Analytik agrárnych a komoditných trhov David Karkulín poľnohospodárstvo považuje skôr za poslanie, než profesiu. Investorom radí s obchodovaním dlhodobo podceňovaných aktív, ktoré možno využiť ako inflačný štít.
Komplikované vlastnícke vzťahy, rozdrobenosť pozemkov, neefektívny dotačný systém, nízke výkupné ceny, chýbajúce nástroje v oblasti manažmentu rizík a nevyspytateľná colná politika ústia do pokrivkávajúceho agrosektora.
Vidí však aj pozitíva. V pestovaní niektorých plodín sme podľa neho predbehli priemer Európskej únie. Čierno nevidí ani budúcnosť poľnohospodárstva. Verí, že chýbajúce ruky mladých ľudí nahradia moderné technológie.
Tým, ktorí sa chcú do farmárčenia pustiť odporúča začať v menšom s cieľom sa pokúsiť na malej výmere urobiť čo najvyššie tržby prostredníctvom produktu s vysokou pridanou hodnotou. „Treba tomu dať nejaký príbeh,“ tvrdí.
Ako šéfredaktor agrárneho ekonomického mesačníka prispieva k edukácii ťažko skúšaného sektora. Jeho analýzy agrárnych a komoditných trhov sú inšpiráciou pre mnohých investorov.
Tu vidím dva základné faktory. Nebudem hovoriť hneď o agrokomoditách, ale všeobecne o komoditách.
Keď sa bavíme o investoroch, zrejme mnohí nepreferujú aktívny prístup, či trading, takže pre nich je asi rozumnejšie investovať do komoditných indexov, ktoré zahŕňajú všetky hlavné kategórie komodít.
Prvým dôvodom je diverzifikácia. Korelácia medzi komoditami a akciami alebo dlhopismi je prakticky nulová. Pri hlavných plodinách obsiahnutých v Bloomberg Commodity Indexe – BCOM, teda kukurici, sóji a pšenici, sa pri korelačnom koeficiente momentálne hýbeme na úrovni okolo 0,04 až 0,10, z dlhodobého hľadiska od -0,1 do 0,2, čo je z pohľadu diverzifikácie vynikajúce.
Ďalšia vec je, že si treba povedať, že momentálne sú akcie, hlavne tie americké, bohato ocenené. Ich forwardový P/E pomer je na úrovni okolo 22. To znamená, že do budúcna ich výnos bude pravdepodobne nižší. Index S&P 500 za ostatnú dekádu osemkrát korigoval o viac ako desať percent.
V tom istom čase podindex zrnovín – grains subindex v rámci širšieho komoditného indexu BCOM – vo všetkých prípadoch outperformoval index S&P 500. To znamená, že má šancu minimalizovať vzniknutú stratu tradičného portfólia 60 percent akcií a 40 percent obligácií.
Keď som si pozrel hlbšiu históriu, či už počas dotcom bubble alebo pandemickej krízy, agrokomodity prekonali výkonnosť akcií o 20 až 30 percent. To predstavuje naozaj zaujímavý diverzifikačný efekt.
Samozrejme, aj investovanie do komodít má svoje riziká. Do úvahy nemožno brať len samotný výnos na spotovom trhu, ale treba doň započítať aj výnos z rolovania (z anglického rolling over, ide o uzatvorenie existujúceho kontraktu, ktorý sa blíži k exspirácii a otvorenie nového s neskorším dátumom splatnosti, pozn. red.).
Ten má väčšinou negatívny vplyv na celkový výnos investície. Za posledných 40 rokov predstavoval výnos z rolovania približne -3,8 percenta ročne.
Som rád, že ste to otvorili, pretože v úvode problematiky agrokomodít je vhodné si pomenovať základné pojmy. Aký je rozdiel medzi spotovými, termínovanými – futures a opčnými trhmi?
Spotový trh je fyzický trh, na ktorom sa s aktívami obchoduje za okamžitú dodávku a platbu. Transakcia sa uskutočňuje ihneď. Pokiaľ sa však chcú farmári hedgeovať (po slovensky zaistiť, pozn. red.), musia buď uzatvoriť s nákupcami na fyzickom trhu tzv. forwardové kontrakty alebo využiť finančné deriváty, a to sú futures kontrakty alebo opcie.
