Primár kardiochirurgického oddelenia Detského kardiocentra NÚSCH v Bratislave a člen premiérového zoznamu Top osobnosti medicíny zostaveného Forbesom v spolupráci s odborníkmi z lekárskej branže pôsobí na oddelení už vyše dvadsať rokov. Za toto obdobie pomohol spolu s tímom množstvu detských pacientov s vrodenými chybami sŕdc, rozbehol unikátne operácie za pomoci goretexu, publikoval v odborných časopisoch a spoluzaložil nadáciu Šťastné srdcia.
S Matejom Nosáľom hovoríme o tom, ako detskú kardiochirurgiu menia nové technológie, čo priniesli nové priestory pre pacientov a zdravotníkov, ale aj o tlaku na udržanie personálu a osobných „demotivátoroch“, pre ktoré zvažuje, aká bude jeho budúcnosť.
Naposledy sme sa rozprávali v roku 2017. To ste fungovali ešte v starých priestoroch na Kramároch a sťažovali sa, ako sa dlhé roky naťahuje dokončenie nových. Čo všetko sa zmenilo vo vašej práci, keď ste sa v roku 2021 konečne presťahovali?
Dostali sme sa do najmodernejších priestorov, aké sme si vedeli predstaviť. Splnili sa nám sny, takže máme už nie jednu, ale dve moderne vybavené operačky. To sa prejavilo aj na tom, že za prvé dva roky sme boli schopní zoperovať o štvrtinu viac pacientov. Rok 2022 bol za posledné dve dekády rokom s najvyšším počtom operovaných pacientov, bolo ich 365. Má to teda reálny dopad.
Čo bolo ešte to vysnívané?
Niektoré naše operácie trvajú naozaj dlho, robíme aj osem- či desaťhodinové zákroky. Keď sa situácia komplikuje, tak aj dlhšie. Priali sme si preto mať v operačke denné svetlo. Máme tam okná s krásnym výhľadom. Hygiena práce, ktorá nie je úplne ľahká, sa tak zvyšuje.
Vplýva to aj na stabilizovanie tímu?
Už pred dvoma rokmi sa nám podarilo stabilizovať chirurgický tím, vrátil sa jeden kolega z Holandska, ktorý tam pôsobil dlhodobo, ale kedysi začínal v našom tíme. Prišiel z Leidenu, z prestížneho detského kardiocentra. Sme tu teda štyria špecializovaní chirurgovia a máme zostavené tímy tak, že vieme simultánne operovať v dvoch operačkách. Keď sme tu boli len traja chirurgovia, vytváralo to občas stres a nadmernú záťaž. Teraz je priestor aj na to, aby si niekto mohol zobrať dovolenku a byť s rodinou.
Forbes Slovensko/Matej Binka
Kliknite a pozrite si výber lekárov a lekárok v rebríčku Top osobnosti medicíny 2024.
Dostali ste aj vybavenie, ktoré znesie medzinárodné porovnanie?
Áno, máme dobre vybavené operačky, máme tam aj kamery, takže vieme snímať operácie a záznamy môžeme používať na edukáciu študentov či na prenos do nemocničnej siete.
Operujeme viac, skracujú sa nám čakacie listiny a pacienti tu majú výborné podmienky. Majú krásne a klimatizované izby, čo je pre tých s chorými srdiečkami dosť dôležité. S každým dieťaťom tu môže byť rodič, majú samostatnú izbu. Je to komfort pre pacienta, pre rodiča, ale aj pomoc pre naše sestry, lebo rodičia vedia urobiť veľa potrebnej práce.
Pomohli nové priestory aj pri stabilizácii personálu sestier alebo aj vás zasiahli pohyby na trhu práce súvisiace s vlaňajším otvorením Nemocnice Bory?
Tento problém zasahuje do všetkých nemocníc, cítili sme to aj v našej, ale v tíme na oddelení detskej kardiochirurgie – ja mu hovorím aj rodina, lebo s niektorými ľuďmi robíme spolu už 20 rokov – je fluktuácia minimálna. S naším tímom som veľmi spokojný, máme veľmi dobre vzdelaný sesterský personál. Na bývalom pracovisku patrila pod kardiochirurgiu aj jednotka intermediárnej starostlivosti, takže všetky naše sestry dostali aj tento tréning. Aj v tomto novom centre vieme odľahčiť iné oddelenia, lebo sa vieme postarať aj o „intermediárneho“ pacienta, teda takého, ktorý ešte má nejaké pooperačné problémy. Na sestry sa vieme spoľahnúť aj počas operácií, keď sa občas dostaneme do ťažkých situácií. Je dôležité, že vždy vedia, čo sa deje a že spolu vieme nájsť cesty, ako prípadné komplikácie zvládnuť.
