Česko-slovenský manželský pár Vlčkovcov pokračuje v napĺňaní svojej misie: pomoci rodinám s ťažko chorými deťmi. Významne sa posunula aj výstavba ich detského hospicu Cibulka v Prahe.
Keď v areáli pražskej časti Košíře stáli pred štyrmi rokmi prvýkrát, chvíľu im trvalo, kým spracovali, že práve tu by raz mohli tráviť spoločný čas ťažko choré deti spolu so svojimi rodinami.
Jeden z najbohatších Čechov, Ondřej Vlček, spolu so svojou ženou, slovenskou lekárkou Katarínou, kúpil v roku 2021 usadlosť Cibulka prostredníctvom svojej Nadácie Vlčkovcov ako úplnú ruinu pred rozpadom.
Vlhké budovy plné trosiek, zhnité trámy a deravé strechy areálu s históriou siahajúcou až do 14. storočia akoby prosili o záchranu. A Vlčkovci ich vypočuli.
Verní mottu svojej nadácie, že na každej chvíľke záleží, tak spolu slávia prvý úspech.
Cibulka je bližšie k realite
Po rekonštrukcii je Domček záhradníka, ktorému architekti a remeselníci vrátili podobu z 19. storočia. Na jeho prízemí vznikla nová kaviareň, ktorá vďaka pekárni aj kuchyni ponúka napríklad domáci chlieb a torty a počíta aj s teplými jedlami.
Táto časť usadlosti je už otvorená aj pre verejnosť. Na prvom poschodí domu sú k dispozícii priestory na prednášky odborníkov aj na najrôznejšie vzdelávacie akcie.
„Domček bol vtedy v dezolátnom stave. Teraz má neskutočnú atmosféru, som z toho trochu namäkko, je to pre mňa emočná záležitosť,“ priznáva Ondřej Vlček, bývalý šéf a spolumajiteľ softvérovej spoločnosti Avast, terajšej Gen Digital.
Domček záhradníka pred rekonštrukciou | Foto: Nadácia Vlčkovcov
Domček záhradníka pred rekonštrukciou | Foto: Nadácia Vlčkovcov
Jeho slová dopĺňa architekt František Brychta. „Keď sme sem prišli, bola preborená strecha, uprostred bolo ohnisko a po pás trosky,“ spomína.
Domček kedysi slúžil ako oranžéria, kde sa pestovali citróny a mandarínky.
Lenže v čase, keď zostala usadlosť napospas svojmu osudu, bývali v domčeku bezdomovci a drogovo závislí.
Prestavba na hospic
Počas citlivej rekonštrukcie sa podarilo odhaliť a zreštaurovať aj vzácnu fresku na prvom poschodí. Je na nej znázornené zrejme rodné miesto, odkiaľ pochádzal biskup Thun-Hohenstein, za ktorého života zažila Cibulka najväčší rozkvet.
„Pod nami nebolo historicky nič, rozhodli sme sa tam vytvoriť kaviarenské priestory – kuchyňu a toalety,“ približuje na prvom poschodí domčeka architekt.
„V rámci rekonštrukcie sa snažíme o to, aby sme zachovali maximálnu autenticitu pri pokrokových technológiách. Dom vykurujeme tepelným čerpadlom a celá stavba je zaizolovaná,“ podotýka.
Domček záhradníka dnes | Foto: Nadácia Vlčkovcov
Domček záhradníka dnes | Foto: Nadácia Vlčkovcov
Do domčeka sa vrátila aj kópia sochy záhradníka, ktorá tu bola až do 80. rokov minulého storočia. Vykukuje z jedného zo zaslepených okien.
Premenou však prechádza postupne celý areál. Okrem rekonštrukcie existujúcich budov, ktoré majú spĺňať účely prevádzkových priestorov nového centra, je rozbehnutá aj príprava novostavby lôžkovej časti hospicu, ktorú pokryje zelená strecha.
V nej bude k dispozícii 21 izieb pre detských pacientov s otvoreným spoločenským priestorom do východnej záhrady.
Cibulka. Foto: Nadácia Vlčkovcov
Spomienková záhrada
Na novostavbu nadviaže severná záhrada, ktorá je z pohľadu pamiatkarov jednou z najzaujímavejších častí usadlosti. Historicky išlo zrejme o biskupove súkromné záhrady.
