Do sveta sociálnych sietí sa dostal celkom náhodne. Christopher Isaac Stone, ktorému dnes nikto nepovie inak než Biz, pôvodne o internete „nevedel vôbec nič“.
V začiatkoch najväčšieho boomu online technológií však dostal ponuku, či by za päťtisíc dolárov nevedel vytvoriť jednoduché webové stránky. „Moja odpoveď bola jednoznačná. Áno, nepochybne! Za päťtisíc dolárov určite,“ smeje sa Stone. Odvtedy ho všetci volali „the web guy“, chlapík od internetu.
Píše sa rok 2008 a celý svet žije historickým okamihom – prezidentské voľby v Spojených štátoch vyhráva vôbec po prvý raz Afroameričan. Jedna z hlavných zbraní v kampani Baracka Obamu je Twitter, teda sociálna sieť, ktorú rok predtým založil Biz Stone spolu s Jackom Dorseym, Evanom Williamsom a Noahom Glassom.
Taký úspech nečakali
Pôvodne pritom trojica bez Dorseyho vyvíjala podcastovú platformu. Usilovne na nej pracovali dva roky každý deň, kým im samotným došlo, že musia svoj plán zmeniť. „Už ani neviem, prečo sme ju chceli. Nikto z nás podcasty ani nepočúval, tobôž netvoril,“ s úsmevom spomína Biz Stone.
Nabrali preto nový smer: spojili sa s Jackom Dorseym a vytvorili jednu z prvých mikroblogovacích sietí. Postupne na nej pribúdali profily politikov, verejne známych osobností a novinárov. „Nemohli sme tomu uveriť. Chceli sme vytvoriť priestor pre zdieľanie medzi pár ľuďmi, ale postupne sa začali pridávať známe osobnosti a celá platforma nabrala nečkané rozmery,“ hovorí Stone.
„Odrazu sa v hlavných večerných správach spomínal aj Twitter. Všetky aktuality ste odrazu našli práve na našej sociálnej sieti, denne nám volali novinári, aby sme sa vyjadrili k dianiu vo svete – k voľbám, k Arabskej jari… Pritom sme o tom nič nevedeli a nemali s tým nič spoločné. Všetko sa však točilo na Twitteri,“ vysvetľuje.
Dnes 49-ročný podnikateľ a investor odvtedy založil vyhľadávač Jelly (neskôr ho odkúpil Pinterest), napísal niekoľko kníh, investoval do niekoľkých začínajúcich firiem a v Twitteri už žiadnym spôsobom nefiguruje. Vo svete startupov je však stále aktívny a vývoj svojho zatiaľ najúspešnejšieho projektu Twitter z diaľky sleduje.
V rámci Americko-českého obchodného fóra, ktoré organizovalo Veľvyslanectvo Spojených štátov v Česku, nedávno prišiel do Prahy. A českej edícii magazínu Forbes poskytol exkluzívny rozhovor.
Čo sme pri tvorbe Twittera podcenili…
Ako vnímate vplyv sociálnych sietí na spoločnosť?
To je zložitá otázka. Keď sme Twitter vytvárali, vôbec sme nepremýšľali nad tým, čo negatívne by mohla priniesť, skrátka nám to nenapadlo. Odrazu bol rok 2016 a nám začalo dochádzať, koľko škody dokáže napáchať, koľko trollov ho využíva, ako zle sme to pôvodne nastavili.
Čo tým myslíte?
Pôvodné algoritmy sme skrátka nenastavili dobre. Nedokázali sme si predstaviť žiadne dôsledky. Napríklad sme na stránke mali voľnú bielu plochu a premýšľali, ako by sme ju využili, tak sme tam napísali počet sledujúcich alebo počet interakcií daného užívateľa. A odrazu bol počet interakcií to, o čo ľuďom na Twitteri šlo. Presne to však nahráva trollom, šíreniu dezinformácií…
Je však toto vaša zodpovednosť? Respektíve zodpovednosť týchto platforiem?
Dlho sme si hovorili, že nie. Ani nebolo v našich silách prechádzať každý deň dva milióny tweetov a kontrolovať ich.
V roku 2017 som sa na krátky čas do Twittera vrátil, prizvali ma ako poradný hlas. Nastal vtedy úplný chaos – akýkoľvek ukazovateľ, na ktorý sme sa pozreli, bol zlý. Strácali sme užívateľov, narastal počet falošných účtov… Museli sme sieť vyčistiť a nastaviť ju inak.
Zakladatelia Twittera: Jack Dorsey, Evan Williams a Biz Stone v roku 2008. Foto: Flickr/Scott Beale – Laughing Squid, licencia CC BY-NC-ND 2.0
Vtedy sa ma mnoho ľudí pýtalo, či je niečo inak, než pri mojom prvom odchode. A bolo. Už som vedel, že toto je naša zodpovednosť. Síce sme nemohli prechádzať obsah všetkých tweetov, ale mohli sme sa pozerať na čísla a rozpoznávať napríklad, či ste troll.
Ako?
