Dánska skupina Marius Pedersen sa rozhodla predať svoje aktíva v Česku a na Slovensku. Rozsahom môže ísť o jeden z najväčších obchodov za posledné roky.
Na Slovensku sa črtá megaobchod v biznise s odpadom. Dánska spoločnosť Marius Pedersen sa rozhodla opustiť český a slovenský trh, kde pôsobí od začiatku 90. rokov. Za ten čas sa vypracovala medzi lídrov v segmente. Pre svoj rozbehnutý biznis teraz hľadá nového kupca.
Predaj má na starosti poradenská skupina KPMG v Česku, ktorá plánuje uzavrieť transakciu v druhom štvrťroku 2026. Ako prvý na obchod upozornil český portál e15. V súčasnosti skupina podniká kroky na získanie ocenenia spoločnosti Marius Pedersen v Česku a na Slovensku od potenciálnych kupujúcich.
V odpadovom sektore sa každý rok točia stovky miliónov eur a pôsobia v ňom aj viaceré zvučné mená z rebríčkov najbohatších ľudí podľa Forbesu.
Ide o lukratívny a rastúci biznis, čo sa podpíše aj pod cenu tejto transakcie. Podľa odhadu ocenenia oboch entít pôjde o obchod v takom rozsahu, aký na Slovensku za posledné roky nemá obdobu.
Snahu o predaj aktív v Česku a na Slovensku potvrdila pre Forbes aj slovenská vetva Marius Pedersen. „Predaj sa uskutoční za podmienok, ktoré budú pre spoločnosť výhodné a zabezpečia dlhodobú udržateľnosť poskytovania služieb a ochrany životného prostredia v súlade s budúcimi výzvami v oblasti odpadového hospodárstva,“ uvádza firma v stanovisku.
Cesta medzi lídrov
Za tri desiatky rokov sa odpadová skupina z Dánska vypracovala na Slovensku až medzi lídrov na trhu. Na vtedy ešte československý trh vstúpila skupina v roku 1991 založením spoločnosti Marius Pedersen v Hradci Králové. Neskôr v roku 1995 pridala aj slovenskú vetvu, ktorá má sídlo v Trenčíne.
Dnes dcérske spoločnosti v Česku a na Slovensku tvoria viac ako 34 spoločných podnikov a regionálnych pobočiek. Spolu v nich pracuje celkovo 4 300 zamestnancov. Na Slovensku podľa poslednej výročnej správy pracuje vyše 700 ľudí.
Firma vlastní a prevádzkuje v Česku a na Slovensku aj 27 skládok odpadu a prevádzkuje aj zariadenia na zber, triedenie a zhodnocovanie odpadu. Svoje služby poskytuje tak pre verejný, ako aj priemyselný sektor.
Ak sa pozrieme na slovenskú vetvu, tá vlani vygenerovala tržby na úrovni 73 miliónov eur, zisk pred zdanením, odvodmi a amortizáciou (EBITDA) bol na úrovni 13,6 milióna eur.
Spoločnosť vo výročnej správe informuje, že na zvýšenie obratu spoločnosti mal významný vplyv nárast tržieb za predaj druhotných surovín z dôvodu rastu predajných cien na trhu s druhotnými surovinami, ako aj poskytovanie služieb v zimnej údržbe pozemných komunikácií pre Mesto Trenčín so začiatkom v októbri 2023.
Firma pôsobí vo viacerých regiónoch po celom Slovensku. Služby poskytuje napríklad pre stotisíc ľudí v Banskej Bystrici, zhruba 80-tisíc ľudí vo Zvolene, päťtisíc obyvateľov Šamorína či viac ako 85-tisíc ľudí v Piešťanoch, ako aj pre 80-tisíc ľudí v Pezinku.
Megaobchod
Marius Pedersen odchádza aj z českého, aj zo slovenského trhu. Z minuloročných výsledkov vidieť, že česká vetva je v porovnaní so slovenskou násobne väčšia a rovnako na tamojšom trhu patrí medzi lídrov v segmente.
Konsolidovaná EBITDA v minulom roku dosiahla v slovenskej a českej vetve kumulatívne 108 miliónov eur. Podľa odhadov sa môže cena za predaj aktív na oboch trhoch vyšplhať až na 20 miliárd českých korún, čo je v prepočte asi 820 miliónov eur. Takýto veľký obchod sa na Slovensku v posledných rokoch nerealizoval.
Tento rok sa na Slovensku udialo len pár obchodov, ktorých výška sa vyšplhala na nižšie stovky miliónov eur. Prvým bolo napríklad dokončenie procesu predaja cukrovinkárskeho I. D. C. Holdingu, ktorý v posledných rokoch patril členovi rebríčka najbohatších Slovákov Pavlovi Jakubcovi.
