Úspech v modernom svete závisí aj od toho, ako efektívne dokážeme plniť náročné zadania. Či ide o pracovné ciele, vzdelávanie, zdravie, alebo o naše fitness predsavzatia, kľúčom je aplikovať strategické myslenie. Nová štúdia publikovaná v zborníku americkej Národnej akadémie vied potvrdzuje, aké je takéto myslenie dôležité.
Výskum, ktorý viedla profesorka Patricia Chen z katedry psychológie na univerzite v Singapore (NUS) v spolupráci so Stanfordovou univerzitou, ukázal, že veľké percento úspešných podnikateľov, ľudí z biznisu, študentov, športovcov a iných, využíva pri riešení životných výziev podobný typ myslenia. Majú tendenciu byť strategickejší.
Klásť otázky
Strategické myslenie je racionálny proces, v ktorom sa zameriavate na analýzu kritických faktorov a premenných ovplyvňujúcich dlhodobý úspech. Ako naň?
Podľa autoriek štúdie sa vyznačuje tým, že samému sebe kladiete tie správne otázky. Napríklad: „Ako inak to vyriešiť? Dá sa na to ísť aj nejako šikovnejšie?“ alebo „Keby som to chcel vyriešiť 10-krát rýchlejšie, ako by som postupoval?“
Ako zvládnuť prácu od deviatej do piatej?
Koučky radia efektívny time manažment a pravidelné prestávky
„Naučiť sa pokladať si takúto a podobné otázky ešte pred tým, ako sa budem vrhať na prvé riešenie, využívam často v koučingu. Dávam klientom také otázky, aby si rozšírili paletu možných riešení,“ hovorí kouč Mišo Duchoň, podľa ktorého sa ľudia takto môžu zamerať na efektívnejšie riešenia. „Občas je takou otázkou napríklad: ‚Čo by v tejto situácii urobil tvoj vzor?‘ To zmení rámec rozmýšľania klienta,“ dodáva.
Vyskúšať môžete aj tieto otázky:
Je táto myšlienka logická?
Prečo sa musím zaoberať touto vecou a čo sa stane, ak sa nerozhodnem?
Je status quo akceptovateľný? Prečo áno/prečo nie?
Aké výsledky chceme dosiahnuť? Kto sa o ne zaujíma a prečo?
Koho toto rozhodnutie ovplyvní a ako?
Aké sú pozitívne a negatívne dopady tohto rozhodnutia? Na čom tento názor zakladám?
Aké sú krátkodobé a dlhodobé výhody môjho rozhodnutia? Kto z nich bude benefitovať?
Čo najhoršie sa môže stať? Dokázal by som s tým žiť?
Čo môžem urobiť, aby som pomohol samému sebe (a ostatným?)
Dá sa to naučiť
Chen a jej spolupracovníci uskutočnili sériu troch štúdií, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 860 študentov a dospelých pracujúcich zo Spojených štátov. Jedna zo štúdií, uskutočnená na vzorke 365 univerzitných študentov, ukázala, že čím častejšie využívali študenti podobné stratégie, tým lepšie výsledky počas semestra dosahovali.
Šéf slovenského Google Kulich: Slovensko sa môže stať digitálnym tigrom,
štátu to prinesie miliardy
Dobrou správou tiež je, že tento „mindset“ sa dá naučiť. Počas experimentu vystavili určitú časť ľudí školeniu o strategickom myslení, po ktorom im dali novú, náročnú úlohu. Zadanie mali splniť v čo najkratšom čase. V porovnaní s tými, ktorí konceptu neboli vystavení, boli rýchlejší a strategické myslenie aplikovali aj do svojich riešení. Čo okrem kladenia otázok môže pomôcť?
Plány rozmeňte na drobné
Každodenné úlohy, naliehavé emaily a telefonáty môžu spôsobiť, že sa na dlhodobé ciele zameriate len veľmi ťažko. Okrem každodennej práce je však potrebný aj dlhodobejší plán. Identifikujte kľúčové pracovné projekty a komplexné myšlienky nezabudnite rozmeniť na drobné.
Dobre fungujú napríklad číselné alebo odrážkové zoznamy či myšlienkové mapy.
Prioritizujte
Ak začnete lepšie plánovať, získate viac času na dlhodobejšie vízie. Ako na to? Rozdeľte úlohy podľa obsahovej dôležitosti na extrémne dôležité, dôležité a obyčajné, a tiež podľa časovej dôležitosti na urgentné, časovo „odolnejšie“, teda menej urgentné, a neurgentné. Podľa toho si ich odškrtávajte z vášho TO-DO listu. Už len samotné naplánovanie a spísanie vám môže pomôcť získať jasnejšiu predstavu o ďalšom postupe.
Výbornou technikou time manažmentu je aj pravidlo dvoch minút: „Ak dokončenie niektorej úlohy trvá menej ako dve minúty, neodkladajte ju, ale urobte ju hneď. Skúste si aj veľké úlohy rozdeliť na malé časti, ktoré trvajú menej ako dve minúty.“
Odhaľte svoje predsudky
Aby ste dokázali premýšľať jasnejšie, je dobré poznať samého seba a predsudky, ktoré môžu ovplyvňovať naše rozhodnutia. Skúste ich preto podrobiť ďalšiemu overovaniu. Opierate ich o niečo konkrétne?
Premýšľajte, ako môžu dopadnúť rozhodnutia
Skúmajte, aký dopad môžu mať rozličné smery, o ktorých uvažujete. Možno sa vám tak otvoria ďalšie potenciálne riešenia a získate tzv. „bigger picture“.
