Množstvo stresu a neschopnosť ho konštruktívne spracovať môže viesť k neustálemu sťažovaniu sa, hovorí psychológ Aleš Bednařík. Na všetkom sa však dá pracovať. Ako môžeme zmeniť tento návyk a čo robiť, ak máme v okolí niekoho, kto neustále frfle?
Bez toho, aby ste si to uvedomili, ste sa možno aj vy stali človekom, ktorý sa neustále sťažuje. Vonku je buď príliš veľká zima alebo veľmi horúco, vaši neschopní kolegovia urobili v projekte opäť množstvo chýb, deti susedov sú príliš hlučné a váš partner už zase niečo pokazil!
Spúšťačom môže byť stres aj bezmocnosť
Nový výskum ukazuje, že spínačom zmeny na „ufrflanca“ môže byť stres a neschopnosť vyrovnať sa s nepredvídateľným svetom. Kombinácia obáv a bezmocnosti potom podľa psychológa vedie k tomu, že sa na všetko sťažujeme.
„Takýmto slovným okomentovaním a ohovorením ‚nepriateľa‘ získame aspoň pocit, že ho vieme ovládnuť, aj keď iba svojím negatívnym hodnotením. Takto sa morálne vyvýšime a cítime sa aspoň ako morálni víťazi,“ vysvetľuje Aleš Bednařík, no dodáva, že s tým vieme pracovať.
Stres môžeme ventilovať napríklad oddychom, konštruktívne riešiť jeho zdroje alebo pracovať na tom, aby sme lepšie prijímali veci, ktoré nevieme ovplyvniť. Môžeme tiež pracovať s empatiou, aby sme lepšie rozumeli, že ľudia majú obvykle dobré úmysly alebo pochopiteľné motívy. Ak budeme mať viac ochoty pochopiť, prečo iní ľudia robia to, čo robia, nebudeme mať podľa odborníka takú potrebu sťažovať sa.
A čím skôr si uvedomíme, že sa príliš sťažujeme, a tento problém začneme riešiť, tým lepšie. Iný výskum totiž ukazuje, že sťažovanie sa má aj fyziologické účinky – čím viac frfleme, tým hlbšie sa nám tento návyk vrýva do podvedomia.
Nepretržitý cyklus negatívnych myšlienok môže dokonca spôsobiť poškodenie hipokampu, časti mozgu, ktorá sa používa na riešenie problémov a zodpovedá za kognitívne fungovanie. Sťažovatelia sa časom stanú závislými od negativity a priťahuje ich dráma, ktorá sťažovaniu sa predchádza.
Toxické správanie
Ak máte takéhoto človeka vo svojom okolí, zbystrite pozornosť. Chronickí sťažovatelia, ktorí na všetko reagujú negatívnym a pesimistickým spôsobom, totiž prenášajú tieto pocity aj na ostatných cez tzv. „projektívnu identifikáciu“.
Ako opisuje Harvard Business Review vo svojom článku, je to akoby používali iných ľudí ako odpadkový kôš na svoju negativitu. Ich okolie sa potom cíti unavené a vyčerpané.
Je veľmi pravdepodobné, že tento druh „prenosu“ je v nás ľuďoch hlboko zakorenený. „Náš mozog nevedome napodobňuje nálady ľudí okolo nás, čo môže byť výhodou, keď čelíme nebezpečenstvu. Môže slúžiť aj ako forma sociálnej súdržnosti. Toto neurónové zrkadlenie má však aj odvrátenú stránku. Ľudia, ktorí sa sťažujú na všetko, sú nákazliví. A skôr, ako si to uvedomíme, sa v ich prítomnosti sami zmeníme na sťažovateľov,“ píše HBR.
Kde takéto správanie pramení? „Sťažovatelia tak ukazujú, že sú obete sveta a takto si od druhých pýtajú podporu, súcit, pochopenie. Často si ani neuvedomujú, že dosahujú pravý opak – ľudí od seba odháňajú, vo všeobecnosti sú precitlivení na vonkajší svet a prehnane to interpretujú tak, že im niekto ubližuje,“ vysvetľuje Bednařík.
Čo s tým?
Pri tejto téme je dôležité povedať, že je dôležité rozoznávať hranicu medzi frflaním a kritizovaním. Ako objasňuje psychológ, frflanie obsahuje negatívne komentáre a opovrhovanie, kritika má za cieľ pomenovať problém a priniesť riešenie na zmenu k lepšiemu.
„Druhý rozdiel je v tom, či vieme aj chváliť, obdivovať, oceniť, dať najavo radosť a spokojnosť. Ale keď v komunikácii s druhými sme stále iba negativistickí, tak sme naladení iba jedným smerom,“ dodáva.
Čo robiť, ak máme vo svojom okolí chronického sťažovateľa? „Je niekoľko možností a nemusia vôbec viesť k úspechu,“ hovorí s úsmevom. Najdôležitejšie je podľa neho ukázať na prebratie zodpovednosti sťažovateľa a rozlíšiť možnosti vplyvu. Teda uvedomiť si, kde sa dá niečo urobiť a kde to nemá význam.
Odporúčania psychológa
- Pýtajte sa, čo by sa dalo urobiť. Napríklad: „Čo si mohol povedať?“ „Čo by si chcel dosiahnuť?“ „Ako by si to chcel zmeniť?“ Treba sa však pripraviť na spŕšku výhovoriek typu: „Ale to sa nedá, lebo…“
- Skúste povedať: „Ja by som na tvojom mieste…“ „Poznám ľudí, ktorí na tvojom mieste urobili toto…“ Tu sa tiež treba pripraviť na reakcie začínajúce sa slovíčkom ale.
- Nasmerujte človeka na pozitívne a konštruktívne aspekty udalosti: „Tá istá situácia má aj svoje pozitíva, napríklad…“ „Ja to vidím aj takto pozitívne…“ Ukázať druhej strane, že platí aj jej „ALE“, teda negatíva, ale aj vaše pozitíva, lebo svet je pestrý, nie čierny.
- Vysvetlite človeku, že čas, ktorý spolu trávite, sa iba sťažuje a lezie vám to na nervy a chcete spoločný čas tráviť inak a presmerovať tému, na čo chcete.
- Akceptujte takéto nastavenie (napríklad ak je to 70-ročná matka, svokra, svokor, otec) a trénujte si vlastnú trpezlivosť, láskavosť a empatiu.