Druhým bol predaj nákupného centra Bory Mall, ktoré postavila za 150 miliónov eur realitná vetva Penty, a novým vlastníkom sa stal český ZFP Realitní fond, ktorý patrí pod ZFP Investments manželov Vladimíra a Jarmily Poliakovcov.
Fokus na Dánsko
Dánska skupina odchádza zo Slovenska a Česka, lebo sa chce sústrediť viac na svoj domovský trh, kde je rovnako úspešná a má za sebou dlhú históriu.
Zameriava sa tam na strategické príležitosti vyplývajúce z nových právnych predpisov a legislatívy EÚ, ktoré budú implementované do roku 2030 a 2050.
„Strategické projekty na dánskom trhu sa zameriavajú na investičné príležitosti v rámci koncepcie zelenej budúcnosti ‚Green Future‘ s dôrazom na CO2 neutralitu do roku 2050,“ informuje spoločnosť.
Kto ovláda trh s odpadom
Bez služieb odpadových firiem sa nezaobíde takmer žiadna slovenská domácnosť. Na trhu pôsobia viacerí významní hráči. Na jednej strane sú to mestské podniky, ako napríklad bratislavský podnik OLO, ale pôsobia tu aj súkromné medzinárodné spoločnosti, ako spomínaná dánska skupina Marius Pedersen či španielska FCC, ktorá pôsobí na Slovensku už viac ako 30 rokov a obsluhuje viac ako 550-tisíc obyvateľov.
Podľa Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) sa na Slovensku v súčasnosti ročne vyprodukuje vyše 13 miliónov ton odpadu, čo predstavuje nárast približne o 40 percent za posledných desať rokov.
Sektor odpadového hospodárstva na Slovensku v roku 2024 vygeneroval tržby, ktoré sa približujú miliarde eur, čo kopíruje trend rastu celkového množstva odpadu.
Medzi veľkými hráčmi sektora je aj spoločnosť Kosit z východného Slovenska. Až 95-percentný podiel v nej drží investičná skupina Wood and Company cez firmu Wood Faste Managment Limited, ktorá je registrovaná na Malte. Menšinový päťpercentný podiel má mesto Košice.
Ďalším veľkým hráčom je spoločnosť Brantner, prvú dcérsku spoločnosť na Slovensku založila v Spišskej Novej Vsi. V súčasnosti so svojimi pätnástimi spoločnosťami zamestnáva vyše 800 pracovníkov s 250 vozidlami.
Päticu najväčších hráčov na trhu uzatvára bratislavské OLO s obratom 47 miliónov eur.
Aktívna na slovenskom trhu je aj česká odpadová skupina AVE. Podľa databázy Orbis v nej má väčšinový podiel jeden z najbohatších Čechov, Daniel Křetínský, cez firmu EP Industries a štvrtinový podiel patrí firme Kaprain českého podnikateľa Karla Pražáka.
Na slovenskom trhu pôsobí spoločnosť AVE SK odpadové hospodárstvo od roku 2004. Podľa Registra partnerov verejného sektora sú koneční užívatelia výhod firmy podnikatelia Roman Korbačka a Daniel Křetínský.
Krajina skládok
Odpadové hospodárstvo prechádza transformáciou, no podľa riaditeľa ZOP Jána Chovanca na Slovensku tento proces prebieha v porovnaní s okolitými krajinami podstatne pomalšie.
Hlavným dôvodom je absencia systémových riešení, dlhodobých vízií štátu a nedostatočná podpora investícií do moderných technológií.
Upozorňuje, že za uplynulých tridsať rokov na Slovensku napríklad neprešlo procesom EIA ani jedno nové relevantné zariadenie na energetické spracovanie komunálneho odpadu.
„Kým v Európe tieto zariadenia spracúvajú najmenej 25 percent komunálneho odpadu, na Slovensku je to len približne osem percent,“ uvádza ako jeden z príkladov.
Nedostatok spracovateľských kapacít potom podľa Jána Chovanca nahrádzame nadmerným skládkovaním, ktoré sa týka približne 40 percent odpadu. „Tento model však nie je dlhodobo udržateľný a od roku 2035 bude podľa požiadaviek Európskej únie možné ukladať na skládky najviac 10 percent komunálneho odpadu,“ dodáva.
V roku 2027 by mala do platnosti vstúpiť povinnosť mechanicko-biologickej úpravy odpadu (MBÚ) pred jeho skládkovaním. Riaditeľ ZOP hovorí, že tento krok prinesie pre odpadový sektor zásadný obrat. „Odpad sa pred uložením na skládku bude musieť roztriediť na recyklovateľnú a zvyškovú zložku,“ vysvetľuje s tým, že na skládke tak skončí len malý podiel odpadu.
