S organizáciou Cesta domů je jej cesta spojená už dvanásť rokov. Mobilný hospic zabezpečuje starostlivosť o ťažko chorých a umierajúcich v ich domovoch a ponúka pomoc a sprievod ich blízkym.
V neziskovej organizácii, ktorá sa zaoberá koncom života, pôsobí Katarína Vlčková ako primárka paliatívnej starostlivosti. Pre Forbes sa podelila o to, ako vyzerá jej bežný deň.
Deň primárky Cesty domů Kataríny Vlčkovej sa začína tesne pred siedmou ráno. Minimálne trikrát do týždňa totiž chodí do práce na ôsmu. Pripraví deťom desiatu do školy a vyrazí na prechádzku do blízkeho parku, kde každé ráno chodí na vychádzky so psíkom Checom.
„Človeka to pekne prebudí, nadýcha sa čerstvého vzduchu a je obklopený zeleňou,“ opisuje Vlčková. Keď rannú prechádzku náhodou vynechá, chýba jej. Pri prechádzke po parku sa kochá pohľadom na odkvitajúce gaštany a kvitnúce lipy.
Trasu s Checom vyberá podľa toho, aby sa vyhli ostatným. Tri a pol roka starý mexický naháč je dosť ochranársky a štekotom by dokázal zobudiť široké okolie. Ich trasa vedie aj okolo kaviarne a ihriska Jedličkovho ústavu (zariadenie pre deti a mládež s telesným postihnutím, pozn. red.).
„Naši chlapci odmalička vnímali, že v spoločnosti sú rôzni ľudia, nielen tí zdraví. Bola to pre nás inšpirácia pre usadlosť Cibulka. Je krásne, keď sa rôzne komunity prelínajú,“ vysvetľuje na konci prechádzky.
Po prechádzke nasadá do auta, cesta do práce jej trvá asi pätnásť minút. Hlavná budova organizácie Cesta domů sídli v pražskej Michli a ožíva už od skorého rána. O ôsmej sa tu stretáva lekársky tím. Katarína Vlčková poradu vedie a pripája jednu z lekárok, ktorá sa jej zúčastňuje online.
Preberajú konkrétne skúsenosti z predošlého dňa a plánujú, čo ich čaká. Postupne sa dostávajú aj k dlhodobejšiemu plánovaniu, ako je harmonogram dovoleniek alebo vybavovanie dodatočných kurzov a školení.
Foto David Turecký
9:00
Tesne po deviatej prebrali Katarína Vlčková a vrchný zdravotný brat Pavel Klimeš nový ultrazvukový prístroj. Nasledovalo prehľadné a detailné zaučenie, ako ho používať. Obaja sú síce s jeho používaním už oboznámený, ale ide o novší model. Zamestanec firmy im preto ukazoval rozšírené funkcie prístroja.
Pre lekárov paliatívnej starostlivosti sú dôležité. Malé, skladné a prenosné prístroje pomáhajú odhaliť tekutiny v brušnej dutine. Tá sa u pacientov v terminálnom štádiu často zhromažďuje v litroch. Vďaka modernej technológii ju možno správne lokalizovať a následne vypustiť, čo pacientovi v domácom prostredí uľaví.
Foto David Turecký
9:30
Katarína Vlčková sa stretáva s Pavlom Klimešom. Na chodbe si vymieňajú rýchle informácie. Na oficiálnej porade spolu riešia organizáciu tímu, administratívu aj financie.
Organizácia Cesta domů sa denne stará o dvadsať pacientov. Jeden deň starostlivosti o pacienta stojí okolo päťtisíc korún. Poisťovne prispievajú okolo dvoma tisícmi, päťsto platia rodiny pacientov. Zvyšok financujú darcovia.
„Náš fundraising musí makať, aby pokryl potreby našich pacientov a, samozrejme, aj všetko ostatné,“ vysvetľuje Vlčková. Rozpočet organizácie je sto miliónov korún ročne, s vrchným bratom teda musia niekedy podrobne riešiť úkony, ktoré boli na pacientovi vykonané, aby sa všetko presne zaevidovalo a vykázalo.
Foto David Turecký
11:00
Pred návštevou pacienta sa Vlčková stretne so sestričkou a spoločne sa pripravia na návštevu. Rozoberú poslednú návštevu a porozprávajú sa o tom, čo ich čaká. Sestrička si pripraví batoh s liekmi a pomôckami, ktoré by rodina pacienta mohla potrebovať.