Keď pri nejakom účte vidíte, že denne píše tisíc príspevkov alebo tisíckrát za deň niekoho spomenie alebo označí, tak viete, že je to zrejme troll. Takže sme nastavili algoritmus, aby neposudzoval jednotlivé správy, ale počet interakcií. Samozrejme, to nevyriešilo problém úplne, ale situácia sa zlepšila o šesťdesiat percent.
Nie je to sociálna sieť, skôr médium
V predchádzajúcich rozhovoroch ste spomínali, že ste chceli vytvoriť niečo, čo dokáže zmeniť svet. Plní Twitter tento účel?
Vlastne áno, stále ho mení, stále má obrovský vplyv a môžeme sa baviť o tom, či pozitívny alebo negatívny. Tá značka je dodnes omnoho väčšia než len počet jeho užívateľov. To mi vždy prekážalo, keď ho ľudia prirovnávali s inými sociálnym sieťami podľa počtu užívateľov – samozrejme, že vyzeral maličký.
Lenže v mojej hlave bol Twitter vždy spravodajská platforma. A vlastne až tak nezáležalo, koľko ľudí na ňom tweetovalo, alebo koľko ľudí tie tweety čítalo. Keby ste totiž porovnali jeho dosah nie so sociálnymi sieťami, ale s inými spravodajskými servermi, vplyv bude mnohonásobne väčší.
Vy sám ste na ňom aktívny?
Stále tam som, ale vlastne už toľko netweetujem. Len nedávnom som oznámil niečo o tom, že som v Prahe. (smeje sa) Ale pár sledujúcich tam ešte mám!
Spomínaných pár sledujúcich je v skutočnosti viac ako dva a pol milióna. Tento veselý chlapík nejde pre iróniu a vtip ďaleko. Sám hovorí, že ak sa nebavíte, robíte niečo zle. A je jedno, či v živote, alebo v kariére.
„Ak niečo robíte len preto, aby ste zarobili veľa peňazí, nebudete šťastný a zrejme ani nezarobíte,“ konštatuje Biz Stone. Sám sa svojou poučkou riadi už od začiatku kariéry, keď stál pri vzniku dvoch populárnych blogových platforiem Medium a Blogger.
Anjelský investor
Na svojich profiloch si hovoríte „the internet guy“. Čo vás teda zamestnáva?
Práve rozbieham nový projekt, ale je ešte veľmi skoro o ňom hovoriť. Vlastne zatiaľ ani neviem, ako by som ho opísal slovami. Zatiaľ môžem povedať len to, že ide o projekt, ktorý súvisí s umelou inteligenciou – zvyšok je tajomstvo. Okrem toho som však stále aktívny ako angel investor.
Čím sa pri výbere, kam investovať, riadite?
Vlastne dosť jednoduchými pravidlami. Je mi sympatický founder a verím, že dokáže odviesť dobrú prácu? Páči sa mi daná nová technológia? Myslím, že ju svet potrebuje? Ak si na všetky tieto otázky odpoviem „áno“, tak do toho idem.
Ste aktívny aj na Mastodone, ktorý je často spomínaný ako alternatíva Twittera. Myslíte si, že by mu mohol v budúcnosti konkurovať?
Možno áno. Keď sa začalo hovoriť o odchádzaní z Twittera, bola to pre Mastodon veľká vec. Odrazu získal milióny nových užívateľov, tak sa teraz snaží vytvoriť svoju sieť prístupnejšiu. Ak nie ste na tento systém zvyknutý a odrazu tam prídete a ono sa vás to spýta, aby ste si zvolili server, človek si povie: Ako to myslíte? To je na vás, nie? Keď toto zmení a bude užívateľsky prívetivejší, môže Twitteru konkurovať.
Od vlaňajšej jesene, keď prevzal vlastníctvo Twittera miliardár Elon Musk, je táto sociálna sieť na hojdačke. V prvých týždňoch vo funkcii stačil majiteľ vyhodiť okolo tritisíc zamestnancov, ostatným nariadil pracovať v neľudských podmienkach – až 84 hodín týždenne a tráviť v práci aj víkendy.
Medzi jeho výstredné kroky patrilo tiež nedomyslené spoplatnenie overovacej značky pri twitterových profiloch a následné peripetie s účtami, ktoré si ich zaplatili, aby napodobňovali skutočné osobnosti a firmy. Jedným z posledných krokov potom bolo odovzdanie oprát novej generálnej riaditeľke Linde Yaccarino.
Každý deň nová šialenosť
Keď už sme pri tých predpovediach, ako sa v budúcnosti zmení Twitter?
Netuším, naozaj netuším. Čo sa tam deje, je šialené. A každý deň je to ďalšia šialenosť. Aj keď práve toto nie je pre Twitter nič nové – už keď sme ho zakladali, všetko sa veľmi rýchlo menilo, každý týždeň prichádzali novinky.
Ale v niečom je to dnes predsa iné.
Hlavne už to nie je verejne obchodovateľná firma, ale firma vlastnená jediným človekom. Navyše človekom, ktorý si tam robí čokoľvek, čo sa mu zachce, a ktorý je povestný svojou nevyspytateľnosťou. Takže sa dnes môžete prebudiť do akéhokoľvek scenára.
