Návrat zlata do rezerv aj chudnúci šéf: čo všetko sa odohráva u regulátora našich susedov.
V Českej národnej banke sa nerieši len inflácia a výška úrokových sadzieb. Len v posledných mesiacoch sa centrálna banka prvýkrát v dejinách vrhla na investície do bitcoinu, rozšírila okamžité platby, prikupuje zlato a zarobila rekordné peniaze na devízových rezervách.
Pozrite sa na osem momentov z jej zákulisia, ktoré stoja za pozornosť.
Na jeseň minulého roka Česká národná banka prvýkrát vo svojej histórii nakúpila digitálne aktíva založené na blockchaine. Banková rada schválila vytvorenie testovacieho portfólia v hodnote približne jeden milión dolárov.
Okrem bitcoinu zahŕňa aj dolárový stablecoin a tokenizované depozitum. Portfólio je oddelené od devízových rezerv a jeho objem sa nemá navyšovať.
Cieľom nie je výnos, ale skúsenosť. Centrálna banka si chce prakticky vyskúšať celú prevádzku okolo digitálnych aktív – teda správu privátnych kľúčov, bezpečnostné procedúry, účtovníctvo, audit aj riešenie krízových situácií.
Až reálna prevádzka totiž ukáže, ako by podobné aktíva fungovali v bežnom finančnom systéme a aké riziká by s nimi boli spojené. Zbožným prianím nejedného bitcoinera totiž je, aby sa kryptomena raz objavila aj v devízových rezervách.
Dane zaplatené za pár sekúnd
Okamžité platby v Česku boli zavedené už od roku 2018 a ich infraštruktúru prevádzkuje práve centrálna banka. Vďaka tomu dnes prevod medzi účtami rôznych bánk prebehne v priebehu niekoľkých sekúnd, a to nepretržite vo dne aj v noci. Postupne sa k nim pripojila väčšina finančných domov a prístup k nim má už absolútna väčšina klientov na trhu.
Ďalší posun prišiel v novembri 2025, keď ČNB umožnila prijímať okamžité platby aj inštitúciám verejnej správy. Ľudia tak môžu v priebehu niekoľkých sekúnd zaplatiť dane, poistné alebo správne poplatky. Zmizlo čakanie na pripísanie peňazí aj neistota, či platba dorazí včas pred víkendom alebo termínom splatnosti.
Návrat zlata do rezerv
Ku koncu januára 2026 mala Česká národná banka v devízových rezervách 73,3 tony zlata. Zároveň patrí medzi krajiny s jednými z najvyšších devízových rezerv na svete v pomere k HDP, takže ich zloženie hrá mimoriadne dôležitú úlohu.
Na konci roku 2019 držala centrálna banka približne osem ton zlata, v posledných rokoch preto žltý kov výrazne prikupuje a do roku 2028 chce dosiahnuť stovky ton.
Drahý kov funguje ako diverzifikačná poistka, pretože sa jeho cena často vyvíja inak ako ceny finančných aktív. Časť zásob sa navyše používa na razbu pamätných mincí a nesie aj symbolickú hodnotu niekdajšieho „zlatého pokladu“.
Rekordný výnos, ale aj účtovná strata
Rok 2025 bol pre Českú národnú banku paradoxný. Správa devízových rezerv jej priniesla historicky najvyšší výnos, ktorý presiahol štvrť bilióna korún. Pomohli k tomu zmeny investičnej stratégie z posledných rokov, vyšší podiel akcií aj rastúca cena zlata.
Napriek tomu banka vykázala účtovnú stratu vo výške zhruba 73 miliárd korún (približne tri miliardy eur). Zásadným dôvodom bolo posilnenie koruny voči hlavným svetovým menám, ktoré znížilo korunovú hodnotu zahraničných aktív. Ak by kurz počas roka zostal stabilný, skončila by ČNB približne so 150-miliardovým ziskom (približne 6,14 miliardy eur).
ČNB si zakladá vlastný „startup“
Centrálnu banku si väčšina ľudí predstavuje ako miesto, kde sa počíta inflácia a raz za šesť týždňov sa hlasuje o nastavení úrokových sadzieb. V skutočnosti ČNB čoraz viac pripomína technologickú inštitúciu.
Na jeseň minulého roka preto vznikol takzvaný ČNB Lab, interný inovačný hub, ktorý sústreďuje projekty spojené s dátami, digitalizáciou a novými finančnými technológiami.
Dôvod je prostý. Časť práce centrálnej banky je extrémne analytická a zároveň rutinná. Automatizácia a práca s veľkými dátami majú uľaviť expertom od manuálnych činností a presunúť ich k modelovaniu ekonomiky a vyhodnocovaniu rizík.
Platforma je rozdelená do troch oblastí – umelá inteligencia a dátová analytika, pilotné projekty digitálnych aktív a platobné technológie. ČNB tým reaguje na rýchlo sa digitalizujúci finančný sektor. Ak má regulovať banky a fintech, musí s nimi technologicky držať krok, inak ho stratí.
Centrálna banka ako turistická atrakcia
Zvedavosť má cenu zlata. Návštevnícke centrum Českej národnej banky už navštívilo štvrť milióna ľudí. Jubilejného návštevníka privítala banka v októbri roku 2025 a expozícia tak patrí medzi najnavštevovanejšie vzdelávacie miesta v Prahe.
Výstava verejnosti vysvetľuje, čo centrálna banka vlastne robí a ako jej rozhodnutia ovplyvňujú bežný život občanov. Návštevníci si môžu prezrieť historické aj súčasné bankovky a mince, nahliadnuť do bývalého trezoru alebo si poťažkať zlatú tehlu.
Projekt má aj praktický dôvod. ČNB dlhodobo upozorňuje, že finančná gramotnosť v tuzemsku zaostáva za západnými krajinami, snaží sa preto ekonomiku približovať verejnosti aj inak ako tlačovými konferenciami o sadzbách.
Inflácia späť pri cieli aj vyznamenania pre guvernéra
Hlavnou úlohou centrálnej banky je strážiť cenovú stabilitu. Od začiatku roku 2024 sa Českej národnej banke darí držať infláciu v blízkosti dvojpercentného cieľa a tento stav trvá už zhruba 25 mesiacov.
V januári 2026 medziročná inflácia predstavovala 1,6 percenta a priemer za rok 2025 dosiahol 2,5 percenta, čo bola druhá najnižšia hodnota za posledných sedem rokov.
Za úspešné zníženie inflácie získal v minulom roku guvernér ČNB Aleš Michl tri medzinárodné ocenenia. Magazín Central Banking ho dokonca označil za najlepšieho guvernéra sveta, časopis The Banker za najlepšieho guvernéra Európy a Global Finance ho zaradil medzi troch najlepších centrálnych bankárov v Európskej únii.
ČNB chudne
Nie, banka nezačala po vzore Českej pošty na priehradke predávať prípravky na chudnutie. Je za tým disciplína a šport.
Aleš Michl totiž zabodoval aj inak a pochválil sa na sociálnych sieťach nečakaným grafom, ktorý porovnáva dve krivky. Vedľa poklesu inflácie zo 17,5 percenta v roku 2022 na zhruba 1,6 percenta na začiatku roku 2026 ukazuje aj svoj výsledok. Za rovnaké obdobie schudol približne 16 kilogramov.
