Dlhoočakávané prezidentské voľby vypuknú už zajtra. Čo od nich môžu očakávať rôzne frakcie a odbory? Koho by radšej videli v Oválnej pracovni automobiloví magnáti, oceliari či energetickí giganti?
Na jednej strane sú predpoklady, na druhej dáta. Pripravili sme pre vás veľký prehľad záujmových skupín a toho, koho podpora by im najviac zahrala do karát.
Nemáte práve teraz čas prečítať si Forbes Espresso? Vypočujte si ho v podobe podcastu Espresso on Air. Každé ráno o 5:30 vás čaká nová časť vo vašej podcastovej aplikácii.
Oceliari vyčkávajú
Sektor hutníctva sa Slovenska bytostne dotýka. Najmä východu našej krajiny, kde sídli americký U.S. Steel. Ten bol aj predmetom predvolebnej kampane, konkrétnejšie jeho predaj Japoncom.
Obaja kandidáti, Harris aj Trump, sú proti prevzatiu americkej oceliarne japonskou spoločnosťou Nippon. Za americký oceľový koncern, ktorého súčasťou je aj košický závod, bol japonský Nippon ochotný zaplatiť takmer 15 miliárd eur. Odpor voči predaju do japonských rúk sa stupňuje.
Podľa denníka Washington Post je americký prezident Joe Biden pripravený zastaviť plánovaný miliardový biznis. Naopak pracovníci amerických oceliarní aj ich predstavitelia sú za predaj.
Podľa správ agentúry Reuters sa rokovania pozastavili a obnovia sa až po tom, ako bude jasné, kto bude novým prezidentom Spojených štátov amerických. Zrejme v snahe, aby boli rokovania pragmatickejšie a kandidáti sa z nich nesnažili vytĺkať politické body.
Automobiloví magnáti
Automobilový priemysel sa stal jednou z kľúčových tém prezidentských volieb. Pozornosť sa upína najmä na Michigan, ktorý v automotive zamestnáva až 1,1 milióna ľudí a predstavuje jeden z „rozhodujúcich štátov” v americkom systéme voliteľov. Obaja prezidentskí kandidáti sa ho preto snažia prikloniť na svoju stranu.
CNBC píše, že Michigan a jeho automobilový priemysel zostávajú horúcou témou pre prezidentské voľby, keďže v štáte vedú kampaň obaja kandidáti. Vedúci predstavitelia automobiliek a lobisti pre CNBC povedali, že sa pripravujú na všetky varianty výsledku volieb.
„Dávame pozor na prístup, ktorý by mohli zvoliť obaja kandidáti,“ povedala generálna riaditeľka General Motors Mary Barra počas telefonátu s analytikmi o finančných výsledkoch spoločnosti za tretí štvrťrok. „Nebudem špekulovať o tom, čo by každý mohol urobiť, ale poviem vám, že sa konštruktívne zapájame do procesu tvorby politiky a budeme aj naďalej pokračovať bez ohľadu na výsledok volieb.”
Predstavitelia automobiliek očakávajú, že víťazstvo Harris bude pokračovaním, ale nie kópiou posledných štyroch rokov prezidenta Joea Bidena. Pri Trumpovi si myslia, že sa pravdepodobne vráti k politike a činom svojho prvého prezidentského obdobia.
Teda azda s výnimkou elektromobility. Zatiaľ čo pri predchádzajúcom volebnom období bol Trump dôsledne proti elektromobilom, príchod jeho najvyššieho podporovateľa, šéfa Tesly Elona Muska, pravdepodobne zmierni akékoľvek kroky potenciálneho prezidenta Trumpa, ktoré bránia prijatiu elektromobilov.
Foto: SITA/AP
Muskova podpora pre Trumpa mu vraj môže v prípade výhry republikánov zabezpečiť aj miesto v kabinete Donalda Trumpa.