Unikátne zákroky
Na vašom oddelení ste priekopníkmi vo využívaní goretexu pri operáciách srdca detských pacientov. Ako ste od nášho posledného stretnutia s touto technikou pokročili?
Goretex používame naďalej, pokiaľ viem, sme jediní na svete, ktorí ho využívajú v takomto nasadení. Bola publikovaná práca aj z Nemecka o použití u dospelých pacientov, ale inou technikou, ako robíme my. My väčšinou dvojcípu aortálnu chlopňu rozdelíme na tri cípy tak, ako by mala normálne vyzerať. Každý z nich nadstavujeme goretexom. Teraz sme vo fáze, že po vyše 15 rokoch používania tejto technológie vyhodnocujeme naše výsledky.
Nové kardiocentrum navštívila v roku 2021 prezidentka Zuzana Čaputová. Foto: Kancelária prezidentky SR
Prvú operáciu ste uskutočnili niekedy v roku 2009?
Áno, s touto technológiou sme začali asi v rokoch 2008 až 2009. Výsledky sú zatiaľ dobré. Je jasné, že naše riešenie nie je „navždy“. Je istý limitovaný čas, kedy takáto chlopňa bude fungovať, ale ten čas je pre pacienta bezstarostný v tom, že nemusí brať lieky proti zrážanlivosti krvi, ako je to pri umelých chlopniach. Zároveň ostávajú otvorené všetky možnosti v budúcnosti pre náhradu chlopne – pacientovou pľúcnou chlopňou či vo vyššom veku mechanickou chlopňou. My sme od začiatku hľadali inertný materiál, preto sme siahli po goretexe. Mali sme skúsenosť, že keď sme použili iný, aj telu vlastný materiál, napríklad osrdcovník, a z neho sme vytvárali nové cípy chlopne, tak sa stávalo, že pacient sa vrátil s infekciou. Ak sa to stane, infekcia môže úplne zničiť chlopňu či prerásť aj cez stenu cievy. Goretex splnil, čo sme od neho očakávali, ukazuje sa, že máme menej takýchto infekcií.
Koľko takýchto operácií ste za tie roky urobili?
Blíži sa to k 60 pacientom. Je dopyt po tom, aby sme ukázali naše výsledky, takže veľmi radi ich budeme publikovať, a to zrejme tento rok. Máme to už štatisticky spracované, porovnávame dve skupiny, jedna je s telu vlastným materiálom a jedna s goretexom.
Budúcnosť je… AI?
Ako do vašej práce zasahujú ďalšie nové technológie?
V posledných rokoch je pre nás zaujímavé 3D modelovanie a tlač. V spolupráci s našimi kardiológmi robíme teraz hlavne 3D modelovanie v počítači, predtým sme si modely viac tlačili na 3D tlačiarni. Aj v spolupráci s Inštitútom kardiovaskulárnych vied na University College London sme sa dostali k projektu využívania virtuálnej reality pri modelovaní vrodených chýb srdca.
Ako si môžeme predstaviť praktické využitie?
Pri 3D modelovaní zložitejších srdcových chýb si vo virtuálnej realite môžete ten 3D model uchopiť, otáčať ho, zväčšiť, narezávať si ho v rovine, v ktorej to ako chirurg potrebujete. Ak máme napríklad pri operácii konštruovať nejaký tunel v srdci, ktorý spája komoru srdca s cievou, vopred sa na to vieme na modeli pozrieť a naplánovať, ako to urobiť.
Na základe výsledkov kolegov z britského Leicesteru sme robili aj to, že sme si vytvorili 3D model len nejakej časti, trebárs záplaty, ktorú sme potrebovali pri operácii srdca. Túto sme si vytlačili na 3D tlačiarni, vysterilizovali ju a potom sme priamo na operačke vystrihli podľa nej záplatu v presnej veľkosti z iného materiálu, ktorú sme potom použili. Je to podobné, ako keď v iných odboroch nahrádzajú pacientom napríklad časti kostry.
Odkedy spolupracujete s University College London?
