Obaja študovali učiteľstvo, no učiť nikdy nechceli. Miroslava a Richard Kiripolskí školu končili rok po Nežnej revolúcii a verili, že veľa vecí sa ňou zmení „S týmto presvedčením sme išli aj učiť,“ hovoria.
Po viac ako 20 rokoch v stále rovnakom vzdelávacom systéme sa rozhodli pre vlastnú cestu a založili Edulienku. Zo vzdelávacej skupiny sa postupne sformovala škola, ktorá vraj vyhovuje všetkým deťom.
„Bolo veľmi ťažké ľuďom vysvetliť, ako fungujeme a v čom je náš prístup iný. No keďže každý z nás chodil do školy, hovorili sme, že to, čo robíme, je presne o 180 stupňov inak ako v klasickej škole,“ vysvetľujú manželia.
„Neučíme sa iba v škole, ale aj v inom prostredí. Učiteľ nielen učí, ale aj podporuje a sprevádza. Nespráva sa ako autorita, ale rešpektujúco, ako partner. To znamená, že sme si začali s deťmi tykať, nehovoríme len o veciach, ktoré sú v osnovách, ale vo všetkých súčastiach života.“
Nový koncept
Tak v roku 2014 vytvorili nový priestor, ktorý síce slúžil na vzdelávanie, no nebol školou. Deti, zapojené v ich programe, mali totiž formálne domáce vzdelávanie a stretávali sa vo vzdelávacích skupinách. Podobný koncept u nás dovtedy neexistoval.
„Škola je systém. A ak má systém fungovať, musia fungovať všetky jeho časti. Na Slovensku je veľmi veľa šikovných a inovatívnych učiteľov, ale to nie je systém. Väčšinou je to tak, že zo štyridsaťčlenného pedagogického kolektívu robia štyria učitelia niečo výnimočné. Nie vďaka, ale napriek systému. Po rokoch však často rezignujú,“ hovorí Richard Kiripolský.
Chaos v pravidlách
Podľa manželov je problém aj v tom, že v klasickej škole má každý učiteľ v triede nastavené vlastné pravidlá. „Deti z toho potom mávajú chaos – na jednej hodine fungujú takto, toto si môžu dovoliť, na druhej je to úplne inak. Tak by to nemalo byť. Buď je niečo správne, alebo sa rozprávajme o tom, prečo to správne nie je. Keď jednotlivé súčasti systému nespolupracujú a nefungujú podľa rovnakých pravidiel, celý systém sa rúca na úkor detí,“ hovoria.
„Nemôžeme povedať, že školský systém, ktorý máme, nefunguje. Vyhovuje mnohým učiteľom aj rodičom. No aj keď ho budeme inovovať, stále to bude ten istý systém. My sme v rámci vzdelávacej skupiny mali možnosť začať úplne od nuly a vybudovať nový.“
Nielen vedomosti
Vzdelávací program Edulienka je postavený na troch pilieroch – osobnostnom, sociálnom a kontextovom. „Obsah tradičných predmetov, napríklad slovenčiny alebo matematiky, je pre nás len tretinovou zložkou výchovno-vzdelávacieho procesu. Osobnostný a sociálny rozvoj sú rovnako dôležité,“ vysvetľuje Miroslava Kiripolská.
„V škole sa okrem iného potrebujeme naučiť žiť v kolektíve, ale aj sami so sebou. Objaviť, s akými predpokladmi prichádzame na tento svet, aký máme potenciál a ako by sme ho mohli rozvíjať.“
S myšlienkou vlastnej súkromnej školy v Bratislave sa začali pohrávať, keď prvé deti zo vzdelávacej skupiny prechádzali na druhý stupeň. Domáce vzdelávanie bolo totiž na Slovensku povolené len na prvom stupni základnej školy.
V Edulienke sa tiež snažili prispieť k zmene. Kým uspeli, museli deti prihlásiť do českých škôl. Tým sa však celý vzdelávací proces skomplikoval. Ako súkromná škola fungujú od roku 2021. Je to pre nich teda ešte stále nové.
S rešpektom
Podstatou výchovno-vzdelávacieho procesu v Edulienke je rešpektujúci prístup k deťom. „.Deti kladú naozaj veľa otázok a my si nemôžeme dovoliť odbiť ich tým, že teraz o tom nechceme hovoriť,“ vysvetľuje Miroslava Kiripolská. Pripúšťa, že pracovať v takomto prostredí je pre učiteľov veľmi náročné.
Miroslava a Richard Kiripolskí | Foto: Dano Veselský
Podľa autorov Edulienky je školstvo zahltené pravidlami. Je preto ťažké rozoznať, čo je skutočne dôležité. Foto: Dano Veselovský
„Keď si vyberáme kolegov, je pre nás veľmi dôležité, aby to nebol len kvalifikovaný človek, ale aby to bol niekto, kto po osobnostnej a komunikačnej stránke zvládne aj takýto výchovno-vzdelávací proces. Vie, ako sa riešia napríklad konfliktné situácie a sám komunikuje kultivovane. Učitelia, ktorí s deťmi hovoria o všetkom, bývajú naozaj vyčerpaní a nie každý to zvládne. Aj preto sa snažíme, aby sme na každej hodine mali dvoch pedagógov.“
V Edulienke majú veľký podporný tím vrátane „klímana“ – človeka, ktorý sa stará o klímu v triedach aj v celej škole – špeciálnych pedagógov a psychológa pre deti aj pre dospelých.