Myslíte si, že môže Twitter zničiť?
Vlastne dúfam, že nie. Kedysi som viedol na Stanforde kurz s jedným z našich investorov, ktorý študentom vždy hovoril: kúzlo Twittera je v tom, že aj keď sa strelí do všetkých životne dôležitých orgánov, beztak sa mu darí prežívať. Snáď sa z tejto šialenej doby rýchlo dostane.
Čo hovoríte na novú šéfku, ktorú Musk nedávno menoval?
Netuším, kto to je.
Takže na ňu nemáte názor?
Nemám, je to pre mňa úplne nový človek. Vo všeobecnosti si však myslím, že šlo o správny krok. Musk pôsobí, že má mnoho rôznych záujmov a aktivít, ktorého ho rozptyľujú.
Mnoho záujmov má aj sám Biz Stone. Okrem svojich aktivít v technologických startupoch je povestný svojím úsilím pri ochrane zvierat a udržateľnosti. Mnoho rokov je vegánom a hoci svoj postoj nikomu nevnucuje, v budúcnosť rastlinnej výživy verí dokonca natoľko, že v ranej fáze investoval do výrobcu rastlinných alternatív mäsa Beyond Meat.
Snáď vďaka skúseností z Twittera si uvedomuje dôsledky všetkého, čo robí – a je podľa neho povinnosťou všetkých startupistov zohľadňovať vplyv svojich nápadov. V poslednej období je tak predmetom jeho záujmu aj umelá inteligencia.
Bojím sa ľudí, nie AI
Aktuálne sa hovorí o regulácii umelej inteligencie, vy ste po nej volali už v roku 2019…
Vtedy som sa stal členom etickej komisie sanfranciskej spoločnosti AI Foundation. Keď som sa stretol s jej zakladateľmi a počúval o ich projektoch, moja prvá myšlienka bola: Tí chlapci robia skvelé veci!
Lenže potom mi došlo, že tieto „skvelé veci“ zrejme robia aj iní a možno nemajú podobné morálne zásady. Musíme byť ozaj veľmi opatrní v tom, čo vyvíjame.
Neplatí to aj pre sociálne siete?
Úplne. V dobe, keď sme Twitter vymýšľali, nám vôbec nenapadlo robiť si starosti s tým, čomu všetkému môžu slúžiť. Našťastie vidím, že novú generáciu tvorcov technológií to zaujíma a je čím ďalej viac ľudí, ktorí myslia aj na negatíva. Umelá inteligencia prináša skvelé možnosti, ale čo ešte prináša? A ako sa s tým popasujeme?
Ľudia, ktorí by o týchto veciach mali rozhodovať, zároveň nemajú dostatočné poňatie, ako tieto technológie fungujú. Popravde, často to nevedia ani tí, ktorí ich vyvíjajú.
Čoho sa najviac bojíte vy?
Ľudí… Teda tých, ktorí tieto technológie používajú. Ani sociálne siete nie sú samy osebe zlé, žiadny nástroj nie je. Ide len o to, ako tieto nástroje použijeme. Je napríklad desivé, aké realistické videá sa dajú vďaka umelej inteligencii vytvoriť – môžeme produkovať scenáre, ktoré sa nikdy nestali, alebo vložiť ľuďom do úst nikdy nevypovedané slová.
Kedy môže byť práca zábavou
Je ťažké odhaliť, či je také video pravdivé?
To je na tom ešte pozitívne – keď vytvoríte niečo pomocou umelej inteligencie, môžete rovnakú technológiu použiť, aby ste jej tvorbu odhalili.
Kde vidíte najväčšiu príležitosť ponúkanú umelou inteligenciou?
Je ich toľko! Potenciál umelej inteligencie v umení, schopnosť prekonávať jazykové bariéry, medicínske možnosti… v mnohých ohľadoch je to ako mať vždy poruke parťáka, ktorý vám pomôže byť lepší: lepšie kódovať, lepšie písať, lepšie robiť čokoľvek, čo by ste chceli.
Vaši parťáci počas kariéry však boli rozhodne veľmi ľudskí…
Už od začiatku sa riadim tým, že keď niekoho obdivujem a bavilo by ma s ním pracovať, idem si za tým. Takto som odišiel z univerzity, pretože som chcel pracovať so Stevom Steinerom, ktorý bol vtedy v podstate môj mentor.
Potom som sa presťahoval z Bostonu do Kalifornie, aby som pracoval s Evom Williamsom, zakladateľom Bloggeru, s ktorým sme neskôr založili Odeo, kde sme sa stretli s Jackom Dorseym.
To je teda vaša biznisová rada?
Nielen v biznise! Zakaždým mi znovu a znovu dôjde, že je to vlastne všetko o ľuďoch. Riadim sa tým v živote. Musíte nájsť ľudí, s ktorými chcete byť – a ktorým veríte. Všetko je potom oveľa väčšia zábava a ani vám to nepripadá ako práca.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkami sú Veronika Jonášová a Taťána Lysková.
