Ruskí miliardári môžu ekonomické sankcie prežiť lepšie vďaka daňovému raju, ktorý ich krajina vytvorila už v roku 2018. Dve „offshore zóny“ využili daňové stimuly na prilákanie ruských spoločností so sídlom v iných krajinách, aby sa presťahovali do Ruska.
Takzvané špeciálne administratívne regióny sa nachádzajú na ďalekom západe a východe krajiny – ostrov Okťabrskij v Kaliningradskej oblasti medzi Litvou a Poľskom a ostrov Ruskij neďaleko hraníc s Čínou a Severnou Kóreou. Oligarchom poskytli únikovú cestu zo zahraničných jurisdikcií, kde by mohli podliehať sankciám.
Okrem nízkych daňových sadzieb majú ďalšiu výhodu v tom, že firmy sú vďaka nim mimo dosahu USA a ďalších krajín, ktoré majú potrestať prezidenta Vladimira Putina za ruskú agresiu voči Ukrajine. Spojené štáty, Európska únia aj Spojené kráľovstvo už medzičasom ohlásili prvú vlnu sankcií proti Rusku.
„Iniciatíva bola založená s cieľom pomôcť sankcionovaným spoločnostiam dostať sa späť do Ruska a minimalizovať právne riziká,“ hovorí Ivan Nasonov, medzinárodný daňový riaditeľ KPMG Rusko. Odvtedy sa stali obľúbenými medzi nesankcionovanými firmami aj pre ich nízke dane z dividend, ziskov a výnosov z kapitálu, dodáva Nasonov.
Čo sa stalo v minulosti
Bolo to auguste 2018, štyri mesiace po tom, čo ministerstvo financií USA uvalilo sankcie na siedmich ruských miliardárov s údajnými väzbami na Putina, keď ruská vláda v tichosti schválila zákon o vytvorení potenciálnej únikovej cesty.
Pre ruských podnikateľov priniesla repatriácia ich zahraničných spoločností do Ruska daňovú výhodu, ktorú bolo ťažké prekonať: nulové dane z dividend a kapitálových ziskov z predaja akcií vo verejne obchodovaných spoločnostiach, pokiaľ príjemcovia investovali aspoň 50 miliónov rubľov (asi 650-tisíc dolárov) v ruskej spoločnosti do šiestich mesiacov od prevodu ich firmy. Na platby a prevody môžu stále používať účty v zahraničných bankách, vďaka čomu budú v prípade potreby jednoduchšie presúvať peniaze cez hranice.
Ruský prezident Vladimir Putin. Foto: SITA/AP
Kremeľ tak dosiahol prevod niektorých z najväčších ruských firiem späť na obežnú dráhu Moskvy a oslabil americké sankcie. Od roku 2018 sa do Ruska zo zahraničných jurisdikcií viac ako 70 spoločností repatriovalo. Mnohé z nich sa nachádzali na miestach, ktoré súhlasili s uznaním sankcií USA, vrátane EÚ a ich členských štátov. Medzi nimi bol napríklad aj Cyprus, ktorý je offshore finančným centrom a kedysi bol u ruských miliardárov obľúbený.
Vekseľberg a Deripaska
Najvýznamnejšími spoločnosťami sú hliníkový gigant UC Rusal a energetická a kovospracujúca firma En+ Group, ktoré čiastočne vlastnia miliardári Viktor Vekseľberg a Oleg Deripaska, na ktorých americké ministerstvo financií v apríli 2018 uvalilo sankcie.
Deripaska, blízky spojenec Putina a bývalý klient predsedu kampane Donalda Trumpa Paula Manaforta v roku 2016, vlastní 45-percentný podiel v skupine En+ v hodnote približne 3,3 miliardy dolárov, čo predstavuje viac ako 75 % jeho odhadovaného čistého majetku vo výške 4,1 miliardy dolárov.
En+ Group zase vlastní 57 % Rusalu. Vekseľberg vlastní zhruba 10 % akcií Rusalu v hodnote 1,4 miliardy dolárov, čo je zlomok jeho odhadovaného majetku vo výške 9,2 miliardy dolárov.
Do bezpečia
V decembri 2018, osem mesiacov po sankciách amerického ministerstva financií, presťahovala spoločnosť En+ svoje právne ústredie z britskej dŕžavy, ostrova Jersey, na ostrov Okťabrskij. O mesiac neskôr v januári 2019 USA sankcie voči spoločnostiam Rusal aj En+ Group odvolali kvôli zníženiu priameho a nepriameho podielu Deripasku vo firmách po tom, čo Deripaska reštrukturalizoval svoje podiely.