Niektoré automobilky by sa však mali mať na väčšom pozore. Trump sa napríklad už vyjadril, že ak Stellantis prenesie svoju výrobu do Mexika, uvalí na automobilku 100-percentné clo.
Mimochodom, clá sú veľká téma týchto volieb, najmä pokiaľ ide o dovážané elektromobily. Obaja kandidáti podporujú zavedenie ciel na dovážané elektromobily. Otázkou sú clá na dovážané autodiely a suroviny, píše Design News.
Zdá sa, že automobiloví velikáni nenechávajú nič na náhodu a takmer rovným dielom podporujú republikánov aj demokratov. Vyplýva to z dát o peňažných príspevkoch veľkých výrobcov automobilov, ktoré ku koncu októbra tohto roka zverejnila dátová spoločnosť OpenSecrets.
Automobilový priemysel ako jeden celok daroval na kampane celkovo zhruba 7,8 milióna dolárov. Na vrchole zoznamu donorov je spoločnosť General Motors, ktorá prispela celkovou sumou 1,8 milióna dolárov, pričom vyše milión poslala na účet demokratov a zvyšok dostali republikáni.
Foto: SITA/AP
CEO General Motors Mary Barra zostáva pragmatická a spoluprácu si vie predstaviť s oboma kandidátmi.
Politické príspevky Toyota Motor Corporation dosiahli 1,2 milióna dolárov, z toho takmer rovným dielom sa prerozdelili medzi demokratov a republikánov. Ford Motor Company poskytol politickým frakciám celkové príspevky vo výške 752-tisíc dolárov, pričom 459-tisíc dolárov išlo demokratom a 267-tisíc dolárov republikánom.
Vody kryptobiznisu
Pomerne nové odvetvie biznisu sa počas predvolebnej kampane točilo viac-menej okolo Trumpa. Kryptomeny majú podľa CBS News potenciál zohrať úlohu pri výbere budúceho prezidenta USA.
Od sedem percent do 21 percent Američanov vlastní kryptomeny – to sa rovná 18 miliónom ľudí pri scenári siedmich percent a pri vyše 21-percentnej úrovni by išlo až o 50 miliónov ľudí. Podľa výskumu kryptoburzy Gemini až 73 percent respondentov tvrdí, že postoj politického kandidáta k odvetviu ovplyvní ich hlas.
Potenciál pre voličov kryptomien ovplyvniť voľby je obzvlášť pozoruhodný v rozhodujúcich štátoch. Organizácie ako Stand with Crypto či pro-crypto Political Action Committee registrujú „krypto advokátov“ v týchto štátoch.
„Každý rok sa čoraz viac ľudí dostáva k digitálnym aktívam. Produkt je tu a nezaniká,” povedal Patrick Gerhart, prezident bankových operácií digitálnej banky Telcoin. „Porozumenie voličom a ich potrebám bude životne dôležité pre každého politika,” dodal.
Foto: TASR/AP/Alex Brandon
Donald Trump sa prezentuje ako advokát kryptomien, hoci v minulosti ich označoval za podvod.
„V ideálnom prípade je administratíva nielen pro-krypto, ale aj dostatočne oboznámená v tejto sfére,” povedal Gerhart. „Administratíva, ktorá je dôvtipná, pomôže nielen každodenným používateľom digitálnych aktív, ale aj regulačným orgánom.”
Trump berie na vedomie kryptomeny a zároveň aj tejto komunite začal dvoriť – stavia sa do pozície prvého pro-krypto lídra. Zatiaľ čo kedysi označil krypto za podvod, bývalý prezident sa počas súčasnej kampane zaviazal vytvoriť bitcoinovú rezervu a zmierniť predpisy. Trump sa dokonca stal headlinerom najväčšej bitcoinovej konferencie na svete, hoci niektorí zástancovia kryptomien pochybujú, či tieto sľuby splní.
