Francúzsko na novej mimoriadnej dani pre najbohatších obyvateľov vybralo len približne štvrtinu pôvodne plánovaného výnosu.
Informoval o tom server denníka Financial Times (FT) s tým, že to ďalej prehlbuje tlak na štátny rozpočet. Osobitná daň z príjmov vysokopríjmových osôb podľa údajov ministerstva financií vyniesla za rok 2025 iba 400 miliónov eur, zatiaľ čo ministerstvo pôvodne očakávalo daňový výnos 1,9 miliardy eur.
Daň sa vzťahuje na osoby s ročnými príjmami nad 250-tisíc eur a mala zabezpečiť, aby na daniach odviedli aspoň 20 percent svojich príjmov. Výnos zostáva výrazne za pôvodnými plánmi aj do budúcnosti. Pre rok 2026 vláda teraz počíta s výberom zhruba 650 miliónov eur, čo je asi o miliardu eur menej, ako sa pôvodne predpokladalo.
Situácia krátkodobo komplikuje snahu kabinetu znižovať vysoký deficit verejných financií. Ministerstvo financií uviedlo, že vzniknutý rozpočtový výpadok plánuje zaplniť kombináciou iných daňových opatrení a výdavkových škrtov.
Úrad pripisuje slabý výnos zmene konštrukcie dane a jej neskorému zavedeniu. Daň sa mala pôvodne uplatňovať spätne aj na príjmy z roku 2024, ale pre politický pat a oneskorené schválenie rozpočtu to nebolo možné.
Správa opäť rozpútala politickú diskusiu o zdanení bohatých a o tom, ako ozdraviť francúzske verejné financie. Ľavicové strany poukazujú na neúčinnosť súčasného modelu a volajú po razantnejších opatreniach. Predseda rozpočtového výboru parlamentu Éric Coquerel z ľavicovo populistického hnutia Nepodrobené Francúzsko označil výsledok za zlyhanie vlády. „Ukazuje sa, že ak sa budeme držať len drobných symbolických opatrení proti daňovej optimalizácii ultrabohatých, míňame sa s cieľom,“ uviedol.
Deficit francúzskych verejných financií vlani dosiahol 5,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a vláda premiéra Sébastiena Lecornua má len krehkú parlamentnú podporu. Kabinet už zvýšil zdanenie veľkých firiem a predĺžil dočasné daňové opatrenia, čo vyvolalo kritiku zo strany podnikateľských zväzov. Skúsenosť s novou daňou znovu ukazuje ťažkosti pri koncipovaní zdanenia bohatých, ktorí často využívajú legálnu optimalizáciu na zníženie svojich daňových povinností, dodal FT.
Na konci minulého roka parlamentom neprešiel návrh na zavedenie takzvanej Zucmanovej dane, ktorú dlhodobo presadzuje ekonóm Gabriel Zucman, pôsobiaci ako profesor na parížskej École normale supérieure a tiež na Kalifornskej univerzite v Berkeley.
Daň by sa týkala ľudí s majetkom presahujúcim 100 miliónov eur, ktorých je vo Francúzsku približne 1 800. Neúspešný spoločný návrh ľavicových strán predpokladal zavedenie dvojpercentného odvodu z ich majetku.
