Ktoré pravidlo je zásadné pre úspešné zhodnocovanie vašich aktív? Nad tým sa pre Forbes zamýšľa odborník z J&T Investičnej spoločnosti Marek Ševčík.
Profesionálni správcovia investičných portfólií definujú úspech ako nadpriemerný výkon oproti konkurencii alebo akciovým indexom.
Pre tento typ investorov je načasovanie viac-menej nutná súčasť stratégie a pasujú ho na kráľovskú disciplínu.
Pozrime sa na učebnicový príklad časovania trhu z druhého konca – čo keď urobíte (takmer) všetko zle a „vyslúžite si“ pomyselný titul najhoršieho „časovača“ na svete?
Nasledujúci príbeh je jedna veľká nadsádzka. Čísla však vymyslené nie sú a celá príhoda je parafrázovaná z knihy A Wealth of Common Sense od Bena Carlsona.
Náš klient sa narodil v roku 1960, vyštudoval vysokú školu a ako 25-ročný sa zaradil do pracovného procesu. Tento rok vo veku 65 rokov ho čaká odchod do dôchodku.
Už ako mladý človek dokázal uvedomelo šetriť. Každý rok, počnúc rokom 1985, ušetril tisíc dolárov ročne a každú novú kalendárnu dekádu navýšil svoje ročné úspory o ďalších tisíc dolárov. Hoci šiel ostatným vzorom, mal svoje vrtochy.
Čítal finančné správy, názory odborníkov, zaujímal sa o investičné dianie. Dostal sa do fázy, keď sám seba presvedčil, že dokáže predvídať pohyby trhu a spoznať, kedy je správny čas nakúpiť.
Nenakupoval teda každý mesiac alebo rok z ušetrených peňazí (pre záujemcov ide o anglický výraz dollar cost averaging), ale čakal na správny moment, keď za všetky doposiaľ našetrené peniaze nakúpi index S&P 500.
Okrem toho však dodržiaval chvályhodný princíp. Nikdy svoje pozície nepredal a napriek prepadom, ktoré zákonite prichádzali (a prídu), z trhu nič nevybral. Tento zvyk sa ukázal nakoniec dôležitejší ako schopnosť správne nakúpiť.
Po svojom prvom odpracovanom roku dal tisíc dolárov bokom a žil chudobne. Až na konci roka 1986, keď už v ruke držal dvetisíc dolárov, mu analytici dodali odvahu. Napokon koncom augusta roku 1987 zainvestoval.
Načasovanie sa ukázalo ako nešťastné. Dokonca sa o pár týždňov neskôr musel pozerať na niečo, čo je medzi investormi známe ako flash crash, po slovensky čierny pondelok, čiže globálne zrútenie akciových trhov z 19. októbra 1987. Urobil však niečo, čo neskôr rozhodlo o jeho dôchodku – nepredal.
Táto udalosť však na dlho poznamenala jeho vnímanie investičného sveta. V jeden moment videl pokles svojich úspor o tretinu a dlho sa na trhy len pozeral. A šetril.
Potom prišla internetová mánia a pocit, že mu na začiatku 90. rokov ušiel vlak. Čakal a držal sa bokom. Oslavné články na býčí trh, ktorý sa nikdy nemôže skončiť, ho však nakoniec prinútili, aby svoje ďalšie úspory na úrovni 19-tisíc dolárov investoval práve pred masívnym prepadom v roku 1999. Načasovanie sa opäť ukázalo ako nešťastné.
Keď videl o desať rokov neskôr, v roku 2007, ako susedia bohatnú na nehnuteľnostiach, rozhodol sa znova zainvestovať – tentoraz 25-tisíc dolárov. V ďalších dvoch rokoch pozoroval finančnú apokalypsu, porovnateľnú len s 30. rokmi minulého storočia.
Tak ako milióny ostatných mal aj on nutkanie všetko predať, zachrániť, čo sa dá, a už nikdy neinvestovať. Zaslúži si však pochvalu, neurobil to.
Napriek tomu trvalo zhruba ďalších desať rokov, kým nakúpil index s novými úsporami – 41-tisíc dolárov –, konkrétne v septembri roku 2018, a na svoju smolu dokonca trafil nešťastne aj posledný investičný pokus – predkovidové maximum v roku 2020, keď investoval 13-tisíc. O tri roky neskôr, pri odchode do penzie v roku 2025, musel bilancovať.
Napriek tomu, že zainvestoval každú dekádu v najhorší možný moment, nakoniec išiel do dôchodku takmer so štvornásobkom úspor! Za svoj život z výplat našetril 125-tisíc dolárov. V deň odchodu do dôchodku sa tešil zo sumy necelého pol milióna dolárov.
Samozrejme, že náš modelový príklad má množstvo obmedzení. Zarátavame pozitívny vplyv dividend, ale ich nedaníme. Taktiež neberieme do úvahy pre našincov dôležité pohyby menového kurzu.
Do budúcnosti navyše nemožno zaručiť také dobré výsledky USA a pravdepodobne bude vhodnejšie geograficky širšie portfólio.
Napriek tomu považujeme spomínaný časový rad za dostatočne dlhý a okolnosti za dostatočne extrémne (a cynické) na to, aby sme vyzdvihli dôležitosť princípu „nevyskakovania“ z trhu.
Neprofesionálni investori by si ušetrili mnoho stresu a starostí, keby nevenovali energiu premýšľaniu o tom, či je trh vysoko a či nepríde korekcia. Nakoniec vždy príde a ani profesionáli nevedia presne kedy.
Pokiaľ investičný plán obsahuje dostatočne diverzifikované portfólio indexov či fondov, správny čas je teraz. Pre úspech niekedy stačí nerobiť nič. Nášmu klientovi stačilo, že nepredal.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Marek Ševčík.