Futures, ktoré sú súčasťou termínovaného trhu, predstavujú dohodu medzi dvoma stranami o kúpe alebo predaji podkladového aktíva za vopred stanovenú cenu k určitému dátumu v budúcnosti. Keďže futures majú časovú expiráciu, každý investor, ktorý je v tomto trhu dlhodobejšie, musí rolovať a nakúpiť znova ďalší kontrakt.
Tu veľa závisí, že v akom tvare sa nachádza forwardová krivka (grafické znázornenie dnešných cien kontraktov pre rôzne budúce dátumy, pozn. red.). Najtypickejšie je kontango, čiže stav, keď sa vzdialenejšie kontrakty sa obchodujú drahšie ako cena na spote. V tomto prípade smeruje krivka zospodu hore. Predajom na spote za nižšiu cenu a následným nákupom za vyššiu realizujeme stratu.
Štandardná tendencia teda je, že pokiaľ nenastane nejaká udalosť, plynutím času sa cena vráti na spot.
Nie je to pravidlo, ale vo väčšine prípadov má krivka tvar kontanga, ktoré sa považuje za štandardný stav na trhu. Je to spôsobené predovšetkým nákladmi na držanie komodity. Keď niekto chce predávať neskôr, tak logicky by tá cena mala byť vyššia.
Môže sa však stať, že keď je na trhu vysoký dopyt po niektorej komodite, krivka sa obráti, a teda cena na spotovom trhu, resp. na začiatku krivky, je vyššia ako cena nasledujúcich futures termínov.
Vyššia cena je nástrojom k tomu, aby boli farmári motivovaní predávať na spote a nedržať tú komoditu. V takom prípade je výnos z rolovania kladný. V rámci hedgingu sú dôležité aj opčné trhy, na ktorých sa obchodujú opcie. Ide o špecifický typ finančného derivátu, ktorý dáva kupujúcemu právo, ale nie povinnosť, kúpiť alebo predať určité podkladové aktívum za vopred stanovenú cenu k určitému dátumu v budúcnosti alebo pred ním.
David Karkulín vníma komodity aj ako nástroj na hedging portfólia.
Foto: Róbert Homola
Z hľadiska ochrany portfólia je dôležitá aj tzv. inflačná beta, ktorá meria schopnosť aktíva slúžiť ako hedging proti inflácii. Ako sú na tom agrokomodity z tohto pohľadu?
Inflačná beta meria citlivosť alebo reakciu výnosov aktíva na zmeny v inflácii. Inými slovami, hovorí o tom, o koľko percent sa v priemere zmení cena aktíva, ak sa inflácia zmení o 1 percentuálny bod.
Podľa analýzy Vanguardu za posledných 60 rokov, je inflačná beta pri zlate, ktoré sa považuje za nástroj na ochranu proti inflácii, iba 0,5. To znamená, že výskumy túto jeho schopnosť nepotvrdzujú.
Naproti tomu komodity ako celok, ak sa napríklad bavíme o Bloomberg Commodity Indexe alebo o Goldman Sachs Commodity Indexe, majú inflačnú betu na úrovni 8 až 12.
Znamená to, že ak neočakávaná inflácia vzrastie o jedno percento, index by mal vzrásť o 8 až 12 percent. Keby sme chceli v celom portfóliu zabezpečiť inflačnú betu 1, teda plnú ochranu celého portfólia pred infláciou, malo by nám na to stačiť 10 percent komodít, pokiaľ berieme do úvahy ich priemernú inflačnú betu okolo 10.
Ešte dodám, že z menovaných indexov osobne preferujem Bloomberg, ktorý má rovnomernejšie rozdelené jednotlivé skupiny komodít – teda agrokomodity, vzácne kovy, priemyselné kovy a energie. V Goldman Sachs sú viac zastúpené energie.
Cyklický vývoj
Ktoré agrokomodity aktuálne považujete za najviac podhodnotené?
Z môjho pohľadu určite pšenicu. Za podhodnotenú však považujem aj kukuricu, ktorej nižšia cena vyplýva z očakávaní vysokej produkcie v Amerike. A je otázne, či sa naplnia. Veľmi zvedavý som aj na vývoj ceny sóje.
