ETF odhryzujú stále väčší podiel na obchodovaní a nahrádzajú tak nakupovanie samotných akcií.
Prečo vo svete rastú krátkodobé úrokové sadzby? Bude mať vojna v Iráne dlhodobé dosahy na trhy? To všetko boli témy listu, ktorý minulý týždeň zaslal akcionárom americkej investičnej banky Goldman Sachs, CEO tejto spoločnosti David Solomon. Čo ďalšie v ňom píše jeden z najvýznamnejších bankárov planéty?
Solomon sa okrem iného domnieva, že v tvorbe aplikačnej vrstvy pre umelú inteligenciu môže Európa nakoniec zaujať vedúcu pozíciu. Reč je o vývoji aplikácií postavených nad veľkými jazykovými modelmi.
Podľa Solomona majú európski vývojári v tejto časti AI ekosystému náskok a ten z nich časom môže urobiť svetových lídrov prinajmenšom v tejto oblasti umelej inteligencie.
„V aplikačnej vrstve umelej inteligencie už na európskom kontinente existuje celý rad spoločností, ktoré si biznisovo vedú veľmi dobre, majú veľký ohlas u zákazníkov, rastú a investori si to začínajú viac všímať,“ tvrdí generálny riaditeľ Goldman Sachs.
Kľúčová otázka však podľa neho znie, či sú tieto európske podniky schopné si svoj náskok udržať a vyrásť natoľko, aby ovládli trh. Dôležité tiež bude, ako na to zareagujú dnes prevažne americké firmy, dominujúce trhu s veľkými jazykovými modelmi.
Solomon tu opakuje jeden z hlavných záverov 11. ročníka Goldman Sachs sympózia Disruptive Technology Symposium, ktoré sa pred pár dňami skončilo v Londýne.
Šéf Goldman Sachs sa ďalej vyjadril k dosahom prebiehajúceho konfliktu na Blízkom východe na akciové trhy.
„Návod nám môžu dať krátkodobé úrokové sadzby, ktoré od začiatku vojny po celom svete prudko rastú, čo signalizuje, že centrálne banky budú extrémne citlivé na akékoľvek náznaky inflácie,“ mieni Solomon. Obchodníci, ktorí sa tešili na znižovanie sadzieb, si teda zrejme budú musieť najskôr zase nechať zájsť chuť.
Podľa analýzy Goldman Sachs sa krátkodobé úrokové sadzby, teda spôsob, akým sa centrálne banky snažia bezprostredne usmerňovať infláciu, po začiatku vojny výrazne zvýšili v rade krajín.
Napríklad v Austrálii to bolo o 0,3 percentuálneho bodu, v eurozóne o pol percentuálneho bodu, v Kanade o 0,39 percentuálneho bodu, v Spojených štátoch o 0,4 percentuálneho bodu, a vo Veľkej Británii dokonca o 0,63 percentuálneho bodu.
Solomon však zároveň pripúšťa, že dopady by nemuseli byť také dramatické ako v závere covidovej pandémie v rokoch 2021 až 2022, keď k inflácii popri predchádzajúcich stimuloch a nízkych sadzbách značne prispelo tiež narušenie dodávateľského reťazca, a to z jednoduchého dôvodu.
Tým je fakt, že sa teraz celý problém koncentruje do jediného sektora, ktorým sú energie, a to ešte len na jeho obmedzenú časť.
Biznis so štátmi Perzského zálivu s neenergetickými produktmi podľa Goldman Sachs predstavuje iba jedno percento globálneho obchodu a hlavné rozvinuté ekonomiky sú mu navyše vystavené minimálne.
Krajiny Perzského zálivu na druhej strane nie sú významnými exportérmi väčšiny produktov s výnimkou lodí. Goldman Sachs dokonca uvádza, že náklady na námornú prepravu netankerovými loďami od začiatku vojny, paradoxne na rozdiel od leteckej prepravy, klesajú.
Výnimku predstavuje iba produkcia niektorých chemických a kovových produktov, aj tu však má byť dostatok náhradných dodávateľov. To rozhodne neznamená, že nás zvýšená inflácia nečaká, nemalo by však podľa Solomona dochádzať k výskytu veľkých sekundárnych inflačných efektov.
Infláciu teraz ovplyvňuje hlavne cena ropy, a to nepriamo tým, že hrozí kaskádový efekt, keď počiatočný nárast cien vyvolá úpravy v iných častiach ekonomiky a miezd. Vyššie ceny ropy majú podľa Solomona v budúcom roku znížiť globálny HDP o 0,3 percentuálneho bodu a naopak, povedú k rastu inflácie o 0,5 až 0,6 percentuálneho bodu.
Európy a Ázie sa dotkne ešte prudké zdraženie zemného plynu. Prognóza však vychádza z optimistického scenára, pri ktorom sa celý konflikt s Iránom vyrieši v dohľadnom čase, alebo aspoň dôjde opäť k plnému otvoreniu Hormuzského prielivu. V opačnom scenári čaká Európanov ďaleko väčší šok.
Ďalšia téma Solomonovho listu je značne optimistickejšia. Burzovo obchodované fondy podľa zistení banky v posledných niekoľkých týždňoch odhryzujú stále väčší podiel na obchodovaní a nahrádzajú tak nakupovanie samotných akcií.
Tých je napokon na americkom trhu od minulého roka viac než samotných akcií – takmer päťtisíc. Obchodovanie ETF minulý týždeň vzrástlo na najvyšší podiel od roku 2019 (ide o percento z celkového obchodovania za kĺzavé desaťdňové obdobie).
Goldman Sachs to pripisuje snahe o väčšiu diverzifikáciu a prispôsobovanie obchodníckej stratégie chaotickejšiemu trhovému prostrediu.
Ďalším dôvodom môže byť hľadanie likvidných aktív (likvidita na samotnom akciovom trhu pre vojnu klesla) na strane investorov obchodujúcich s vyššími čiastkami a svoju úlohu zohráva aj stále väčšie zapojenie drobných investorov do obchodovania ETF.
Podľa dát bankového domu zároveň drobní investori v súčasnom období veľmi aktívne využívajú aktuálne trhové poklesy na nákupy.
