Dane, ktoré sa objavili v konsolidačnom balíčku, škodia podľa OECD ekonomike. Najmenej škodlivé dane koalícia ignorovala.
Pôvodný majiteľ Ladislav Asványi hovorí o viacerých dôvodoch predaja. V rozhovore pre TA3 zdôraznil predovšetkým vysokú daň z nehnuteľností. Za halu s 200 metrovým oválom platil ročne približne 75-tisíc eur.
Sťažoval na paradox, keď za štvorcový meter haly platil sadzbu približne 5,5 eura, kým v administratívnych priestoroch, ktoré tiež prevádzkuje, si magistrát berie iba 1,5 eura za štvorcový meter kancelárie.
Tento príbeh dobre ilustruje problémy nastavenia dane z nehnuteľností. Samosprávy, ktoré daň vyberajú, majú do určitej miery zviazané ruky. Zmena pravidiel a väčšia spravodlivosť by pritom mohli priniesť do rozpočtu verejnej správy až pol miliardy eur.
O dlhodobom probléme s nastavením dane z nehnuteľnosti vedia aj na ministerstve financií. Úradnícka vláda Ľudovíta Ódora v rámci takzvaného konsolidačného lega navrhovala aj „zdanenie stavieb podľa podlahovej plochy a postupný prechod na hodnotové zdaňovanie.“
Prechod na zdaňovanie podľa podlahovej plochy by priniesol samosprávam 200 miliónov eur, ak by pri podnikateľoch nekorigovali sadzby smerom nadol. Ďalšiu časť z predpokladaného prínosu 500 miliónov eur by priniesol prechod na hodnotové zdaňovanie, to si však žiada vytvorenie cenových máp.
Základ súčasných problémov je, že v súčasnosti sa dane neefektívne aplikujú rôznym spôsobom na prízemie a na ďalšie podlažia stavieb. „Najmä pri stavbách určených na podnikanie je daň z každého ďalšieho podlažia okrem prvého nadzemného významne nižšia ako daň z prízemia,“ upozorňujú vládni analytici.
Zákon síce dáva obciam istú voľnosť, ale zároveň hovorí, že príplatok za podlažie môže byť maximálne 0,33 eura za každé ďalšie poschodie okrem prvého. V praxi si tak napríklad Bratislava za zastavený štvorcový meter stavby určenej na podnikanie pýta 10,20 eura vo Vrakuni a v Starom meste a na Nivách je to až 13,15 eura. Za každé ďalšie podlažie však v rozdielnych lokalitách platia prevádzkovatelia zhodne iba 0,33 eura za meter.
Zdroj: Mesto Bratislava
To zvýhodňuje developerov s vysokými nehnuteľnosťami a znevýhodňuje prízemné stavby. Príklad L. Asványiho ukazuje, aké to môže mať dôsledky. Kancelárie, v ktorej sídlia napríklad úspešní finančníci, tak stoja na dani z nehnuteľnosti menej ako neziskový šport.
Povedané nadľahčene, ak by sa dnes novobabylončania rozhodli stavať kancelársku budovu až do nebies, namiesto odporu by cítili skôr daňové výhody.
Viac a menej škodlivé dane
V rámci predstavovania konsolidačného balíčka na rok 2026 hovoril minister financií Ladislav Kamenický o „solidarite bohatších s chudobnejšími“. Vyššiu záťaž však zameral na vybrané podnikateľské subjekty cez osobitný odvod, na lepšie zarábajúcich cez progresívne sadzby dane a aj na slabšie zarábajúcich živnostníkov cez zvýšené odvody.
Všetko sú to opatrenia, ktoré môžu brzdiť ekonomiku. Vie o tom aj OECD, ktorá v analýze Zdanenie a hospodársky rast varuje: „Dane z príjmu právnických osôb sú pre rast najškodlivejšie, nasledujú dane z príjmu fyzických osôb a potom dane zo spotreby. Zdá sa, že opakujúce sa dane z nehnuteľného majetku majú najmenší vplyv.“
Navyše zdanenie majetku v pomere k HDP patrí na Slovensku k najnižším. Ministerstvo financií napriek tomu postavilo konsolidáciu na zdanení ekonomickej aktivity s potenciálnymi škodlivými dopadmi.
Ešte na jar pritom o možnej úprave daní z nehnuteľností diskutovali zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska s ministerstvo financií. Minister financií Ladislav Kamenický vtedy nevylúčil napríklad vyššiu daň pre investičné byty. Na nedávnej tlačovej besede ku konsolidácii už tému vôbec neotvoril.
Nechcú pridávať záťaž
Ani Únia miest Slovenska nemá informácie, že by téma mohla byť súčasť konsolidácie. „Nová úprava sa nedostala do riadneho ani do skráteného pripomienkového konania,“ vysvetľuje hovorkyňa Daniela Piršelová.
Zdôrazňuje pritom, že bez zmeny zákona samosprávy nemôžu navýšiť príplatok za podlažie, ktorý je stále ohraničený 33 centami. „Zmena tejto sadzby si vyžaduje legislatívnu zmenu, aj keď len jednej časti zákona, ale bez nej to nie je možné.“
V iných prípadoch, ako je daň z bytov či už spomenutá daň za zastavanú plochu, si môžu samosprávy pýtať viac aj bez zmeny zákona. Neplánujú to však robiť.
Dôvod sú práve zverejnené konsolidačné opatrenia: „Ťarcha konsolidácie je prenesená najmä na občanov, živnostníkov a podnikateľov a mestá sa už dnes obávajú, že sa zhorší ich platobná schopnosť. Z tohto dôvodu a z týchto obáv nechcú mestá ešte viac tieto skupiny finančne zaťažovať,“ vraví Piršelová. Ako dodáva, môže to byť aj za cenu obmedzovania niektorých výdavkov v mestách.