Komoditný index, ako celok, zaknihoval za predchádzajúci rok výnos okolo 5 percent. Avšak jeho podindex zrnovín, teda pšenice, kukurice a sóje, bol v mínuse 16 percent. V rámci indexu ich teda považujem za najviac podhodnotené, a myslím si, že majú aktuálne najvyšší potenciál rastu.
Keď sme pri tom potenciáli rastu, s ním súvisí aj zlatý zrninový cenový cyklus. Môžete popísať ako funguje?
Aj keď existuje viac teórií v tejto oblasti, vo všeobecnosti sa ceny komodít vyvíjajú v cykloch, pričom trvanie jedného sa odhaduje na 15 až 20 rokov.
V tomto cykle prebieha spočiatku investičná fáza, v ktorej producenti investujú do rastu produkcie v reakcii na predchádzajúci nárast cien z titulu nedostatku komodít na trhu.
To vedie k nadprodukcii a následnému poklesu cien. Nasleduje „exploatačná fáza“, kedy sa do produkcie investuje menej, produkcia sa utlmuje a s rastúcim dopytom opäť rastú ceny. Tým sa kolobeh uzatvára.
V prípade zrnovín odborníci pomenovali tzv. zlatý zrnovinový cyklus. Ten pozostáva z troch fáz.
Väčšina cyklu prebieha v jeho prvej fáze, kedy sa komodity obchodujú v blízkosti výrobných nákladov tých najefektívnejších producentov.
Pre menej efektívnych farmárov sa výroba stáva neatraktívnou, začnú ju znižovať a produkcia sa začne spomaľovať, respektíve prestane rásť zarovno s dopytom. A tu treba povedať, že pri napríklad obilninách a olejninách, ktoré patria medzi zrnoviny, od roku 1960 dopyt každoročne rastie.
Následne dochádza k ponukovému šoku, teda k neočakávanej udalosti, ktorá dramaticky zmení množstvo dostupnej komodity na trhu. Keď dopyt prevýši ponuku, cyklus sa dostáva do svojej druhej fázy.
V dôsledku ponukového šoku cena komodít prudko vzrastie, doslova vyskočí. V tejto fáze sa poľnohospodári snažia maximálne využiť priaznivé cenové podmienky.
Posledné tri takéto šoky prebehli v rokoch 2008, 2012 a 2021. A vždy to bol skok okolo 100 percent nahor. Cena komodít v tomto čase naberie najvyššiu výkonnosť.
Reakciou sú vyvolané investície do výrobných kapacít a následný nárast produkcie. Dostávame sa do tretej fázy, kde ponuka prevýši dopyt a cena opäť relatívne rýchlo klesne na úroveň výrobných nákladov najefektívnejších producentov. Tým sa cyklus uzatvára.
Počas prvej, teda najdlhšie trvajúcej fázy, sú výnosy z rolovania častokrát negatívne. Avšak v čase cenového skoku je celkový výnos výrazne pozitívny. Aj z tohto dôvodu treba ku komoditám pristupovať aktívnejšie.
V ktorej fáze sa nachádzame teraz?
To je práve najzaujímavejšie. Momentálne sa nachádzame v prvej fáze. Pri pšenici sme dokonca pod výrobnými nákladmi farmárov v Amerike a v Európe. A platí to aj pre sóju v Amerike.
A tu vidím obrovský potenciál, keďže tie ceny sa nemôžu dlho udržať takto nízko. Dopyt sa stále zvyšuje. Pri kukurici dopyt rastie dokonca tempom 40 miliónov ton každý rok a produkcia mu nestíha. Zásoby plodiny už začínajú klesať a bilancia sa stesňuje. Pri pšenici zase na strane top 8 exportérov sveta evidujeme najtesnejšiu bilanciu plodiny od sezóny 2007-2008.
Komoditné investovanie
Môžete nám prezradiť aké agrokomodity máte vy osobne portfóliu?
Momentálne mám pozíciu v pšenici, ale nakupoval som aj kukuricu. Pri nej je tá pozícia však výrazne nižšia, pretože tam ešte čakám na report, kde sa rozhodne koľko kukurice a sóje zasiali americkí farmári a tie čísla výrazne pohnú cenami.
Podľa zverejnených výsledkov sa potom osobne zariadim. Očakáva sa veľmi vysoká produkcia kukurice, čo je dôvodom aktuálne nízkych cien. V prípade, že by to bolo inak a tie výmery by boli nižšie, ceny kukurice by mohli rásť.
