Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 % hrubého domáceho produktu z tohtoročných očakávaných takmer 5 %. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady predkladá Ministerstvo financií SR.
Bez opatrení na riešenie energetickej krízy, ako napríklad vytvorenie rezervy na kompenzácie vysokých cien energií, by v roku 2023 podiel deficitu verejných financií na HDP dosiahol 4,07 percenta.
Návrh rozpočtu ešte posúdi vláda a následne parlament, v ktorom kabinet premiéra Eduarda Hegera nemá väčšinu.
Verejný dlh by mal klesať
Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,341 miliardy eur.
Už v tomto roku očakáva rezort financií pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 % HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP. Tomuto vývoju podľa MF výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.
Ušetriť chcú napríklad na odmenách pre úradníkov
V súvislosti s energetickou krízou obsahuje rozpočet na rok 2023 rezervu na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v objeme 3,4 miliardy eur. Zároveň navrhuje do konca apríla nevyplácať odmeny štátnym zamestnancom okrem nárokovateľných odmien, čím sa ušetrí ďalších približne 100 miliónov eur.
„Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur,“ vyčíslil rezort financií v predloženom materiáli.
Napätá situácia s cenami energií bude podľa MF pretrvávať minimálne počas 1. polroka 2023. „Preto očakávame, že v dôsledku energetickej krízy zvoľní dynamika slovenského HDP v roku 2023 na 0,6 %,“ avizuje. Opatrenia vlády na zmiernenie dopadu rastu cien energií na domácnosti a firmy by však podľa rezortu financií mali ochrániť ekonomiku pred recesiou či hlbším poklesom.
Ministerstvo neočakáva, že by spomalenie ekonomického rastu malo viesť k výraznejšiemu nárastu miery nezamestnanosti. Inflácia sa kvôli cenám energií vyšplhá na priemerných 13,5 %. Viditeľné oživenie ekonomiky očakáva MF v roku 2024, kedy predpokladá trvalú stabilizáciu európskych cien energií na akceptovateľných úrovniach a oživenie európskej ekonomiky.
Pripravujú sa na provizórium
Ministerstvo financií uviedlo, že bez schválenia návrhu rozpočtu v parlamente by krajina vstúpila do rozpočtového provizória. „Aktuálna politická situácia, keď vláda nemá väčšinovú podporu v Národnej rade SR, si vyžiadala zohľadniť riziko neschválenia vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte v samotnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025,“ uviedol rezort financií.
Z tohto dôvodu sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa rozpočtujú dodatočné výdavky na transfery v rámci verejnej správy a v prípade schválenia zákona o štátnom rozpočte budú môcť byť uvoľnené na financovanie výdavkov verejného zdravotného poistenia, Železničnej spoločnosti Slovensko či Železníc Slovenskej republiky.
Počas provizória sa budú prednostne vyplácať peniaze na už existujúce zmluvné záväzky, medzi ktoré patrí napríklad dohodnutá výška valorizácie vyplývajúca z kolektívnych zmlúv, výplata štátnych sociálnych dávok, ako aj zvýšené výdavky na energie.
Ministerstvo upozorňuje, že v prípade rozpočtového provizória by bola ohrozená realizácia výdavkov Plánu obnovy a odolnosti, ktoré sa rozpočtujú na rok 2023 v sume 2,3 miliardy eur. To je v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2022 nárast o 800 miliónov eur.
V septembri ministerstvo financií zhoršilo výhľad vývoja ekonomiky na najbližšie dva roky. Očakáva, že v budúcom roku tempo rastu HDP krajina dosiahne len 0,6 percenta.