Od roku 2019. Aj na základe tejto spolupráce sme vlani dostali pozvánku do celoeurópskeho projektu Consult (Understanding Congenital Heart Defects Using Virtual Twinning) financovaného Európskou komisiou. Je to vzrušujúci projekt, do ktorého sú zapojené veľké prestížne centrá, ako sú napríklad Bostonská detská nemocnica, berlínska nemocnica Charité či obe parížske centrá vrodených srdcových chýb. Tento projekt má uľahčiť návody, ako postupovať pri niektorých typoch vrodených srdcových chýb tým, že vytvára takzvané virtuálne dvojičky prípadov. Umelá inteligencia ku konkrétnemu pacientovi vytvorí „dvojičku“ a na nej sa potom dajú modelovať rôzne tzv. patofyziologické situácie. V projekte sa bude spracovávať množstvo dát. Aj my budeme jedným z poskytovateľov anonymizovaných dát reálnych pacientov.
Forbes Slovensko/Matej Binka
Rozbeh je tento rok?
Áno, ale už vlani sa vyberali centrá, ktoré by do toho mohli ísť. Potom išla žiadosť o grantovú podporu od EK. Momentálne sme vo fáze nastavovania štúdie, pripravujú sa pracovné plány pre jednotlivé centrá.
Umelá inteligencia je v súčasnosti priam „buzzword“. Hovorí sa o tom, ako zmení svet. Aké ďalšie smery jej využitia vidíte vo vašej oblasti?
Medicína funguje na zaužívaných postupoch. AI môže preveriť, či sú naozaj najlepšie možné. To je vždy náročné, musíte mať súbor pacientov, pri ktorých aplikujete istý postup. Musíte namodelovať možné situácie na základe dostatku dát. Až potom sa bude dať prediktívne povedať, že pre tento typ chyby s takouto distribúciou daných vlastností je najlepší práve tento postup. To by lekárom veľmi uľahčilo situáciu. My totiž dávame naozaj veľa energie a času práve do toho, že sa „dohadujeme“ na postupe pri pacientoch „v šedých zónach“. V takých prípadoch máme nejaké postupy, ktoré boli niekedy niekým niekde publikované.
AI by však pomohla k štandardizácii postupu, keďže vie spracovať obrovské dáta veľmi rýchlo. V tom vidím zmysel, ale aby nás roboty nahradili na operačkách, tak to si nemyslím. Detská kardiochirurgia je manuálna práca, práve pre veľkú variabilitu a možné mnohopočetné postihnutie srdca. Lekár sa často definitívne rozhoduje až priamo pri operácii, preto aj dosah robotickej chirurgie na detskú kardiochirurgiu je dosiaľ minimálny, a to aj v porovnaní s dospelou kardiochirurgiou.
Tam je posun k robotom silnejší?
Sú definované určité operácie, ktoré možno takto robiť, ale aj tam sa ukazuje, že takáto robotická či vzdialená chirurgia (keď chirurg operuje z iného miesta prostredníctvom robota) má svoje limity. Aj časové. V rýchlosti nepredbehla manuálnu prácu. Zasahuje to nielen do toho, ako dlho je pacient na operačnom stole, ale aj do ekonomických plánov nemocníc. Zatiaľ platí, že za čas jednej robotickej operácie by možno urobili dve klasické, ale to sa môže časom zmeniť.
Ako veľmi sa už využíva bioprinting – využívanie biologických materiálov na tlač „náhradných dielov“ pri operáciách?
Tkanivové inžinierstvo je už realitou. Aj my sme sa chceli zúčastniť projektu prípravy pľúcnych chlopní, ktoré by sa vyrábali biologickým spôsobom na matrici, pričom tá by sa časom odbúravala a plán bol, že vlastné tkanivo by prerástlo štruktúry matrice. Je tam stále množstvo „zádrheľov“, ktoré projekt zrušili. Veľmi tomu ale fandím, aby sa rozbehli možnosti, ako využiť na takéto účely pacientovo vlastné tkanivo, aby sa povzbudili procesy, ktoré vlastné tkanivo vytvoria, podnietia bunky, aby želané štruktúry vytvorili.
Kardiochirurg Matej Nosáľ
Kardiochirurg Matej Nosáľ. Foto: Forbes Slovensko/Matej Binka
Odkiaľ prichádzajú takéto novinky? Sú to stále USA a ich špičkové pracoviská a univerzity?