Administratíva Biden-Harris sa vo všeobecnosti považuje za oponentov kryptomien. Aj regulačné opatrenia vyvolali obavy medzi krypto-zástancami, ktorí sa domnievajú, že súčasné vedenie úplne nerozumie alebo nepodporuje potenciál tohto odvetvia.
Tabakový priemysel
Tabakový priemysel sa v súčasnosti spolieha na Trumpov chaotický prístup k verejnému zdraviu, píše Washington Post. Jedným z najväčších firemných darcov Trumpa je dcérska spoločnosť Reynolds American – ide o druhý najväčší tabakový koncern v Spojených štátoch a o výrobcu cigariet Newports.
Tie sú obľúbenou značkou medzi mentolovými cigaretami v krajine. Jej dcérska spoločnosť, RAI Services Company, prispela Make America Great Again Inc. sumou 8,5 milióna dolárov, ukazujú federálne záznamy.
Podľa dostupných informácií spoločnosť neprispela žiadnym skupinám podporujúcim viceprezidentku Kamalu Harris. Nečudo. Počas Bidenovej administratívy sa federálna vláda pokúšala prostredníctvom regulátorov zakázať mentolové cigarety, ktoré tvoria 36 percent trhu s cigaretami.
Foto: Unsplash/Elsa Donald
Energetické spoločnosti na špičkách
Na výsledok prezidentských volieb čakajú aj energetické spoločnosti. Donald Trump počas svojho prvého mandátu zrušil stovky klimatických opatrení, vrátane obmedzení emisií oxidu uhličitého, rovnako zrušil podporu Parížskej klimatickej dohody.
Predstavil ambiciózny „America First Energy Plan”, ktorým uľahčil a rozšíril ťažbu ropy a zemného plynu. Trump už vopred avizoval, že počas druhého prezidentského obdobia by sa k týmto krokom opäť vrátil. Rovnako by zrušil podporu ekologickejším vozidlám.
Svoju energetickú politiku, ktorá má podporiť zvýšenie produkcie ropy a plynu za účelom stlačenia ceny pre americké domácnosti, zhrnul jedinou vetou: „Drill, baby, drill.”
Kamala Harris by naopak zostala signatárkou Parížskej dohody a pokračovala by v politikách, ktoré sa zaväzujú zamedziť nárast priemernej globálnej teploty pod dva stupne Celzia. Nie je však proti ťažbe ropy a plynu, ibaže podporuje skôr hydraulické frakovanie.
Ako sa na ich politiky pozerajú ťažobné spoločnosti? Najväčšou americkou ťažobnou spoločnosťou je ExxonMobil s trhovou kapitalizáciou takmer 500 miliárd dolárov. Jej CEO Darren Woods na Trumpove vyjadrenia pre CNBC zareagoval, že by spoločnosť nezvýšila produkciu ropy len z dôvodu „politickej zmeny”.
Kevin Thompson, expert na financie a zakladateľ investičnej skupiny 9i Capital Group, to okomentoval tak, že nadprodukcia ropy a zemného plynu je možno dobrá pre zákazníkov, ale rozhodne nie pre ťažobné spoločnosti.
Foto: SITA/AP
Rafinérka ExxonMobil v St. Bernard Parish v USA. Foto: SITA/AP
Podobne prezident francúzskej energetickej skupiny Total Patrick Pouyanné pre denník Financial Times povedal, že osekávanie klimatických záväzkov USA nie je žiaduce ani pre ťažobné spoločnosti. „V opačnom prípade sa bude ropný priemysel ešte viac démonizovať, čo diskusii vôbec neprospeje,” nechal sa počuť.
Mimochodom, mnohé energetické spoločnosti vrátane Chevronu, ExxonMobilu a Occidental Petroleum čerpajú daňové úľavy a ďalšie podporné mechanizmy na znižovanie energetickej náročnosti celého sektora a tiež na vývoj a implementáciu nových technológií vrátane technológií na zachytávanie a uskladňovanie oxidu uhličitého.
