Práve budovy financované z verejných zdrojov zásadne zmenili obraz slovenských miest, vraví architektka a urbanistka Katarína Smatanová.
Viacerých odborníkov sme sa teda opýtali, aké výrazné verejnoprospešné objekty vyrástli alebo ožili na našom území za posledných 30 rokov.
Dôležitý most, ktorý mal byť tunelom
„Estakáda v Považskej Bystrici, ocenená cenou Stavba roka 2010, je naozaj výnimočná stavba – veľkosťou aj neodmysliteľnou funkčnosťou ako súčasť veľmi vyťaženej diaľnice D1. Ale i svojou estetikou s nezvyčajným zeleným osvetlením. Má podľa mňa všetky dôležité parametre: funkčnosť-dizajn-kvalitu prevedenia,“ uvádza Tomáš Belica, zakladateľ interiérového štúdia Tolicci.
Zrealizovaním tohto projektu sa podľa Národnej diaľničnej spoločnosti skrátila jazda medzi Bratislavou a Žilinou o polhodinu. Estakáda s dĺžkou 968,73 metra je najdlhšou slovenskou mostnou konštrukciou vo svojej kategórii a má výšku 56 metrov. Prípravy bežali od roku 2001, uvažovalo sa aj nad riešením, ktoré by prinieslo tunel.
Zdroj: Národná diaľničná spoločnosť (3 fotografie)
Dostavba areálu ministerstva
„Dostavba areálu Ministerstva zahraničných vecí SR v Bratislave je peknou ukážku toho, že aj štát môže robiť kvalitnú architektúru a nielen tendrovať najnižšiu cenu,“ hovorí Juraj Nevolník, výkonný riaditeľ Penta Real Estate.
Kapacity areálu, kde ministerstvo sídlilo, už nezodpovedali jeho potrebám a presťahovaním zamestnancov do iného objektu chcel rezort ušetriť 850-tisíc eur ročne. Nová budova rezortu zahraničných vecí vznikla na základe architektonickej súťaže z roku 2009 a víťazom sa stal architekt Ján Pavúk.
S výstavbou sa pre obmedzený rozpočet začalo v roku 2014, dokončená bola o dva roky neskôr, uvádza portál Archinfo.sk.
Zdroj: Ján Pavúk (3 fotografie)
Vyhliadková veža na rozhraní troch štátov
„Vyhliadková veža na Devínskej Kobyle bola nominovaná aj na ocenenie CE ZA AR 2021. Okrem toho, že sa táto iniciatíva mestských častí stala novým symbolom Bratislavy a zvýšila atraktivitu miesta, je tu ešte jeden (podľa mňa dôležitejší) rozmer. Nachádza sa na výnimočnom mieste so zaujímavou spoločenskou pamäťou,“ vraví Tomáš Šebo, podpredseda predstavenstva ITB Development a CEO ateliéru Architekti Šebo Lichý.
„Veža je na rozhraní troch štátov, troch mestských časti Bratislavy, v chránenej prírodnej rezervácii. Ponúka úžasné výhľady na tri svetové strany. No najmä, je súčasťou areálu bývalej raketovej základne,“ vysvetľuje ďalej Šebo s tým, že na projekte sa priamo podieľali – dizajnom aj finančnou podporou ako developeri.
Oblasť okolo výhliadky dnes chátra. Záujem verejnosti o toto územie sa po jej otvorení zvýšil a developer verí, že to bude motivovať k ďalšej práci s bývalým vojenským areálom, aby miesto našlo nové využitie.
Zdroj: Architekti Šebo Lichý (7 fotografie)
Vynovená galéria SNG čakala 21 rokov
„Slovenská národná galéria je úžasným príkladom obnovy verejnej inštitúcie. Dokončenie rekonštrukcie ju zaradilo medzi najzaujímavejšie miesta v Bratislave a určite zvýši aj medzinárodnú prestíž,“ tvrdí Zoltán Müller, výkonný riaditeľ spoločnosti Lucron. „Je urobená naozaj na svetovej úrovni,“ dodáva Juraj Nevolník z Penty.
Viac ako dve desaťročia trvalo, kým sa do obnovenej budovy SNG vrátili návštevníci. Jej priestormi sa môžu kochať od decembra minulého roka. Komplexná obnova za takmer 80 miliónov eur mala pôvodne trvať nanajvýš pár desiatok mesiacov. Nakoniec sa celý proces natiahol na neuveriteľných 21 rokov.
Vstúpili do neho totiž faktory ako ekonomická kríza, predsedníctvo v Rade Európskej únie či odhalenie konštrukčných problémov. Oficiálne sa teda obnova začala až v januári 2016.
Zdroj: SNG (13 fotografie)
Inšpiratívna investícia v Košiciach
„Veľmi inšpiratívne sú investície spojené s projektom Košice hlavné mesto kultúry 2013. Prestavba bývalých kasární na Kultupark, Kunsthalle, rekonštrukcia výmenníkov,“ menuje architektka Katarína Smatanová.
„Pracujú s existujúcimi budovami a do vrstiev minulosti vkladajú novú dávku 21.storočia,“ vysvetľuje s tým, že na Slovensku nemáme veľa skúseností s takýmto kombinovaním starých objektov s novou kultúrnou a komunitnou funkciou.
„Kultúrne stavby sú aj zrkadlom našej spoločnosti. V Košiciach stavebné intervencie čiastočne predbehli aj sociálne zmeny. Aj keď odštartovali rozvoj ďalších skvelých budov – Kina Úsmev či Tabačky, spoločenský dopyt po prevádzkovaní kvalitného programu a chodu kultúrnych objektov je ešte stále pozadu,“ dopĺňa architektka.
Zdroj: Doprastav (4 fotografie)