Avšak, keďže sa považujem za konzervatívneho investora, komodity aj v mojom portfóliu tvoria len malú časť celkového portfólia, pričom v rámci akcií investujem najmä do indexov.
Aj keď ste to už čiastočne načrtli, vieme si popísať riziká, ktoré sa s agrokomoditami spájajú?
Osobne za najväčšie riziko považujem ich veľkú cenovú volatilitu. Zároveň je pre každého investora dôležité, aby chápal do čoho investuje, pretože hlavné komoditné indexy majú v sebe tri zložky výnosu.
Nie je to len samotný výnos komodity, teda cena na spote, ale aj výnos z rolovania a keďže ide o maržové produkty, prítomný je aj výnos z kolaterálu, ktorý je spravidla pozitívny. Nie všetky prostriedky sa totiž investujú do futures kontraktu. Časť z nich môže byť uložená ako kolaterál v bezpečných dlhopisoch.
Existujú dnes ešte bezpečné dlhopisy?
To je presne to o čom hovorím, že komodity v tom portfóliu majú svoje miesto. Uvidíme aký vývoj bude mať inflácia. Po minulej dekáde, v rokoch 2010 až 2020, keď mali komodity mínusovú výkonnosť mnoho investorov na ne zanevrelo.
V tom čase však inflácia bola stabilná a tým pádom aj korelácia medzi klasickým portfóliom, medzi akciami a dlhopismi, bola negatívna. A teda tradičné portfólio, pozostávajúce zo 60 percent akcií a 40 percent dlhopisov, bolo slušne diverzifikované. Teraz sme však v úplne inom svete.
Dvojpercentný inflačný cieľ už v tejto dekáde zrejme nebude dosiahnutý. Podľa môjho názoru sa budeme hýbať niekde medzi 3 až 4 percentami. Na to sa musia jednotlivé aktíva nastaviť. Korelácia medzi dlhopismi a akciami je v časoch nestabilnej inflácie pozitívna. Čo je pre diverzifikáciu problematické.
Pokiaľ by sa potvrdilo, že inflácia bude vyššia, komodity by mali poskytovať slušný výnos. Dlhodobá výkonnosť Bloomberg Commodity Indexu je približne 5 percent, ale počas fáz nestabilnej inflácie a investičných fáz cenového cyklu, teda v období, keď sa znížila produkcia, dosahuje zhodnotenie indexu od 10 až do 20 percent ročne.
Poľnohospodársku produkciu však neovplyvňuje len cyklus, ale aj zmeny spotrebiteľských preferencií. Môžete nám priblížiť ich aktuálny vplyv?
To je tiež zaujímavá otázka. Hlavne v živočíšnej výrobe je viditeľný postupný ústup od spotreby mäsa. Ide o celoeurópsky trend. Zrejme to nesúvisí len s nástupom preferencie vegánskej stravy, ale aj so starnutím populácie.
Pokles bol indikovaný na úrovni okolo jedného percenta ročne. Tomu sa prispôsobujú aj producenti. Napríklad za ostatných 10 rokov produkcia bravčového mäsa klesla o 12 percent.
Pokles produkcie v živočíšnej výrobe však súvisí aj s prísnou environmentálnou politikou, ktorá postavila hospodárske zvieratá do pozície hlavného znečisťovatela. Čo osobne považujem za nešťastné pomenovanie situácie. Rastlinná výroba potrebuje tú živočíšnu, pretože spolu tvoria uzatvorený kolobeh.
Z pohľadu diverzifikácie považujem za rozumné pridať do portfólia pár percent agrokomodít, ale odporúčam investovať do celého komoditného indexu. Nesústrediť sa na nejaké konkrétne komodity.
Aj posledné cenové skoky v komoditách, keď sme mali v Amerike v rokoch 1968 až 1982 predchádzajúci inflačný šok, boli zaznamenané vždy v rôznych komoditných aktívach. Jedno obdobie dosahovali najvyššiu výkonnosť rastlinné komodity, inokedy živočíšne komodity alebo vzácne kovy.
Pasívni investori majú minimálnu šancu vytipovať si budúceho favorita, preto im odporúčam expozíciu do celého indexu. Jediné čo by som na ich mieste robil je aktívnejší prístup k zmene pomeru zastúpenia komodít v rámci hodnoty celého portfólia. V časoch nestabilnej inflácie a nadhodnotených akcií by som podiel komodít v portfóliu zvyšoval.