Odklon od nastavených mechanizmov, po ktorom volá Donald Trump, preto nie je, zdá sa, ani v ich záujme.
Amerika a zbrane
Pri pohľade na to, koho uprednostňujú v Bielom dome zbrojári, treba rozlišovať medzi zbrojárskou lobby pre držiteľov zbraní a medzi výrobcami zbraní a dodávateľmi, ktorí posielajú zbrane do vojnou zasiahnutých oblastí, ako napríklad na Ukrajinu.
Americký zväz držiteľov strelných zbraní (National Rifle Association) predstavuje najväčšiu zbrojársku lobby v USA a dlho bol považovaný za kľúčového hráča amerických volieb, ktorý zabezpečoval financovanie kampane predovšetkým republikánskych kandidátov.
Zväz ešte v máji tohto roka podporil Trumpa, ktorý sa označuje za silného obhajcu druhého dodatku ústavy, ktorý hovorí o práve nosiť zbraň. Trump dlhodobo vytvára dojem, že demokratická kandidátka Kamala Harris chce „zobrať ľudu ich zbrane”, čo však sama popiera.
Nedávno tiež v rozhovore pre CNN prezradila, že sama je legálnou držiteľkou malého revolveru pre osobnú ochranu. Harris dlhodobo presadzuje sprísnenie predaja zbraní osobám, pri ktorých je väčšie podozrenie, že by mohli ublížiť sebe alebo okoliu.
Je otázne, či je vplyv zväzu naďalej taký výrazný, najmä po tom, čo jeho dlhoročný šéf NRA Wayne LaPierre začiatkom roka odstúpil po vypuknutí korupčného škandálu.
Foto: TASR/AP
Bývalý prezident USA Donald Trump odchádza z mítingu potom, ako ho postrelili.
Obvinili ho zo spreneverenia peňazí zväzu a z toho, že z členských príspevkov financoval svoj okázalý životný štýl. Zväz mal ešte pred piatimi rokmi takmer šesť miliónov členov, kým v súčasnosti to je takmer o tretinu menej, „len” 4,2 milióna členov.
Zväz zároveň investuje omnoho menej prostriedkov na podporu prezidentského kandidáta, kým v roku 2020 to bolo 29 miliónov dolárov, v polovici septembra tohto roka to bolo len niečo vyše dvoch miliónov dolárov, ukazuje databáza sponzorovaných politických príspevkov OpenSecret.
Navyše od roku 2020 sa aj vplyvom pandémie a politických turbulencií v Spojených štátoch amerických vyšplhala kúpa zbraní na rekordnú úroveň, a to aj medzi demografickými vrstvami obyvateľstva, ktoré nie sú obvykle asociované s republikánmi, ako sú Afroameričania, Hispánci či ženy.
Práve tieto skupiny obyvateľstva môžu byť náchylnejšie voliť Kamalu Harris, ktorá sa na „umiernených” voličov snaží apelovať tým, že hoci vyzdvihuje prísnejšie regulácie pre držiteľov zbraní, profiluje sa ako človek, ktorý, ako povedala v šou Oprah Winfrey, by bez váhania niekoho zastrelil, ak by sa mu vlámal do domu.
foto: Wikimedia/Gage Skidmore
Kamala Harris sa nechala počuť, že je držiteľkou zbrane, rovnako ako jej viceprezidentský kandidát Tim Walz.
A ako sa teda na súboj o Biely dom pozerajú najväčší americkí výrobcovia zbraní? Prvých päť najväčších svetových producentov zbraní sídli v Spojených štátoch amerických, sú to: Lockheed Martin Corporation, Raytheon Technologies, Northrop Grumman Corp., Boeing a General Dynamics Corp., ukazujú dáta Štokholmského medzinárodného mierového výskumného inštiútu.