Tento krok bol kritizovaný, pretože Deripaska a jeho spoločníci v skutočnosti získali v En+ Group väčšinu a mali aj väčší podiel v Rusale – vďaka výmene akcií so spoločnosťou Glencore na obchodovanie s komoditami.
Rusal sa nakoniec pridal a v septembri 2020 prešiel z ostrovu Jersey na Okťabrskij. Deripaska odvtedy presunul na Okťabrskij najmenej 12 ďalších spoločností.
Takto môžu Deripaska a Vekseľberg svoje investície prevádzkovať bez hrozby, že im „strýko Sam“ zmrazí aktíva. A pritom môžu zarábať dividendy a kapitálové zisky bez dane.
Na rozdiel od ostrova Jersey, ktorý išiel po vzore USA a Veľkej Británie a v roku 2014 uvalil sankcie na niekoľko ruských bánk, Okťabrskij ostrov ponúka podobné daňové sadzby bez hrozby zahraničných sankcií.
Skôr bol v kurze Cyprus
Skôr, ako sa tento projekt zrealizoval, bohatí Rusi často zakladali svoje spoločnosti na Cypre, pričom využívali jeho daňové výhody a laxný systém občianstva v závislosti od investície.
Vekseľberg mal napríklad cyperské občianstvo pred tým, ako mu bolo v roku 2019 údajne odobraté. Ako člen EÚ však Cyprus uvalil aj ekonomické sankcie bloku na ruské spoločnosti.
Výhody ostrova Okťabrskij využili aj niektorí ruskí miliardári, ktorí neboli uvedení v zozname oligarchov amerického ministerstva financií z roku 2018, ktorí mali prosperovať za Putina.
Napríklad miliardár Viktor Charitonin previedol svoju holdingovú spoločnosť so sídlom na Cypre (Augment Investments Ltd, ktorá vlastní väčšinový podiel vo farmaceutickej firme Pharmstandard) na Okťabrskij.
Aj miliardár Andrej Meľničenko premiestnil svoju holdingovú spoločnosť Donalink Ltd aj dcérsku spoločnosť uhoľnej energetickej firmy SUEK z Cypru na ruský ostrov.
Ďalší bol realitný magnát Sergej Gordejev. Na Okťabrskij presťahoval svoju spoločnosť Ledamen Ltd. so sídlom na Cypre – prepojenú so staviteľom domov PIK, ktorý tvorí väčšinu jeho odhadovaného čistého majetku vo výške 4,3 miliardy dolárov.
„Ruské skupiny historicky využívali cyperské holdingové spoločnosti,“ hovorí Nasonov z KPMG. „Väčšina subjektov, ktoré sa presťahovali do Ruska, má korene na Cypre.“
Chránia firmy, nie osobné aktíva
Stále sú však navrhnuté tak, aby repatriovali veľké korporácie alebo holdingové spoločnosti, nie osobné aktíva, ktoré vlastní mnoho ruských miliardárov v západných krajinách.
Niektorí jednotlivci na zozname amerického ministerstva financií z roku 2018, vrátane Michaila Prochorova, Charitonina a Meľničenka, v súčasnosti vlastnia alebo v minulosti vlastnili nehnuteľnosti vo Francúzsku či Taliansku prostredníctvom holdingových spoločností so sídlom v Luxembursku, ktoré je zakladajúcim členom Európskej únie s vlastnými daňovými výhodami pre zahraničných investorov.
Nový návrh ruského zákona mal ponúknuť dodatočné zníženie daní pre tých, ktorí investujú 300 miliónov rubľov (zhruba 3,9 mil. USD) do určitých odvetví vrátane dopravy a infraštruktúry. Ak by tieto ustanovenia prešli, znížili by sadzbu zrážkovej dane z 15 na 10 %. Vďaka tomu by bolo pre miliardárov so spoločnosťami v Okťabrskom lacnejšie reinvestovať svoje zisky mimo Ruska.
Zatiaľ stále nie je jasné, ktorí miliardári by mali byť na sankčnom zozname USA.
Tu je zoznam boháčov, ktorých sa sankcie zrejme dotknú:
- Roman Abramovič
- Ališer Usmanov
- Leonid Micheľson
Okrem týchto nováčikov sa sankcie pravdepodobne dotknú aj ruských oligarchov, na ktorých USA uvalili sankcie v roku 2014:
- Gennadij Timčenko
- Oleg Deripaska
- Viktor Vekseľberg
- Vladimir Bogdanov
- Sulejman Kerimov
- Igor Rotenberg
- Arkadij Rotenberg
- Boris Rotenberg
- Kirill Šamalov
- Andrej Skoch
- Jurij Kovaľčuk
Autorom textu je redaktor Giacomo Togini z Forbes US, ktorý píše o miliardároch.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk