Miniséria Cunk on Earth pristála na streamovacej platforme Netflix len pred časom, ale úryvky z nej sa masovo šírili po sociálnych sieťach už predtým. O čo ide?
Satirické dielo sa vysmieva prestížnym dokumentárnym eposom, ktoré sa snažia v priebehu niekoľkých hodín vysvetliť dynamickými strihmi a hovoriacimi hlavami komplexné dejiny ľudstva, keď vieme, že na to koľkokrát nestačia ani tisícstranové učebnice.
Ostatne, na to sa tu naráža niekoľkokrát, keď sa opakovane spomína, že sledujeme seriál, ktorý by potenciálne mohol v budúcnosti dostať mnoho dôležitých ocenení.
Nepatričné otázky pre expertov
Absurditu Cunk on Earth vytvára predovšetkým nekompromisná moderátorka, ktorá síce ničomu nerozumie, ale na všetko má svoj osobitý názor. Budete sa smiať a výnimočne tiež dostanete letmý pohľad do vývoja našej civilizácie.
Za scenárom a celým konceptom stojí Charlie Brooker, tvorca kultového seriálu Black Mirror, a titulnou sprievodkyňou dejinami sa stala Diane Morgan, ktorá je vo svojej úlohe perfektná a ani na moment z nej nevypadne.
Princíp je jednoduchý. Natočiť dokument, ktorý formálne vyzerá úplne profesionálne, ale uvádza ho postava, ktorá nemá žiadne rešerše ani povedomie o histórii, a pýta sa čo možno najviac nepatričné otázky. Do programu si tvorcovia pozvali najväčších expertov na dejiny a zásadných intelektuálov dneška, ktorých jej vystupovanie konštantne prekvapuje.
Vytvárajú sa tak vtipné až úplne bizarné situácie. Napríklad keď sa Cunk pýta odborníka na lingvistiku, doktora Irvinga Finka, či by stačilo, aby niekto v staroveku nahlas pred publikom vykrikoval jedny z prvých zachovaných textov ľudského písomníctva, aby išlo o prvú audioknihu. Odpoveďou je jej po dlhej pauze jednoduché „nie“.
Z postavy Philomeny sa stal hit
Morgan hrá postavu Philomeny Cunk striedavo zhruba dekádu od tej doby, čo prvýkrát vystúpila v krátkom skeči v programe Weekly Wipe vytvorenom práve Charliem Brookerom. Odvtedy už však dostala priestor v dvoch vlastných televíznych filmoch o Shakespearovi a Británii.
A teraz v päťdielnej minisérii o celej histórii, ktorá sa stala na BBC takým hitom, že ju kúpil Netflix. A na rozdiel od mnohých iných epizódnych postáv, ktorých sila len slabla s rastúcim priestorom, ktorý dostávali, je Cunk ako špecifická figúra čoraz zábavnejšia. A tiež kreatívnejšia v spôsoboch, akými zosmiešňuje seriózne dianie okolo seba.
Práve vážnosť, s akou miniséria rozpráva, ešte podčiarkuje absurdnosť jej vystupovania. Tí najlepší z expertov na danú tému však zároveň dokážu nájsť v jej zjavne šialených otázkach nejakú hĺbku, ktorú môžu ďalej rozviesť.
Absurdné a predsa poučné
A tak sa dá bez preháňania povedať, že ide síce o satiru, ale sú tu momenty, keď sa vysmiati diváci môžu vzdelávať v tom, ako sa ľudstvo posunulo od doby kamennej až do technologického dneška.
Cunk má zároveň unikátny (ne)cit pre vystihnutie pálčivých problémov súčasnosti svojou okázalou úprimnosťou. Ako keď hovorí o smartfónoch. „Neskutočne pokročilé zariadenie a napriek tomu by ho dokázalo vyrobiť dieťa. Alebo vyrobiť tridsať takých za hodinu. Pretože inak by ho vyhodili z továrne, kde pracuje skoro zadarmo.“
Alebo keď opisuje vývoj Ameriky od úplných začiatkov až po mocnosť, ktorou je dnes. „Amerike sa hovorí krajina slobodných. Čo by mohlo prekvapiť všetkých čiernych otrokov, ktorí ju pomohli budovať.“
Zároveň pridáva do vážneho, až akademického žánru historických dokumentov sviežu osobnú linku, napríklad keď prirovnáva všetky zásadné dejinné predely k zážitkom svojho podivného kamaráta Paula, ktorého hnačka mala podľa nej podobný vývoj ako križiacke výpravy.
