Donald Trump a Si Ťin-pching na summite G20
Zdroj: Forbes Česko
Keď totiž americký prezident Donald Trump v stredu odletel do Južnej Kórey, aby sa pripravil na samit so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom, utrúsil niekoľko poznámok, ktoré vyvolali poplach medzi washingtonskými úradníkmi a zároveň spôsobili nadšenie medzi akcionármi a špekulantmi s akciami čipového giganta.
„Budeme hovoriť o Blackwelli,“ vyhlásil Trump o svojom stretnutí so Si Ťin-pchingom, čím nepriamo povedal, že USA zvažujú možnosť povoliť do Číny exportovať najmodernejšiu čipovú technológiu (hoci pravdepodobne trochu oklieštenú verziu) pre AI výpočty, ktorú Nvidia disponuje.
Pre kontext pripomeňme, že doterajší biznis Nvidie v Číne bol založený na výrazne oklieštených čipových technológiách (naposledy na modeli H20). Od roku 2022 mala totiž firma zakázané vyvážať do Číny pokročilé čipy, ktoré poháňajú aplikácie umelej inteligencie, vrátane modelov A100, H100 a H200.
Tento rok v apríli Spojené štáty úplne zakázali Nvidii dodávať produkty do Číny. V polovici júla sa však na stránkach firmy objavil blogový príspevok, ktorý tvrdil, že predaj čipov do ázijskej krajiny sa čoskoro obnoví. Lenže potom prišla studená sprcha, a tentokrát nie od Trumpovej administratívy, ale priamo z Pekingu.
Niekoľko rokov trvajúce obmedzenia totiž dohnali Čínu k rozvoju domáceho AI hardvéru (najmä od Huawei, vlastnými AI čipmi však disponuje napríklad aj Alibaba či Baidu) a k hľadaniu kreatívnych ciest, ako využiť zvyšné západné zdroje. Práve z tohto prostredia sa zrodil aj projekt DeepSeek, ktorý na začiatku roka šokoval Západ svojím výkonom.
V prvej polovici augusta čínska propaganda vyslala prvý signál, že sa začína diať niečo divné. Čínske médiá rozbehli proti čipom od Nvidie negatívnu kampaň.
Čip H20 mal byť rizikový z hľadiska možných zadných vrátok, technologicky zastaraný a nešetrný k životnému prostrediu. Nakoniec vyzvala čínskych kupcov, aby ho vo svojich nákupných stratégiách bojkotovali a namiesto toho kupovali čipy domácej výroby.
V septembri čínske úrady natvrdo prikázali najväčším tamojším technologickým firmám prestať AI čipy od Nvidie kupovať a zrušiť všetky objednávky, ktoré boli v procese. Nvidia navyše mala v krajine porušiť protimonopolný zákon.
Aj keď sa možno na čas Nvidia na čínsky trh vráti, avšak za cenu, že sa s Čínou bude deliť o omnoho hodnotnejšie technologické know-how než doteraz, nemusí sa už vracať na rovnaký trh.
Džin bol už vypustený z fľaše a Peking svoju snahu zbaviť sa závislosti na amerických čipových technológiách pre umelú inteligenciu najskôr neupustí. Ak ktokoľvek na svete môže reálne v dohľadnej dobe vybudovať autonómny polovodičový dodávateľský reťazec bez závislosti na USA, ide práve o Čínu.
Otázkou je, čo to bude znamenať pre biznis spoločnosti, ktorej súčasné trhové ocenenie predpokladá, že firma v každom ďalšom štvrťroku doručí výsledky, ktoré nie sú len výborné (to už sa berie ako samozrejmosť), ale doslova za hranicou dokonalosti.
Sám Huang síce nedávno vyhlásil, že jeho firma je v AI čipoch desať rokov pred všetkou konkurenciou, už to samo osebe však začína pripomínať skôr nafúkanosť, ktorá v histórii ľudstva spravidla viedla k jedinému výsledku.
Pôvodný text vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Karel Wolf.