Výber jednotlivých komoditných aktív však pasívnym investorom neodporúčam. Tam už je potrebné mať prehľad o technickej analýze, aktívne sledovať trendy a ovládať long a short stratégie. Tie dávajú zmysel pri aktívnom obchodovaní.
Ako funguje investovanie do agrokomodít? Akým spôsobom je možné ich obchodovať?
Pre niekoho, kto nemá investičný účet, je ideálne sa zamerať na komoditné fondy. Ponúkajú ich viaceré správcovské spoločnosti na Slovensku. Ide o najjednoduchšiu formu expozície v komoditách pre pasívnych investorov.
Treba pri nich však zvážiť ich poplatkovú štruktúru a načasovanie vstupu, kvôli kolísavosti výkonnosti. Alternatívou je otvorenie obchodného účtu a realizácia nákupu indexových fondov vo vlastnej réžii, čo je tiež rozumná pasívna stratégia.
Pre tých, ktorí majú záujem o aktívnejšie obchodovanie, môžu zvážiť futures kontrakty a portfólio si manažovať vo vlastnej réžii. Tam však už treba počítať s rolovaním a aktívnou správou. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že byť ziskový na týchto stratégiách v žiadnom prípade nie je jednoduché.
Dá sa investovať aj do opcií, ktoré sú bezpečnejšou formou v prípade ich nákupu, pretože ich maximálna strata je obmedzená výškou zaplatenej opčnej prémie. Aj táto forma obchodovania však má svoje špecifiká, pretože treba počítať s volatilitou a ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú ceny opcií, resp. náklady na ich zaobstaranie.
V tomto prípade treba zvoliť aktívny prístup, sledovať vývoj a vykonávať technickú analýzu. Keďže komodity sa hýbu v trendoch, najlepšie je ich obchodovať ako trendy.
Burzy a špekulácie
Na ktorých burzách sa agrokomodity obchodujú?
Pre európskych investorov je kľúčovou komoditnou burzou Euronext MATIF – Marché à Terme International de France, ktorá sa nachádza v Paríži. Obchoduje sa na nej pšenica, kukurica a repka. Od jej cien sa odvíja aj cena komodít na Slovensku.
Okrem toho existuje aj burza v Chicagu, CBOT – Chicago Board of Trade, kde sa obchoduje v dolároch. Hlavnými plodinami sú pšenica, kukurica a sója.
S obchodovaním živočíšnych komodít je to komplikovanejšie. Existuje síce burza v Nemecku, EEX – European Energy Exchange –, ktorá je však málo likvidná. Pre investorov teda nie je vhodná. Slúži skôr ako benchmark pre účastníkov agrárnych trhov, aby bolo možné usúdiť, ktorým smerom sa ceny vyvíjajú.
V Amerike je to v tomto ohľade lepšie, ale pre európskych producentov sú tam určité disproporcie, keďže tam neexistujú ideálne korelácie s cenovými pohybmi komodít medzi Európou a USA.
Ako hodnotíte aktuálnu situáciu na kľúčových poľnohospodárskych trhoch?
Ako som už naznačil, ceny agrokomodít sú teraz nízko. Týka sa to hlavne pšenice, no technicky aj kukurice, keďže kukurica sa v Európe obchoduje v malých objemoch, preto jej cena na burze MATIF pomerne často kopíruje vývoj cien pšenice.
Ceny ovplyvňuje aj chicagská burza, na ktorej je kukurica celosvetovo tretia najobchodovanejšia komodita. Vývoj na tejto burze sa nakoniec pretaví aj v zmenách cien na európskom kontinente.
Repka je na tom, z pohľadu podhodnotenia, lepšie, keďže minulý rok bola jej produkcia nižšia o 2 milióny ton. Tento rok sa už očakáva jej zotavenie o 12 percent, takže cena repky nemá až takú tendenciu rásť.
Keďže nová úroda však stále nie je uskladnená a ostáva na poli, stále môže dôjsť ku komplikáciám. To má vplyv na jej cenu, ktorá sa drží relatívne vysoko, teda aspoň z pohľadu cien na susednom trhu s obilninami.
