Dá sa v súčasných podmienkach uživiť hudbou? Bubeník, právnik a člen predstavenstva SOZA v jednej osobe Tomáš Mikš nám v rozhovore priblížil, ako sa darí slovenským interpretom na Spotify, alebo ako pristupujú slovenskí tvorcovia hip-hopovej hudobnej scény k užívaniu svojich autorských práv.
Čo je SOZA? Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, o. z. (SOZA) chráni majetkové autorské práva autorov piesní, zhudobnených textov a hudobných vydavateľov. Zastupuje domácich autorov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Rovnako tak chráni práva zahraničných autorov na našom území.
Nie každý stojí o svoje peniaze
SOZA inkasuje autorské honoráre z prehrávania pesničiek nielen na živých podujatiach (koncerty, festivaly), ale aj z prehrávania hudby v médiách (televízia, rozhlas, internet) či na rôznych miestach, ako sú hotely, kiná, kluby a reštaurácie. Pre hudobných autorov je výhodná v tom, že vďaka nej môžu uplatniť nárok na vyplatenie honorárov za použitie ich hudby rôznymi spôsobmi na celom svete.
Tomáš Mikš počas svojho príspevku v diskusnom paneli. Foto: Šimon Lupták
Avšak, nie každý si tieto práva uplatňuje. „Slovenská hip-hopová komunita je veľmi silná na živých podujatiach aj v online priestore. Práve v online sfére vidíme, že tvorba slovenských hip-hopových autorov má vysokú sledovanosť, no veľa z nich nie je zastúpených v SOZA, prípadne nemá použité diela nahlásené v našej databáze. V takomto prípade ich SOZA nevie vyfakturovať a umelcom utekajú peniaze pomedzi prsty,“ podotýka Mikš.
„V tomto špecifickom segmente vidíme priestor na osvetu a užšiu spoluprácu s umelcami, aby z toho mohli slovenskí autori benefitovať,“ dodáva.
Hudbe sa darí čoraz viac v online prostredí
Samozrejme, hudobné odvetvie bolo finančne veľmi zasiahnuté aj pandémiou, keď sa vo veľkom rušili a obmedzovali kultúrne podujatia. Umelci prišli o veľké množstvo financií a aj príjmy SOZA za posledné dva roky klesli v tomto segmente o vyše 2,7 milióna eur.
Straty boli mierne vykompenzované televíznym a rozhlasovým vysielaním či online použitím. Práve použitie hudby prostredníctvom online platforiem je dnes na vzostupe.
„SOZA má viac ako 110 zmlúv so zahraničnými partnerskými organizáciami. Okrem toho uzatvára zmluvy aj s veľkými online platformami, akými sú Deezer, Spotify, TikTok či YouTube. Za posledné dva roky stúpli príjmy SOZA v tejto oblasti na 4-násobok (z 300-tisíc eur na 1,2 milióna eur),“ poznamenáva Mikš.
Diskusný panel na festivale Sharpe o hudbe. Na fotografii sa nachádza Tomáš Mikš, Koen ter Heegde, Luca Grasso a Alexander Čerevka. Foto: Šimon Lupták
„Zároveň tomu dopomohla uzatvorená zmluva so švajčiarsko-americkou spoločnosťou Mint (Worldwide Digital Licensing for Music Publishers and Administrators, pozn. red.), ktorá nám pomáha vyjednávať lepšie sadzby s prevádzkovateľmi týchto veľkých online platforiem.“
Ako sa darí slovenským umelcom na Spotify?
SOZA iniciovala pilotný projekt s názvom Listen Local, v ktorom dala dohromady katalóg 500 slovenských interpretov a sledovala, ako bude algoritmus služby, konkrétne Spotify, tieto pesničky odporúčať poslucháčom.
„Zistili sme, že 15 percent tohto repertoáru nebolo službou Spotify vôbec nikomu odporúčaných. Treba tomu venovať pozornosť, keďže slovenskí umelci môžu byť v tomto ohľade prehliadaní a prichádzať o autorské honoráre,“ upozorňuje člen predstavenstva.
Tomáš svoju záľubu k hudbe našiel v hre na bicích. Foto: Archív Tomáša Mikša
Tomáš Mikš zároveň apeluje na fakt, že potenciál internetu v oblasti používania hudby je veľký, no je často nevyužitý a v niektorých prípadoch podhodnocuje hudobné skladby. Poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že mesačný prístup k celému katalógu skladieb na streamovacích službách stojí niekedy menej než pohár vína.
Činnosť hudobníkov po pandémii
SOZA sa snažila vzniknuté straty autorom vyplatiť zo Sociálneho a kultúrneho fondu. Nárok na kompenzáciu mali ľudia, ktorí po celý čas pôsobili v hudobnej brandži a nemali žiaden ďalší pridružený príjem. Na jedného autora to bol paušálny honorár vo výške 290 eur.
S cieľom podporiť hudobný segment SOZA navrhla Ministerstvu kultúry SR opatrenia v podobe zvýšenia kvót hrania slovenských piesní v rádiách, zníženie sadzieb DPH lístkov predávaných na kultúrne podujatia, dotácie na predané vstupenky hudobným klubom či podporu hudobného priemyslu súkromným sektorom formou sponzorského zákona. Rovnako požaduje, aby aj štát systémovo podporoval hudobný a kreatívny priemysel, čím sa môže naštartovať zamestnanosť v odvetví.
„V roku 2019 vydala SOZA štúdiu, ktorá ekonomickým spôsobom popisuje hudobný priemysel ako celok. V správe z prieskumov vyplýva, že 90 % hudobníkov na Slovensku sa nedokáže uživiť len hudbou. Vždy mali títo hudobníci ešte ďalšie zamestnanie, napr. osvetľovači, zvukári a podobne. Stav bol mapovaný pred pandémiou a tieto čísla indikujú, že hudobný biznis na Slovensku je málo profesionalizovaný. Po pandémii je toto číslo určite vyššie, nakoľko hudobníci ,odišli‘ do ekonomicky bezpečnejších odvetví,“ tvrdí bubeník Mikš.
Diskusný panel na tému „How to make money from… wait a minute… Music?”. Foto: Šimon Lupták
Záujem usporadúvať kultúrne podujatia naživo je veľký, avšak zo strany návštevníkov prevláda opatrnosť. Ľudia váhajú, či udalosť nebude na poslednú chvíľu zrušená. Na základe toho sa znížili počty predpredaných lístkov. Uvádza to aj štatistický prieskum vyhotovený agentúrou Focus.
Smerovanie slovenskej hudobnej scény
Občianske združenie SOZA, ktoré v tomto roku oslavuje 100 rokov od svojho vzniku, sa neustále snaží robiť osvetu ohľadom svojho pôsobenia. Aby jej činnosť bola pochopená širokou verejnosťou, intenzívne komunikuje s médiami, spolupracuje so samosprávami či rôznymi profesijnými asociáciami.
SOZA chce naďalej zlepšovať servis pre zazmluvnených autorov. Okrem toho sa chce viac orientovať na používanie hudby v online prostredí. V úmysle má taktiež podporovať mladých umelcov v prezentovaní vlastnej tvorby.
„Záleží nám na budúcnosti našej krajiny. Kultúra je toho neoddeliteľnou súčasťou, a preto je v našom záujme zvyšovať kvalitu služieb v oblasti hudby na celospoločenskej úrovni,“ potvrdzuje Mikš.
Tomáš Mikš je bubeník, právnik a člen predstavenstva Slovenského ochranného zväzu autorského pre práva k hudobným dielam (SOZA). Študoval v Českej republike a vo Francúzsku so špecializáciou na oblasť práva duševného vlastníctva.
Je členom expertných pracovných skupín, ktoré sa venujú autorskoprávnym otázkam v rámci medzinárodných organizácií CISAC, GESAC, ako aj na pôde Ministerstva kultúry SR. Od roku 2019 je taktiež členom riadiaceho výboru medzinárodnej organizácie BIEM, združujúcej 61 autorských organizácií v 58 štátoch.
