Rok 2020 priniesol nevídanú bitku Matky prírody s ľudským dôvtipom, pandémia vírusu SARS CoV-2 bola totiž dokonalá biologická búrka.
Exponenciálne šírenie, častý výskyt nakazených s miernymi príznakmi alebo bez príznakov, ktorí boli schopní žiť spoločensky. A na druhej strane ťažký priebeh u zraniteľných, ktorí často končili na smrteľnej posteli.
Pomerne nízka smrtnosť viedla k tomu, že zodpovední pri rozhodovaní nepovažovali za dôležité riadiť sa zisteniami, ktoré ponúka veda. Nevykonali sa základné opatrenia v oblasti verejného zdravia, či už testovanie, trasovanie alebo sociálny dištanc. Z rúšok sa stal politický symbol.
Čo by sme mohli dokázať
Moderná veda a ľudský dôvtip však dokázali byť vyrovnaným protivníkom vírusu. Neprešiel ani kalendárny rok a podarilo sa schváliť preukázateľne bezpečné a efektívne vakcíny, ktoré už aj dostali milióny ľudí. Keď sa pokročilé metódy vo vede a vedecké myslenie dočkajú dostatočnej finančnej a politickej podpory, ľudstvo je schopné popasovať sa aj s mimoriadne nebezpečným protivníkom.
Poučíme sa ale z chýb, ktoré dovolili Covidu-19, aby sa vymkol spod kontroly a spôsobil veľkému počtu ľudí utrpenie a smrť? Vrátiť sa do „normálneho“ post-covidového sveta bude veľké pokušenie, bolo by to však nemúdre a neetické, keďže práve tento predošlý normál umožnil, že pandémia mala devastačný dopad. Stála hrozba vyvíjajúcich sa zoonotických vírusov znamená, že mnohí z nás sa dožijú ďalšej nebezpečnej epidémie. V príprave na ňu však môžeme urobiť veľa práce.
Covid-19 napríklad odhalil neadekvátnosť amerického zdravotníckeho systému. Ak by bola kvalitná zdravotná starostlivosť v USA všeobecne dostupná, každý človek by sa dostal do kontaktu s lekárom či sestrou, a zlepšila by sa tak včasná diagnostika a rýchle odhaľovanie nových infekcií. Rovnako by sa dalo zabrániť chronickým chorobám a manažovať ich priebeh.
Lepšie vybavené nemocnice, viac ľudí v teréne
Zdravotné systémy musia mať lepšie vybavené zariadenia, schopné zvládnuť nárast počtu pacientov, najmä riadne zásoby testov, ochranných prostriedkov, liekov a ďalších základných zdravotníckych zdrojov. Personál, vrátane komunitných pracovníkov, ktorí budujú v teréne dôveru, musí byť dobre zaškolený. A systémy zdravotnej starostlivosti musia riešiť aj potreby marginalizovanej populácie, ktorá trpela najhorším priebehom Covid-19.
Testovanie na COVID-19 na štadióne v Lyone. FOTO: SITA, AP
Verejné zdravotníctvo – to nie sú len nemocnice a ambulancie. Je zásadné pri odhaľovaní a liečení chorôb, ovplyvňuje kvalitu vzdelávania zdravotníkov, má vplyv aj na efektívnu vakcináciu. V Spojených štátoch sa stalo, že vedci z rešpektovaných úradov na kontrolu zdravotníctva, teda CDC a FDA, boli odsúvaní na vedľajšiu koľaj a aj napádaní za to, že podporovali striktné a na vede založené opatrenia.
Štátne a lokálne zdravotnícke úrady sú pri testovaní, izolácii a dohľade kľúčové, sú však chronicky nedofinancované. Tieto agentúry sú v prvom rade zodpovedné za distribúciu a výdaj vakcín na Covid-19 a v USA sledujeme, že sú neschopné postupovať férovo a efektívne.
Potrebujeme silnú svetovú organizáciu
Rýchla premena Covid-19 z lokálnej epidémie na globálnu pandémiu zdôraznila aj potrebu robustnej Svetovej zdravotníckej organizácie. Ak však členské štáty WHO túto organizáciu nefinancujú dostatočne, nevybavia ju dostatočne silnými kompetenciami a nedávajú jej politickú podporu, nedokáže WHO napĺňať svoju úlohu chrániť a podporovať zdravie obyvateľov celého sveta.