Najväčšmi sú od výroby zbraní závislí práve Lockheed a Northrop, ktoré sa príjmami z tohto sektora blížia k 90 percentám. Pre nich je súčasná geopolitická situácia motorom rastu.
Spojené štáty americké iba nedávno prisľúbili ďalšiu armádnu pomoc Ukrajine vo výške najmenej 61 miliárd dolárov a Izraelu vo výške 26 miliárd dolárov.
Ďalšie objednávky v stámiliónových hodnotách robí americké ministerstvo vnútra na prezbrojenie svojich armádnych zložiek a zvýšené geopolitické napätie podnecuje aj vyššie výdavky ďalších členských štátov NATO.
Foto: Forbes US
Slovenské vzdušné nebo budú chrániť aj poľské stíhačky F-16 Fighting Falcon.
Napríklad CEO Lockheedu Jim Taiclet povedal investorom, že pri pohľade na fiškálny rok 2025 „berúc do úvahy požiadavky Bieleho domu, vníma silný impulz pre ďalší rast spoločnosti počas najbližších rokov”.
Očakávať však od niektorého zo šéfov týchto firiem priamu podporu demokratov či republikánov by bolo krátkozraké, pretože ako povedal napríklad CEO Boeingu Dave Calhoun, „obaja kandidáti majú záujem na obrane krajiny a predpokladáme, že budú naďalej podporovať naše spoločnosti”.
Pri pohľade na finančnú podporu kandidátov sa dá povedať, že nenechávajú nič na náhodu a podporujú obe strany.
Trhy však predpokladajú, že Donald Trump by ako prezident vyčleňoval na zbrojenie väčšiu časť rozpočtu a v prípade jeho zvolenia analytici očakávajú, že ceny akcií najväčších amerických zbrojoviek vystrelia nahor.
Podpora médií
Obaja prezidentskí kandidáti sa pokúšajú nakloniť si na svoju stranu aj médiá. Kamalu Harris podporujú desiatky mediálnych domov vrátane The New York Times, The Guardian alebo aj módny časopis Vogue.
Na druhom brehu stoja po Trumpovom boku médiá ako The Washington Times, New York Post aj The New York Sun. Verejná podpora amerických médií sa traduje už dlho, no ani tá nie je nemenná.
Napríklad Washington Post vo vlastníctve Jeffa Bezosa nepodporí Kamalu Harris, čo je prekvapivé, keďže médium v minulosti podporovalo demokratických kandidátov. Bezos tvrdí, že tým chce zvýšiť kredibilitu média. Denník však prišiel v dôsledku tohto kroku o 200-tisíc predplatiteľov.
Foto: Flickr/Daniel Oberhaus v licencii CC BY 2.0
Jeff Bezos tento rok nepodporí prostredníctvom The Washington Post demokratickú kandidátku, ako bývalo zvykom.
Plátok LA Times najprv verejne podporil Harris, neskôr musel podporu po zapojení majiteľa Patricka Soon-Shionga zrušiť, na čo novinári reagujú výpoveďami.
Podpora médií sa tak stala ďalším bojovým poľom, pričom veľkú úlohu zohrajú aj sociálne siete a je dobre známe, kto má koho za chrbtom. Trump na svoju stranu získal aj podporu od spoločnosti X vo vlastníctve Elona Muska, čo bezpochyby nie je na škodu.
Milionári a big tech
Postoj amerických technologických gigantov je ambivalentný. Trump má na svojej strane okrem Muska aj jeho kamaráta a spoluzakladateľa PayPalu Petra Thiela, ktorý dnes vlastní dátovú firmu Palantir Technologies. Spojencov našiel napríklad aj u investorov Billa Ackmana a Davida Sacksa.
Kamalu Harris mal zas potichu sumou 50 miliónov dolárov podporiť Bill Gates, informuje The New York Times. Demokratku podporuje aj bývalý starosta New Yorku Michael Bloomberg či spoluzakladateľ LinkedInu Reid Hoffmann.