Cena pšenice nedávno poskočila, takže som sám zvedavý na jej ďalší cenový vývoj. Táto plodina je vo veľkej nemilosti investičných fondov, ktoré ju dlhodobo shortujú.
Ja hovorím, že pšenica je ocenená k dokonalosti, ale z pohľadu, že sa nesmie stať nič, čo by ohrozilo novú produkciu. Aby boli opodstatnené nízke ceny, ktoré na trhu teraz máme, musíme zaknihovať rekordnú produkciu plodiny, pričom sa nesmie stesniť jej bilancia.
Týmto vyjadrením ste mi nahrali na ďalšiu otázku. Ako vnímate prítomnosť špekulantov na agrokomoditnom trhu?
Všeobecne sú špekulácie pre tento trh dôležité, pretože zabezpečujú likviditu. Tým, že ide o obrovský kapitál, ktorý sa dynamicky presúva, dokáže hýbať cenami. Z krátkodobého hľadiska špekulanti určujú cenu, ale z dlhodobého hľadiska vyhrávajú v oblasti cenotvorby plodín komerční hedgeri, ktorí vidia ponuku a dopyt.
Na burze špekulanti držali doteraz pri pšenici rekordné počty krátkych pozícií, no postupne sa ich zbavujú, lebo je tam vidieť short covering (uzavretie krátkej pozície, pozn. red.). Ten vedie ku krátkodobým cenovým skokom plodiny nahor. Kým však nejaký faktor nedonúti väčší objem špekulantov vyskočiť z krátkych pozícií, cena pšenice bude stále pod poklesným tlakom.
Sám som zvedavý na ďalší vývoj. Ceny agrokomodít majú totiž svoju celoročnú sezónnosť a práve počas jari vzniká okno neistoty na trhu. V tom čase dochádza jedna úroda a druhá ešte nie je. Nie je známe ani to, koľko sa zasialo, nevie sa, aká bude produkcia, čo príde v lete.
V tomto období zvyknú začínať cenové rally a momentálne už vidieť určité náznaky, že by k tomu mohlo dôjsť aj tento rok. Aj keď tradične jarný nárast cien začína skôr, tento rok si plodiny dávajú načas. Viac nám ukáže report na prelome prvého a druhého polroka.
Prognózy a realita
Začiatkom mája ste videli priestor na rast cien pšenice kvôli neustále sa stesňujúcej bilancii tejto plodiny. Už v polovici mája jej ceny na svetových trhoch zaznamenali nárast v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok u dvoch kľúčových producentov – Ruska a Číny. Ako realizujete svoje prognózy, máte doma krištáľovú guľu?
Hodiny denne sledujem trhy, zameriavam sa na cenové pohyby, hľadám a vyhodnocujem formácie v rámci technickej analýzy, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť správneho odhadnutia pohybu.
Aj samotné odhady, ktoré v AGROMAGAZÍNe prezentujeme, uvádzame v pravdepodobnostiach. Čiže žiadna krištáľová guľa, ale zodpovedná analýza fundamentálnych a technických faktorov a následná dedukcia pravdepodobnej trajektórie vývoja. Samozrejme, veľmi často sa aj mýlim.
Každoročne vydávame ročenku AGROBIZNIS, v ktorej zverejňujeme prognózy cien agrokomodít na rok dopredu a musím skonštatovať, že na tom nie sme v tejto oblasti zle. Hýbeme sa približne oproti realite od 10 do -10 až -15 percent. Treba to však brať s rezervou.
Veľkou výhodou pre mňa je aj to, že som v kontakte aj s poľnohospodármi a obchodnými spoločnosťami, ktoré pôsobia na slovenskom trhu. Vidím, kde sa hýbu náklady, aké sú tendencie z hľadiska energetickej politiky a aké sú najbližšie trendy.
Samozrejme, slovenský trh je malý a teda, to čo sa deje na Slovensku, nemá až taký potenciál hýbať európskymi či svetovými cenami. Aj preto treba sledovať trh celosvetovo.
Pozornosť venujem aj viacerým indikátorom, ktoré motivujú farmárov vo svete každoročne upravovať pestovateľské výmery jednotlivých plodín. Napríklad vzájomný pomer ceny sóje a kukurice na burze v Chicagu, či pomer cien repky k pšenici na burze MATIF.