„Chceme ju obnoviť a pretvoriť na takú spomienkovú záhradu, v ktorej sa budú odrážať príbehy detí, ktoré Cibulkou prejdú,“ dopĺňa Ondřej Vlček.
Hoci došlo oproti pôvodným plánom k menšiemu zdržaniu, celá obnova usadlosti by mala byť hotová budúci rok. Vo finále už je výber generálneho dodávateľa stavby.
Potom ponúkne starostlivosť ťažko chorým deťom, ako aj ich rodinám.
Primárne bude detský hospic na Cibulke slúžiť ako odľahčovacie zariadenie. Bude miestom, kam rodiny s deťmi prichádzajú a odkiaľ zase odchádzajú. Nebude teda slúžiť iba pre poslednú kapitolu života, ako zdôrazňuje Ondřej Vlček.
„Bude to aj miesto, kde sa môžu rodičia oprieť o podporu odborníkov a načerpať sily na ďalšie chvíle,“ dodáva.
Pomoc rodinám
Rodina tak môže v lôžkovom hospici s dieťaťom zostať alebo ho nechať v starostlivosti odborníkov a odísť napríklad na dovolenku. Pobyty sú obvykle dvoj- až trojtýždňové.
Ročne by sa tu mohlo vystriedať okolo 350 rodín.
V opravenej budove už je otvorená kaviareň | Foto: Nadácia Vlčkovcov
V opravenej budove už je otvorená kaviareň | Foto: Nadácia Vlčkovcov
Starostlivosť o ťažko choré dieťa je veľmi vyčerpávajúca, rodičia často nemajú možnosť si oddýchnuť. To napokon vyplynulo aj z prieskumu medzi 1 700 rodinami, ktorého výsledky predstavila riaditeľka nadácie Ivana Plechatá.
Z nich vyplýva, že 79 percent rodičov pociťuje závažné psychické vyčerpanie, polovica zápasí so sociálnou izoláciou alebo zažíva horšiu dostupnosť potrebnej starostlivosti a asi 40 percent cíti, že má menej času na zdravých súrodencov chorého dieťaťa.
Najviac respondentov, teda 80 percent, priznáva nedostatok financií.
Hospice pribúdajú
Nadácia rodiny Vlčkovcov podporuje už dlhší čas rozvoj detskej paliatívnej starostlivosti. V Česku žije až 15-tisíc rodín s vážne chorým dieťaťom, hospicov s odľahčujúcimi službami by tak bolo potrebných v celej krajine najmenej 10.
Vlani sa už otvoril prvý lôžkový detský hospic Julie v Brne, kde ho doslova zo zeme vydupala Radka Vernerová. A Ondřej Vlček dúfa, že okrem Cibulky by mohlo v ďalšej dekáde vzniknúť ďalších osem.
Nadace rodiny Vlčkových
FOTO? NGUYEN PHUONG THAO
Katarína Vlčková je rodáčka zo Slovenska. Foto: Nadace rodiny Vlčkových
Nadácia Vlčkovcov už v odbore detskej paliatívnej starostlivosti podporila viac ako 200 projektov a venovala 144 miliónov korún (5,7 milióna eur) na podporu vzdelávania, zvýšenia kapacít, rozvoja služieb aj spolupráce medzi odborníkmi.
Podporuje zdravotné sestry, fyzioterapeutov, sústreďuje sa aj na vzdelanie a vysiela študentov na stáže do zahraničia.
Filantropi s plánom
Pri rekonštrukcii a dobudovaní Cibulky sa počíta s necelou miliardou korún (40 miliónov eur). Do nadácie vložili Vlčkovci v roku 2021 asi 1,5 miliardy korún (60,1 milióna eur).
Na obnovu usadlosti z nej však nejdú tieto peniaze priamo. Nadácia je nastavená tak, že pôvodná istina je investovaná a generuje ďalšie peniaze. Z výnosov sa potom financuje prevádzka a programy.
Ide o takzvané perpetuálne financovanie, ktoré používajú napríklad americké univerzity, ako je Harvard alebo Yale, či nadácia Alfreda Nobela.
„Je to jediný model, ktorý ponúka udržateľné financovanie po dlhé desaťročia, možno aj stáročia,“ myslí si Ondřej Vlček.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Pšeničková.