Dnes je už bežné, že hovoríme o popieraní (koronavírusu a ochorenia Covid-19, klimatickej zmeny, účinkov očkovania…). Menej už vieme o tom, čo s ním spraviť. Bez toho, aby sme pochopili, ako notorickí popierači fungujú, nemáme šancu zmeniť ich postoje a naše snahy sú predurčené na neúspech.
Je však niekoľko spôsobov, ako sa dostať z pazúrov popierania, musíme však tento fenomén pochopiť v celej jeho hĺbke.
Popieranie je toxické a môže mať neblahé následky. Napríklad popieranie klimatickej zmeny znemožňuje našu snahu vopred konať v prospech našej planéty. Popieranie nosenia rúšok zvyšuje úmrtnosť na ochorenie Covid-19.
Čo robiť, aby ľudia prestali popierať
Podobné je to s popieraním sexuálneho násilia, ktoré umožňuje násilníkom beztrestne pokračovať v ich činoch, často preto, že inštitúcie, v ktorých pôsobia – firmy, školy, cirkvi a ďalšie organizácie, odmietajú čeliť nepríjemnej realite, že aj takéto veci sa dejú pod ich vlastnou strechou.
Protesty počas pandémie nie sú nič nové pod slnkom.
Spoznajte Ligu proti rúškam z roku 1918
Nižšie ponúkam kroky, pomocou ktorých môžu lídri skúsiť eliminovať popieranie, ktoré v súčasnosti ohrozuje verejné zdravie, osud našej planéty či blaho spoločnosti.
1. Pochopte, ako popieranie funguje.
Sigmund Freud a ďalší psychoanalytici, ktorí ho nasledovali, identifikovali popieranie ako jeden z obranných mechanizmov. Ide o spôsob, akým myseľ chráni ľudí pred bolestivými či nežiaducimi pocitmi. Popieranie je také silné, pretože skutočne funguje.
Popieračovi umožní odvrátiť strašidelné či ťažko uchopiteľné emócie a vo výsledku sa krátkodobo cíti lepšie. Okamžite uvoľní z tela prebytočné napätie. Bez ohľadu na to, ako je z dlhodobého hľadiska popieranie zlé, musíme uznať, že v krátkodobom horizonte má popieranie na myseľ pozitívne účinky.
2. Ponorte sa hlbšie dovnútra.
Pokúste sa identifikovať, ktorých negatívnych pocitov sa snaží popierajúca osoba zbaviť. Bezmocnosť v boji proti klimatickej kríze? Nepohodlie a strach z pandémie, ktoré rúška zosobňujú? Pocit viny kvôli osobnej zodpovednosti?
Obranné mechanizmy majú za účel pomôcť človeku (alebo skupine) striasť sa hneď niekoľkých bolestivých pocitov.
Protesty proti opatreniam proti šíreniu pandémie. Na fotografii je zhromaždenie v Salt lake City v Utahu z 5. septembra tohto roka. Foto: SITA/AP
3. Nespoliehajte sa na logiku.
Pochopte, že voči popieraniu sú logické myslenie a dodatočné informácie márnymi zbraňami. Verejní zdravotnícki činitelia a klimatickí experti sa to naučili na vlastnej koži.
Na to, aby ste svoju správu dostali cez obranu popierania, mali by ste staviť na priamu, živú, osobnú a emočnú komunikáciu. Pamätajte, že popieranie je len spôsobom, akým myseľ chráni ľudí pred nepríjemnými pocitmi a preto je najlepšou zbraňou proti nemu práve spracovanie týchto nepríjemných emócií.
4. Pozrite sa na faktory, ktoré popieranie umocňujú.
Keď sa raz rozbehne kolotoč popierania, netreba veľa na to, aby táto estráda pokračovala. Ako sme si už povedali, je to efektívny spôsob na zmierňovanie úzkosti a ďalších, hlboko zakorenených negatívnych emócií, spod ktorých sa myseľ snaží vymaniť.
Covid-19 je len horšia chrípka?
5 dôvodov, prečo toto tvrdenie neobstojí
Niektoré faktory ešte prispievajú k tomu, aby popieranie pokračovalo. Napríklad skupinové myslenie, čiže tendencia skupiny naskočiť na rozbehnutý vlak a pridať sa k populárnym tvrdeniam v rámci „bubliny“, s ktorou sa identifikujú, je mocným nástrojom, ako zotrvať v popieraní.
Na to, aby sme vyvrátili presvedčenia celých skupín, je potrebné, aby vystúpili lídri a povedali jasné „nie“ popieraniu.
5. Nepodceňujte rolu lídrov.
Pokiaľ máme vo vedení lídrov, ktorí sa statočne snažia zvládnuť aj nepríjemné pocity – také, na ktoré časť ľudí reaguje popieraním – je pravdepodobné, že ľudia nájdu vnútornú silu čeliť popieračom.
Naopak, ak sa lídri priamo či nepriamo podieľajú na rozdúchavaní ohňa pochybností a hoaxov, je pravdepodobné, že ľudia sa ešte viac stiahnu k popieraniu.
6. Myslite na silu empatie.
Pokúste sa byť empatickí k človeku, ktorý bojuje voči nepríjemnej realite. Namiesto toho, aby ste odsúdili mamičku, ktorá nechce dať zaočkovať svoje deti a vysypali na ňu znôšku faktov o tom, prečo je to dôležité pre ich bezpečnosť, skúste povedať: „Uvedomujem si, že je veľmi ťažké nechať svoje deti zaočkovať, keďže väčšina mamičiek vo vašej komunite hovorí, že im to škodí.“ Možno nájde silu zmeniť svoj postoj, keď sa bude cítiť pochopená.
7. Pochváľte tých, ktorí sú schopní čeliť nepríjemnostiam.
Zatlieskajte ľuďom vo vašom okolí, ktorí sú schopní ustáť aj úzkosť, neistotu, pocity viny a protichodné názory ich priateľov a rodiny, namiesto toho, aby sa uchýlili k skratke, akú predstavuje popieranie.
Na záver musím povedať, že bez obranných mechanizmov by sme boli paralyzovaní. Ak by sme každému zdroju našej úzkosti a neistoty čelili neustále v celej jeho hĺbke, nedokázali by sme ráno zo strachu ani len nasadnúť do auta, prejsť cez ulicu alebo urobiť aj tú najmenšiu investíciu.
Slovensko ako raj konšpirátorov.
Vytvorila ho historická pamäť a nedostatky v školstve
Obranné mechanizmy, ako napríklad popieranie, sú síce iracionálne, ale z krátkodobého hľadiska chránia našu psychiku. Pomáhajú nám prekonať hrôzu, vinu a nepohodlie a namiesto toho nás aspoň na malú chvíľu upokoja, že všetko je v poriadku.
Na to, aby sme dokázali okabátiť túto mentálnu pomôcku, musíme rešpektovať to, že ľuďom sčasti pomáha adaptovať sa na nepriaznivú situáciu.
A aby sme sa jej vyrovnali, musíme použiť rovnaké zbrane, ako popierači – namiesto intelektu a faktov apelovať na emócie a ponúknuť iné spôsoby, ako čeliť nepríjemným pocitom úzkosti. Také, ktoré nebudú z dlhodobého hľadiska rozvracať spoločnosť.
Prispievateľka Prudy Gourguechon píše pre Forbes o líderstve.