K pacientom cestujú oficiálnym autom organizácie Cesta domů a počas cesty dolaďujú detaily. Lekárka vybavuje telefonáty ďalších sestier, ktoré sú v teréne a potrebujú sa poradiť. Vďaka autu s logom organizácie im ostatní vodiči často dávajú prednosť pri parkovaní na ťažšie dostupných miestach.
Jazda hlavným mestom môže byť časovo náročná. Nevyhýbajú sa im zápchy a za volantom trávia veľa času. Cesty autom však slúžia aj na to, aby sa popri náročnej práci a návštevách pacientov porozprávali a zdieľali svoje zážitky a emócie. Obidve sú za tento terapeutický priestor na štyroch kolesách veľmi vďačné.
Foto David Turecký
11:30
So sestričkou z Cesty domů sú rodiny pacientov v kontakte denne, lekár ich navštevuje každý týždeň. Štrnásťročný pacient, ktorého Katarína Vlčková navštívila, má pokročilé onkologické ochorenie a jeho liečba na onkológii bola skončená.
Počas návštevy vykonáva lekárske vyšetrenie a zisťuje, ako sa mu darí. So sestričkou preberajú s pacientom a jeho mamou, aký mal týždeň, analyzujú konkrétne situácie a pripravujú plán na ďalší týždeň.
Lekári sa v týchto situáciách snažia príbuzným priblížiť a vysvetliť možné scenáre a poučiť ich, čo majú sledovať. Pri paliatívnej starostlivosti je vhodná komunikácia kľúčová, podľa Kataríny Vlčkovej tvorí minimálne päťdesiat percent. „Slová sú pre nás rovnako dôležitý nástroj ako morfium, musíme ich vedieť používať rovnako,“ konštatuje Vlčková.
Foto David Turecký
13:00
Katarína Vlčková aktuálne testuje umelú inteligenciu. Napísať lekársku správu z hodinu a pol trvajúcej návštevy jej predtým často trvalo aj ďalšiu hodinu a pol. Vďaka aplikácii Auris One využívajúcej umelú inteligenciu sa tento čas dnes dokáže skrátiť minimálne o tretinu. V budúcnosti to pravdepodobne bude ešte viac.
Všetko, samozrejme, podlieha súhlasu pacienta. Do aplikácie, ktorú má aj v telefóne, nahrá lekárske správy, rozpis liekov a zvukový súbor rozhovoru s pacientom. Umelá inteligencia z toho vygeneruje správu, ktorú primárka následne upravuje. Cieľom je, aby ju v budúcnosti už nemusela kontrolovať a dolaďovať, ale aby len dopísala nejaké detaily.
Foto David Turecký
14:00
Počas plánovaného dvojhodinového seminára predstavila Katarína Vlčková návrh zákona o eutanázii. Téma už istý čas rezonuje v českej spoločnosti, a tak sa ju rozhodla otvoriť prvýkrát v rámci organizácie Cesta domů. Na začiatku seminára zhrnula diskusiu o návrhu zákona o paliatívnej starostlivosti, rozhodovanie v závere života a eutanázii, ktorú vedie odborná verejnosť. Následne poskytla priestor zamestnancom, aby získali čo najviac informácií a možnosť urobiť si vlastný názor. Na záver seminára otvorila priestor na diskusiu, ktorú považujú zamestnanci zo všetkých oddelení za veľmi dôležitú.
Foto David Turecký
18:00
Cibulka, ktorej história siaha až do 14. storočia, zažila obdobie najväčšieho rozkvetu v 19. storočí, následne dlho chátrala. Nadácia rodiny Vlčkovcov, manželov Kataríny a Ondreja, sa ujala jej obnovy v roku 2021. Manželia prichádzajú skontrolovať, ako pokračujú stavebné práce.
Rozsiahlu usadlosť rekonštruujú pod starostlivým dohľadom pamiatkarov tak, aby v nej mohli budúci rok otvoriť Centrum detskej komplexnej starostlivosti s paliatívnym prístupom. „Počítame s tým, že otvoríme v roku 2026,“ ubezpečuje nás Ondřej Vlček.
Foto David Turecký
18:30
Na večeru či víno chodievajú s manželom Ondřejom do Café Cibulka približne raz za dva týždne. „Cibuľačka na Cibulke je radosť a skoro aj povinnosť,“ usmieva sa Vlčková nad tanierom poctivej polievky.
Kaviareň, vonkajšie posedenie aj susedné detské ihrisko sú plné. „Teší nás, ako rýchlo si ľudia na tento priestor zvykli. Od otvorenia je tu skoro stále plno,“ komentuje a pripíja si s manželom pohárom červeného vína.
Foto David Turecký
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Julie Mahlerová.