Nielen. Z amerických centier ide veľká inovácia, ale tá prichádza už aj z Európy. To vidíme aj na novom Consult projekte. Európania majú tiež dobré výskumné a vzdelávacie podhubie. Aj spomínaná pľúcna biochlopňa vychádza z európskeho výskumu – z Holandska. Je to trend posledných rokov, že Európa sa v tomto zdvihla. Chápe, že bez inovácií, moderného perspektívneho výskumu, sa veľmi nepohneme. Z môjho pohľadu teraz veľa zaujímavého prichádza z nemeckých či holandských pracovísk.
Ako (de)motivovať
Pri vstupe do kancelárie sme si nemohli nevšimnúť bicykel. Je to pre vás spôsob, ako si udržiavať zdravé fungovanie alebo „šťastné srdce“, aby sme urobili narážku na názov nadácie, ktorá funguje pri detskom kardiocentre?
Chodím takto do práce. Srdce sa snažím udržiavať aj športom. To som si uvedomil, už keď som začínal pracovať. Že musím byť fit, aby som zvládol operácie, zvládol ich na dobrej úrovni, bezpečne a rýchlo. To mi zas umožnilo, že som sa z práce vedel dostať ešte za denného svetla, mohol sa ísť prebehnúť, zabicyklovať si, byť s rodinou. Tohto motivátora sa stále držím, ale teraz po rokoch práce už je to jednoduchšie. Kedysi to, čo som zvládal s dávkou stresu, už zvládam rutinne. Na druhej strane sú tu také interpersonálne veci, ktoré ma demotivujú.
Čo napríklad?
Človek občas cíti protikampane niektorých kolegov, čo sa prenáša do vzťahov. Prišlo to napríklad pred dvoma rokmi, keď sa pomerne agresívne ozval aj môj niekdajší mentor, ktorý sa práve vrátil zo zahraničia. Ústnym podaním si kadečo vypočul o mojich personálnych schopnostiach a dal mi to najavo. Keď sa tu porozhliadol a porozprával sa so širším tímom, tak mal šancu presvedčiť sa, ako to je. Potom občas cítim sklamanie z toho, ako sa objavuje možno závisť, že sme oddelenie, o ktorom vedia v zahraničí, máme tam dobré meno, dobrých známych a vďaka tomu sa dostávame aj k projektom, aké som spomínal. To zamrzí. Prejavilo sa to napríklad aj tak, že tu bolo výberové konanie na moju pozíciu primára detského kardiochirurgického centra, kde som bol jediným kandidátom. Komisia rozhodla, že nie som dostatočne dobrý kandidát, ale keďže iný nie je… zostal som povereným primárom. Komisia však nepredstavila, čo má byť ďalej.
Čo bude ďalej?
Zostávam teda povereným primárom, hoci už uplynulo šesť mesiacov, čo by podľa vnútorných smerníc mala byť horná hranica. Je to demotivujúce, lebo výberové konania niekedy akoby boli menej o odborných kvalitách a viac o osobných animozitách. Je to demotivujúce aj pre tím. Keď ste spomínali Bory, tak to vidím aj ako hazard s ľudským potenciálom, ktorý tu máme. Nehovorím o sebe, skôr o strednom zdravotnom personáli, ktorého je všade nedostatok. Pri nich zvlášť platí, že nejde len o plat, ale aj o pracovné prostredie, v ktorom sa dobre cítia.
Ja som na tlak celkom zvyknutý, ale nie každý to chce a vie dlhodobo znášať, takže mám obavy o tím, ktorý tu je výborný. Prípadný odchod niekoho aj zo stredného personálu ním môže zatriasť, narušiť fungovanie niekoľkých zmien, ohroziť chod oddelení. Umožniť v súčasnosti veci, ktoré robia ľudí neistými, považujem za hazard.
Rozmýšľate aj vy nad prípadným odchodom?
Toto oddelenie vediem 20 rokov a to, čo sme dosiahli, ma napĺňa spokojnosťou, aj keby som mal v tomto odbore skončiť – hoci by to možno bola škoda. Nejako si s tým už teraz nelámem hlavu, lebo by som sa asi nevedel sústrediť na päťhodinové operácie. Akurát nejaké výberové konania nie sú práve mojím obľúbeným športom, hoci nimi musím pravidelne prechádzať. Vidím to ale aj na mnohých iných pozíciách, že takéto výberové procesy odborníkov nepriťahujú, skôr ich znechucujú, odrádzajú.