Škola, zrkadlo spoločnosti
Aj keď ako súkromná škola môžu na prvý pohľad pôsobiť elitne, podľa zakladateľov to tak nie je. „Nie je ambíciou nás a našich rodičov, aby všetky deti končili na prestížnych gymnáziách, ale aby si vedeli vybrať vlastnú cestu a urobili všetko pre to, aby ňou vedeli šťastne ísť,“ hovorí Miroslava Kiripolská.
„Máme najširšiu škálu detí, aká existuje. Deti odzrkadľujú našu spoločnosť. Každé z nich má svoje schopnosti, možnosti a potreby.“
Dodávajú, že pred vstupom do siete škôl v Edulienke netestovali žiakov na „výzvy súvisiace s učením či sústredením“. „Diagnózami si deti občas ospravedlňujú, prečo niečo nemusia. Stávalo sa nám, že keď nevedeli, akú diagnózu majú, dokázali aj veci, na ktoré podľa diagnostiky nemali. Okrem toho je takéto ‚nálepkovanie‘ vytvára prostredie umožňujúce šikanu,“ vysvetľuje Richard Kiripolský.
Je v poriadku nevedieť
V osobnostnom raste deťom pomáhajú aj „veľké témy“. „Sú to globálne témy ako prosperita, ľudská dôstojnosť, zdravie, vzdelávanie, život na pevnine, moria a oceány… Každý mesiac sa venujeme jednej nich. Tá vtedy preniká cez všetky naše piliere,“ vysvetľujú zakladatelia. Každé dieťa má možnosť počas mesiaca na danú tému vypracovať prezentáciu alebo projekt zodpovedajúci vekovej úrovni a odprezentovať ho.
Snažia sa, aby veľkú tému vždy prišiel otvoriť hosť z praxe. „Často zostávame v mylnom presvedčení, že školy dokážu fungovať z vlastných kapacít. No učiteľ nemôže byť učiteľom, finančným poradcom, motivátorom a psychológom… Nemôžeme očakávať, že deti uveria, že jeden človek dokáže byť autenticky všetkým,“ zdôrazňuje Miroslava Kiripolská.
V Edulienke okrem vedomostí hodnotia aj iné predpoklady, dôležité pre život. Foto: Dano Veselský
„Je dobré, keď učitelia pred deťmi priznajú, že niečo nevedia. Do škôl by mali vstupovať autentickí ľudia z biznisu, umelci, vedci. Je dôležité, aby deti videli, že aj tieto osobnosti sú ‚bežní‘ ľudia. Takí, ktorých by sme možno na ulici prehliadli, no ktorým sa podarilo dokázať niečo mimoriadne. Je to obrovská motivácia pre deti.“
Nie je to o známkach
Vo vzdelávacej skupine hodnotili len slovne, pre nové usmernenia z ministerstva školstva museli ale systém upraviť. „Deti musia byť po novom od šiesteho ročníka hodnotené známkou,“ vysvetľujú a dodávajú, že kombinované hodnotenie u nich dostavajú už aj piataci, ktorí by ich mohli potrebovať na prijímačkách na osemročné gymnáziá.
Hodnotia nielen úroveň vedomostí, ale aj schopnosti tímovej spolupráce, kritického myslenia, riešenia konfliktov… Podľa zakladateľov sú práve tieto ukazovatele pre rodičov často dôležitejšie ako hodnotenie vedomostí.
Deti sú spokojné
„S deťmi, rodičmi a pedagógmi máme dvakrát ročne aj hodnotiace rozhovory. Stretnú sa na nich dvaja pedagógovia, dieťa a rodičia,“ hovorí Miroslava Kiripolská. „Dieťa najprv urobí vlastné zhodnotenie – zjednodušenú SWOT analýzu. Je prispôsobená tak, aby ju zvládli všetky deti. Prváci ju napríklad robia cez rozprávkové postavičky. Obraz dieťaťa potom konfrontujeme s pohľadmi rodičov a učiteľov.“
O inovatívny vzdelávací systém je na Slovensku záujem. Pre rastúci počet detí sa tento rok presťahovali do väčšej školskej budovy na Palisádach. V plnoorganizovanej základnej škole v Edulienke sa vzdeláva 200 detí.
Zakladatelia pripúšťajú, že rešpektujúci prístup k deťom nevyhovuje všetkým rodičom. „Niektorí to považujú napríklad aj za drzé. Boli aj rodičia, ktorí nám povedali, že chcú, aby sme sa k deťom rešpektujúco správali len my v škole a oni ich doma budú ‚vychovávať‘. Takýto model nefunguje. Rešpektujúci prístup vyhovuje všetkým deťom. Vieme, že z nich vyrastajú osobnosti.“
