Je ťažké zistiť, čo robí ľudí naozaj šťastnými – a ešte mať na to aj dôkaz. Existuje však dlhodobý prieskum, ktorý skúma šťastie od 30. rokov minulého storočia a po desaťročiach boli jeho výsledky publikované v novej knihe The Good Life.
Štúdia z Harvardu od profesorov Roberta Waldingera a Marca Schulza skúmala dlhé roky tých istých 700 ľudí a ich rodiny, aby zistila, čo ich robí šťastnými. Položili im tisíce kvalitatívnych otázok a vykonali stovky meraní zdravia, od skenovania mozgu až po krvné výsledky.
V 30. rokoch boli účastníci vybraní spomedzi študentov Harvardovej univerzity a zo skupiny chudobných chlapcov z Bostonského predmestia.
Každých päť rokov odpovedali na podrobné otázky a poskytovali lekárske informácie. Ich manželky a deti sa neskôr pripojili k štúdii, ktorá sledovala ich prácu, manželstvá, rozvody a dokonca aj smrť. Dokonca 25 účastníkov venovalo po smrti svoje mozgy štúdii.
Budeme po kúpe domu či kariérnom povýšení naozaj šťastní?
„Ako sme sa dozvedeli, ľudia veria, že šťastie je niečo, čo môžu dosiahnuť – ak si kúpia dom, budú povýšení alebo dostatočne schudnú, tak budú šťastní. Správame sa, ako keby to bola destinácia, do ktorej sa dostaneme, ak zaškrtneme správne políčka,“ hovorí Waldinger, ktorý je štvrtým riaditeľom projektu počas jeho existencie.
„Údaje však veľmi jasne ukazujú, že to jednoducho nie je pravda. A to je dobre, pretože spokojnosť nie je niečo nedostupné. Je pre nás všetkých eminentne dosiahnuteľná.“
Ukazuje sa, že peniaze nerobia ľudí šťastnými, rovnako ani postavenie či funkcia.
Sú to predovšetkým vzťahy a prepojenia, ktoré ľudia vytvárajú. Či už vo forme priateľstiev, romantických vzťahov, cirkevných skupín, športových spoluhráčov, spolupracovníkov či členov knižného alebo iného klubu. Ľudia s najsilnejšími sociálnymi väzbami a kontaktmi vo veku 50 rokov boli aj vo svojej osemdesiatke v najlepšej forme.
Ako autori sumarizujú: „Dobré vzťahy nás udržiavajú šťastnejšími a zdravšími. Bodka.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Alex Ledsom.
