Americké a izraelské vojenské sily zaútočili v sobotu ráno 28. februára na ciele v Iráne. Cieľom operácie malo byť zabrániť islamskému režimu vyrobiť jadrovú zbraň, neskôr prezident Spojených štátov rozšíril zámer aj o zvrhnutie samotného režimu.
Po deviatich dňoch nemá vojna jasnú koncovku – režim má nové vedenie a jadrový program USA a Izrael podľa vlastných vyhlásení zničili už v lete roku 2025. Dosah špeciálnej vojenskej operácie, ako útoky nazývajú podporovatelia Donalda Trumpa v americkom Kongrese je však viac než citeľný.
Cena ropy dramaticky stúpla, ropa Brent sa za týždeň vyšplhala zo 72 na 93 dolárov za barel. Cez víkend sa burzy zavreli, no nárast ceny ropy bolo vidieť na víkendových obchodoch s futures kontraktmi, ktoré sa v nedeľu predávali na hodnote 117 dolárov za barel. Ide o najvyššiu cenu od útoku Ruska na Ukrajinu pred štyrmi rokmi.
Dôvodom rastu cien ropy je primárne zastavenie prepravy ropy cez Hormuzský prieliv, ktorým prúdi zhruba pätina svetovej produkcie ropy. Hoci Spojené štáty majú v prielive vojenské plavidlá a tvrdia, že potopili všetky vojenské lode Iránu, pre poisťovne to nie je dostatočný argument na poistenie veľkých tankerov, ktoré konflikt ohrozuje a lodiari bez poistky do Hormuzu nepoplávajú.
Nesplavný Hormuz viedol k zníženiu produkcie čierneho zlata v Kuvajte, Spojených arabských emirátoch, Iraku aj Saudskej Arábii. Kľúčové médium arabského sveta – Al-Džazíra – odhadla, že najväčší producenti ropy v regióne museli do víkendu odberateľom odložiť dodávky 140 miliónov barelov ropy, čo zodpovedá približne 1,4 dňu globálneho dopytu.
Hoci analytici na začiatku roka predpokladali prebytok ropy na svetových trhoch, teraz očakávajú postupné znižovanie stavu ropných zásob a ďalší rast ceny palív či produktov vyrábaných z ropy. Ak sa neuvoľní preprava cez Hormuzský prieliv, banka Goldman Sachs predpovedá rast ceny až na 150 dolárov za barel do konca mesiaca.
Zmierňujú sankcie na ruské energonosiče
Situáciu ďalej skomplikovalo víkendové bombardovanie energetickej infraštruktúry v Iráne. Spojené štáty a Izrael v noci zo soboty na nedeľu bombardovali ropné sklady a logistické stredisko pre prepravu ropných produktov v Teheráne. Dovtedy útoky sústredili na vedúcich predstaviteľov krajiny, na vojenské ciele, bezpečnostné zložky, policajné stanice či objekty pre výrobu a odpaľovanie rakiet.
Izraelská armáda dôvodí, že išlo o zariadenia, ktoré využívali iránske ozbrojené sily. Ropné zariadenia sú podľa iránskych úradov poškodené, ale príslušné zložky pracujú na ich oprave.
Odvetné údery Iránu zase smerovali na energetickú infraštruktúru nepriateľských sunitských ropných monarchií. V Saudskej Arábii horela obria rafinéria a terminál na vývoz ropy Ras Tanura najväčšej ropnej spoločnosti na svete Aramco. Katarský štátny producent plynu obmedzil vývoz po útokoch iránskych dronov a návrat k normálnej úrovni produkcie odhaduje najmenej na mesiac.
Katar pritom dodáva 20 percent svetového skvapalneného zemného plynu (LNG). Cena plynu v marci vystrelila nahor ešte strmšie ako cena ropy a aj v tomto prípade je výhľad na skorý návrat na predvojnovú úroveň negatívny.
Viaceré krajiny už otvorili tému dočasnej výnimky zo sankcií na ruskú ropu, vrátane predstaviteľov Spojených štátov, USA tiež umožnili indickým rafinériám spracúvať ruskú ropu už naloženú na tankeroch.
Zvolili nového najvyššieho vodcu
Prezident Donald Trump ešte v piatok požiadal Irán o bezpodmienečnú kapituláciu. Iránski predstavitelia reagovali vyhlásením, že krajina bude pokračovať v boji tak dlho, ako bude potrebné. V nedeľu pritom duchovné vedenie na čele Iránu oznámilo zhodu na mene nového najvyššieho vládcu islamskej republiky, ktorý na poste nahradí Alí Chameneího. Aktuálne odhady dávajú najväčšiu šancu na zvolenie jeho druhému synovi, Mojtaba Chameneí pritom zrejme bude v prípade zvolenia okamžitým terčom ďalších úderov Izraela a Spojených štátov.
Európa je v pohľade na podporu ťaženia proti Iránu rozdelená. Veľká Británia ponúkla Spojeným štátom vojenskú podporu v podobe dvoch lietadlových lodí, čo prezident Trump odmietol. Španielsky premiér odsúdil zásah proti Teheránu ako nezákonný a odmietol americkým vojakom spoluprácu cez španielske vojenské základne, švajčiarsky minister obrany kritizoval útoky na Irán za porušenie medzinárodného práva. Predsedníčka Komisie EÚ Ursula von der Leyen zdôraznila potrebu diplomatického riešenia a stabilizácie regiónu.
Samotný Trump má pritom podklady o tom, že pád režimu v Iráne je nepravdepodobný. Vyplýva to zo správy amerických bezpečnostných zložiek, ktoré počítajú s tým, že iránska opozícia by sa nedostala k moci ani po dlhšej vojenskej kampani Spojených štátov a ani rozsiahly útok USA na Irán by nezničil vojenské a duchovné systémy islamskej republiky.
Výhľad na rýchlu deeskaláciu napätia v nasledujúcom týždni preto nie je ružový. Konflikt bude pravdepodobne pokračovať a počet obetí agresie na Blízkom východe rásť cez doterajších viac ako 1300 ľudských životov.