Alebo keď spomína kruté udalosti z minulosti cez spomienky na bývalého priateľa Seana, ktorý jej ublížil. Tváre slávnych expertov, počúvajúce jej osobné monológy, ktoré by mali nadväzovať na ich snahu priblížiť divákom dôležité okamihy ľudstva, sú samy o sebe vtipné viac než dosť. Ticho a zmätenie, ktoré nasleduje po tom, čo dohovorí, je však ešte vtipnejšie.
Naivná zvedavosť skĺbená s aroganciou
Za Cunk sa celý čas ako diváci čiastočne hanbíme, no zároveň nás neprestáva baviť. Je takým dieťaťom v nás, ktoré sa pýta nepatričné otázky, pretože tomu všetkému vlastne nerozumie, ale má hlbokú potrebu na dané záhady prísť.
Je v nej obrovská zvedavosť, ale rovnako ako u detí aj arogancia, s ktorou prináša vlastné teórie o fungovaní sveta. „Lietadlá lietajú, pretože sme sa rozhodli tomu veriť. A médiá nás v tej predstave udržujú. Rovnako ako internet. Nič z toho naozaj nefunguje. Ale my tomu veríme – preto nepadajú lietadlá ani internet.“
Tento naivný prístup najlepšie funguje pri komplexných otázkach, pretože vieme, že na ne vlastne skutočné odpovede nemôžu existovať. Preto sa na ne žiadny skutočný novinár nepýta, lebo dopredu tuší, že sú, bohužiaľ, bezpredmetné.
Cunk však táto sebareflexia chýba, a tak pokojne zisťuje, kde sa v ľuďoch berie agresia a potreba bojovať. Prečo si tak veľmi chceme násilne ubližovať? A potom ešte bez mihnutia oka dodá, že by odpoveď mala byť stručná, ideálne v jednej vete, aby sa dala strihnúť do trailera.
Koncept, ktorý funguje
Tvorca Brooker medzitým priznal, že Morgan postavu Cunk hrá tak dlho, že už väčšina odborníkov do rozhovoru vstupuje s tým, že pôjde o paródiu. Všetkých však pritom žiadali, aby sa pokúsili s ňou hovoriť čo najúprimnejšie a neprispôsobovali sa tomu, že ide o humor. A vďaka tomu to z veľkej časti stále funguje.
Napriek tomu, že špičkoví akademici často vopred vedeli, do čoho idú, Morgan je vo svojej úlohe taká geniálna, že väčšinu času zaskočene pozerajú, s čím zase prišla. Ako keď sa pýta muzikologičky, čo myslel Beethoven svojou hudbou, keď v nej nie sú žiadne texty. „Ako mu máme rozumieť, keď nás neoslovuje našou rečou?“
Expertka na jeho kompozície sa snaží vysvetliť, že slová tam nie sú zámerne, že ide o inštrumentálne skladby. Ale aj tak ju otázka šokuje, pretože ťažko nachádza odpoveď na to, čo Beethovenova hudba vlastne znamená.
V takých momentoch sa aj my ako diváci musíme zamyslieť, prečo vlastne uctievame klasickú hudbu ako takú sofistikovanú, keď nevieme, čo presne si z nej vziať. Dokážu v nás nástroje hrajúce dohromady komplikované symfónie vyvolať myšlienku? Alebo sa nimi máme nechať unášať? Nechať na seba pôsobiť emócie, ktoré v nás vyvoláva?
Z paródie sa v tej chvíli stáva niečo komplikovanejšie. A tým je jednoduchá úvaha nad tým, či niektoré naivné otázky detí, nahlodávajúce naše zaužívané spôsoby myslenia, nie sú v skutočnosti múdre? Či nie je dobré občas spochybňovať všetko? Na Netflixe je teraz málo podobne vtipných seriálov. A kto vie, možno nám Cunk on Earth nenápadne vkladá chrobáka do hlavy.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Jan Jindřich Karásek.