Zaujímavé je, že farmári sa spravidla rozhodujú v tejto oblasti naopak. Keď napríklad vzrastie cenový pomer kukurice oproti ostatným plodinám, rozhodnú sa zvýšiť jej výmery. Cenový pomer totiž naznačuje, že rentabilnejšie bude pestovanie kukurice.
No v priebehu roka, kým úroda dozreje a kým ju predajú, sa situácia často otočí, pretože výmery kukurice výrazne narastú a cena klesne. Správanie farmárov naznačuje, kam by sa trh v budúcnosti mohol pohnúť.
Venujeme sa predajnému plánu produkcie na virtuálnej farme s výmerou 500 hektárov, ktorá reflektuje veľkosť priemerného stredného agropodniku na Slovensku.
Pri produkcii vychádzame z reálnych dát o jej výške v Slovenskej republike, rovnako tak z cien plodín na našom fyzickom – spotovom trhu ako aj trhu futures na burzách.
Snažíme sa edukovať a poukázať na to, že aj hedžing cez burzu môže byť nástroj, ako vylepšiť realizačné ceny produkcie. Robíme to tri ročníky. Pred dvomi rokmi naše hedžingové pozície na burze dosiahli zisk 60-tisíc eur, potom to išlo na približne 40-tisíc. Teraz sme zaknihovali okolo 8 až 9-tisíc.
Tento rok už bolo rozumnejšie kontrahovať priamo fyzické obchody, pretože na trhu existovala zaujímavá cenová prémia. Využitie burzy nebolo v tomto prípade až tak potrebné a z toho dôvodu počet realizovaných obchodov ako aj profit klesol.
Podstatné ale je, že tento náš trojročný projekt ukazuje, že ak farmár rozšíri svoje možnosti aj o burzový hedžing, má šancu speňažovať produkciu o 5 až 10 percent drahšie.
Mal by byť dnes farmár tak trochu aj burzovým maklérom?
Osobne si myslím, že farmári by sa mali trochu viac zaujímať o možnosti speňaženia svojej produkcie a manažmentu jej predaja aj za asistencie burzy. Pokiaľ by mohol farmár využiť burzu ako ďalší nástroj, rozšírilo by sa mu portfólio možností.
V Amerike to funguje tak, že nákupcovia alebo obchodníci dávajú farmárom možnosť zvoliť si kontrakty, ktoré im oni následne manažujú. Na základe ich očakávaní im navrhnú stratégie, z ktorých môžu profitovať. Miestni poľnohospodári sa však obávajú burzového rizika, ktoré treba pri tomto procese znášať, nakoľko farmár má vždy otvorený obchodný účet na svoje meno, aj keď im ho spravuje externe obchodník.
Ako ste sa dostali k obchodovaniu komodít na trhoch?
Vždy ma to ťahalo viac k prírodným vedám. Inklinoval som k biológii a bol spätý s prírodou. Vyštudoval som odbor poľnohospodárstvo, v ktorom som absolvoval aj doktorandtúru.
Moje pracovné zaradenie začalo prácou v AGROMAGAZÍNe. V tom čase to ešte boli čiernobiele dvanásťstranové noviny. Mňa vždy fascinovalo, aký servis robí Americké ministerstvo poľnohospodárstva – USDA farmárom a aké trhové spravodajstvo im, ako aj ďalším účastníkom trhov, poskytuje.
U nás to bolo ešte v plienkach. Tým, že som analytický a študijný typ, som sa rozhodol komoditné trhy študovať a nadobudnuté poznatky vo forme trhových a ďalších informácií postupne implementovať do nášho média.
Otvoril som si obchodný účet a prostredníctvom platformy som získal prístup k cenám, nástrojom technickej analýzy, čo mi pomáhalo pri mojej práci.
Keď som porozumel toku kapitálu medzi jednotlivými triedami aktív, rozšíril som svoje portfólio aj o ďalšie investičné triedy. Dnes už chápem, že všetko so všetkým súvisí. Aj keď skutočne platí to, že čím viac toho viete, o to viac si uvedomujete, koľkým veciam stále nerozumiete.
Ako relaxujete po náročnom pracovnom dni?
V záhrade. Agrotechnické termíny síce treba plniť, a teda človek niekedy musí, aj keď sa mu nechce, ale keď tam prídem a začnem robiť, je to pre mňa naozaj relax. Človek mentálne vypne, robí iný typ práce a je to paráda.
