Rast slovenskej ekonomiky by mal v tomto roku zrýchliť na 2,1 percenta. V budúcom roku by mal stúpnuť na 2,7 percenta z 1,6 percenta v minulom roku. Vyplýva to z aktualizovaných prognóz Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Spomalenie inflácie podľa OECD zvýši rast reálnych miezd a spotreby. Uvoľnenie finančných podmienok, vyššie čerpanie prostriedkov z fondov EÚ a očakávané oživenie zahraničného dopytu podporia rast investícií a vývozu. Medzi hlavné riziká patrí opätovné zvýšenie svetových cien energií a narušenia dodávateľského reťazca.
Na obnovenie fiškálneho rezerv, podporu procesu dezinflácie a prípravu na rýchle starnutie obyvateľstva je potrebná ambiciózna fiškálna konsolidácia. Zefektívnenie nakladania s verejnými zdrojmi a ďalšie reformy dôchodkového systému a rodinných príspevkov môžu pomôcť zlepšiť fiškálnu udržateľnosť. Presun daňových príjmov z práce na majetkové a environmentálne dane a opatrenia na zlepšenie čerpania fondov EÚ môžu podporiť rast.
OECD očakáva, že inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien tento rok padne na 2,9 percenta z minuloročných 11 percent. V budúcom roku by sa mala opäť zrýchliť na 3,3 percenta.
Nezamestnanosť by mala v najbližších dvoch rokoch v podstate stagnovať. OECD počíta v tomto roku s nárastom jej miery na 5,9 percenta z 5,8 percenta v roku 2023. V roku 2025 by mala klesnúť opäť na 5,8 percenta.
Schodok verejných financií tento rok stúpne na 5,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) zo 4,9 percenta HDP v minulom roku. Na budúci rok sa zníži na 5,2 percenta HDP.
Hrubý verejný dlh bude pokračovať v raste, keď tento rok stúpne na 65,8 percenta HDP a v roku 2025 na 67,7 percenta HDP zo 63,4 percenta HDP v minulom roku. Verejný dlh podľa maastrichtských kritérií dosiahne tento rok 58,4 percenta HDP a 60,4 percenta HDP v roku 2025 po 56 percentách HDP v roku 2023.