Ďalší milionári sa vyhýbajú verejnej podpore kandidátov, medzi zdržanlivých patrí majiteľ platforiem Facebook, Instagram a WhatsApp Mark Zuckerberg, spoluzakladateľ spoločnosti Google Larry Page, spoluzakladateľ Oraclu Larry Ellison či spoluzakladateľ OpenAI Sam Altman.
Niektorí však predsa len podporujú kandidátov prostredníctvom fondov, ktoré zbierajú peniaze od zamestnancov a ich rodín.
Číslo dňa
1 000 000 amerických dolárov
Minimálne toľko zarobila skupina Meta Marka Zuckerberga na promovaní hoaxov na Facebooku štyri dni pred voľbami. Reklamy, ktoré boli zverejnené od konca októbra, nepravdivo tvrdia, že demokrati plánujú odložiť voľby a naznačujú, že viceprezidentka Kamala Harris by mohla vypadnúť zo súťaže.
Foto: Freepik/Jcomp
Mark Zuckerberg.
Len šesť dní pred prezidentskými voľbami v roku 2024 Facebook spúšťa stovky reklám zo stránok, ktoré nepravdivo tvrdia, že nadchádzajúce voľby môžu byť zmanipulované alebo odložené.
Reklamná knižnica Meta materskej spoločnosti Facebook ukazuje, že stránky skyté za reklamami zaplatili sociálnej sieti za ich prevádzkovanie viac ako jeden milión dolárov.
Krátke správy
Warren Buffett disponuje rekordnými rezervami. Buffettova investičná skupina Berkshire Hathaway nahromadila rekordnú hotovostnú rezervu vo výške viac ako 325 miliárd dolárov (276 miliárd eur). Hotovosť nahonobila vďaka ďalšiemu odpredaju akcií spoločností Apple a Bank of America.
Foto: Flickr/Mark Mathosian
Warren Buffett.
Ďalší veľký úlovok. Celoeurópsky poskytovateľ služieb v oblasti reprodukčnej medicíny a genetiky FutureLife z portfólia Andreja Babiša sa rozrastie o medzinárodne uznávanú kliniku v Bristole.
Celková hodnota firmy už teraz presahuje 200 miliónov eur. Investičný fond Hartenberg Holding patrí bývalému českému premiérovi Andrejovi Babišovi a slovenskému manažérovi Jozefovi Janovovi. FutureLife ovládajú spolu s investičnou skupinou CVC.
Staviť na slona alebo na osla? Po štyroch rokoch sa znova konajú tradičné preteky týchto zvierat, ktoré symbolizujú republikánsku a demokratickú stranu v USA. Stávkari zatiaľ viac veria väčšiemu z nich – republikánovi Donaldovi Trumpovi.
Foto: Unsplash/Slejven Djurakovic/Trusted Reviews v licencii CC BY-NC-ND 4.0 DEED
Nvidia uštedrí ďalšiu ranu potácajúcemu sa Intelu a nahradí ho v akciovom indexe Dow Jones. Zmena prichádza v čase, keď sa 25-ročná spoločnosť Intel snaží udržať si konkurenčnú výhodu na rýchlo sa vyvíjajúcom trhu s čipmi. Výmena v akciovom indexe Dow Jones Industrial Average (DJIA) sa má odohrať počas budúceho týždňa.
Plánovaný program redukcie nákladov nemeckej automobilky Volkswagen je nevyhnutný, inak sa spoločnosti nepodarí vyriešiť „desaťročia trvajúce štrukturálne problémy“. Povedal to v rozhovore pre nedeľník Bild am Sonntag šéf Volkswagenu Oliver Blume.
„Slabý dopyt na európskom trhu a výrazne nižšie príjmy z Číny odhalili desiatky rokov trvajúce štrukturálne problémy vo Volkswagene,“ povedal šéf automobilky.