V súčasnosti je WHO výrazne závislá na dobrej vôli vlád členských štátov, veľmi náchylná na to, aby sa zamotávala do politických kontroverzií, napríklad medzi USA a Čínou. Tie napokon aj viedli k hrozbe USA, že z WHO vystúpia.
Musíme preto obnoviť globálnu organizáciu zdravotníctva, ktorá nás ochráni pred chorobami aj zraneniami. Najprv potrebuje WHO prostriedky, primerané jej mandátu. Členské štáty by mali výrazne zvýšiť finančné príspevky a dať agentúre flexibilitu pri ich alokovaní na najvýraznejšie globálne zdravotné výzvy.
Ak bol niekedy vhodný čas na to, aby sa politici zjednotili v podpore udržateľného financovania výskumu a vývoja, tak je to teraz. Hoci nemôžeme vopred pripravovať vakcínu na každú možnú novú infekčnú chorobu, mohli by sme robiť oveľa viac v oblasti prípravy zdravotníckych technológií, ktoré by nás mali ochrániť. Nové antibiotiká, ktoré by spomaľovali rast rezistencie, univerzálne vakcíny proti chrípke či nové technológie a platformy na objavovanie vakcín.
Miliarda naviac ročne
Najnižšou sumou, ktorá by dokázala významne podporiť výskum a vývoj, je, ako odporúča Komisia pre globálny rizikový systém pre budúcnosť už od roku 2016, miliarda dolárov naviac každý rok. Investícia do výskumu chorôb by dokonca mohla zabrániť prepuknutiu ďalšej veľkej infekčnej choroby.
Lepšie pochopenie prepojenia medzi ľudským, zvieracím a environmentálnym zdravím by nám umožnilo lepšie pochopiť evolúciu chorôb, ktoré sa šíria medzi viacerými druhmi živočíchov a smerom k ľudskej populácii. Takéto vedomosti by zlepšili prevenciu pred chorobami, ako aj vývoj vakcín a liečby.
Dezinfekcia v Jakarte v Indonézii. FOTO: SITA, AP
Aj keby sme však vybudovali tie najsilnejšie zdravotné systémy, verejné zdravotníctvo či medzinárodné organizácie a k nim silnú podporu výskumu a vývoja, budúce epidémie si budú pravdepodobne vyžadovať agresívne opatrenia v oblasti verejného zdravia. Teda karantény a zákazy vychádzania či lockdown. Táto pandémia odhalila a prehĺbila obrovské nerovnosti v Spojených štátoch aj v globálnom kontexte.
Veľmi naliehavo potrebujeme záchranné siete v spoločnosti, ktoré by podporili chudobných a zraniteľných, od všeobecnej platenej práceneschopnosti, cez podporu pre žiakov a študentov a ich rodičov, zdravotnú starostlivosť a hygienu pre väzňov a utečencov, ako aj environmentálnu spravodlivosť.
Potrebujeme aj plány, zakotvené v etike, ktoré budú počítať so zdieľaním zdrojov ako sú ochranné prostriedky a vakcíny, tak, aby boli dostupné primerane potrebám. Zdravotná bezpečnosť musí byť inkluzívna pre všetkých.
Nová politika: máme na ňu?
Viac ako každý iný právny predpis či regulácia, investícia alebo intervencia, národná politika alebo globálna stratégia, potrebuje globálna bezpečnosť v oblasti zdravia novú politiku. Radšej ako viniť iné štáty alebo národy či medzinárodné organizácie, radšej ako hromadiť zásoby a vyhlasovať stratégiu „moja krajina je prvá“, by sa nová politika mala sústrediť na národnú a medzinárodnú jednotu a inklúziu. Bola by založená na pravdivom základe, teda na vedomí, že globálna bezpečnosť v zdravotníctve je spoločná zodpovednosť.
Ani jedna krajina nedokáže samostatne bojovať s medzinárodnými hrozbami, ako sú zoonotické choroby či zmena klímy. Je to na nás – ak sa zjednotíme okolo lídrov, ktorí rešpektujú vedu a ide im o spoločné dobro, budeme mať politiku, ktorá povedie ku globálnej bezpečnosti v zdravotníctve.
A ak použijeme katastrofu menom Covid-19, ktorej sme mohli zabrániť, na to, aby sme premenili naše národné a globálne zdravotné systémy, objavíme plný potenciál ľudskej vynaliezavosti, ktorá nás ochráni aj pred najväčšími hrozbami od Matky prírody.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autori Sarah Wetter a Lawrence Gostin sú odborníci na právo vo verejnom zdravotníctve.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk.
