Ambiciózne plány. Čerstvý CEO developera YIT Slovakia Patrik Golský prezradil pre Forbes, kam po novom povedú kroky firmy a ako bude vyzerať pripravovaná expanzia.
Slovenská vetva fínskeho developera YIT je aktuálne aktívna najmä v širšom centre hlavného mesta, takzvanom novom bratislavskom downtowne a transformujúcej sa zóne Mlynské nivy. Stojí napríklad za rezidenčno-administratívnou zástavbou pod brandom Zwirn a chystá aj rozsiahly bytový development Mlynárka.
Firma si prednedávnom prešla výraznou personálnou obmenou, Milana Murcka totiž na čele nečakane vystriedal nový CEO Patrik Golský. Ten v rozhovore pre Forbes nešetril novinkami a otvorene prehovoril o veľkých plánoch spoločnosti.
S Milanom máme naozaj veľmi blízke pracovné aj súkromné vzťahy. Keď pred niekoľkými rokmi prišiel s myšlienkou na odchod, priznám sa, že som tomu spočiatku neveril. Postupne som však pochopil dôvody, prečo takto začal uvažovať. Takéto rozhodnutie musíte jednoducho rešpektovať. Očakával som však, že samotný proces výmeny a hľadania nového generálneho riaditeľa bude výrazne kratší a jednoduchší.
Do celého procesu vstúpili viaceré externé a interné faktory. Samotný výber prebiehal formou medzinárodného tendra na pozíciu generálneho riaditeľa, do ktorého sa zapojili kandidáti zo Slovenska aj zo zahraničia. Postupne sme prešli viacerými výberovými kolami a vedenie spoločnosti YIT sa nakoniec finálne rozhodlo pokračovať s interným kandidátom.
Po mojom nástupe do pozície generálneho riaditeľa nastúpil Milan do funkcie externého senior poradcu pre súčasné vedenie YIT Slovakia po dobu šiestich mesiacov. Toto obdobie sa skončilo v júni. S Milanom však momentálne hľadáme priestor pre ďalšiu spoluprácu.
Predstavuje pre mňa človeka s obrovským strategickým myslením a s cennými kontaktmi. Predovšetkým máme rozbehnuté niektoré projekty dlhodobého charakteru. Som presvedčený, že sa v nich v budúcnosti vytvorí príležitosť pre našu ďalšiu kooperáciu.
Zatiaľ máme mentálnu dohodu na úrovni výkonu funkcie senior poradcu.
Som veľmi otvorený človek a mám rád, keď sa veci pomenujú priamo. No keďže ide o Milanovo osobné rozhodnutie, neprináleží mi komentovať jeho dôvody. Môžem iba zopakovať, že jeho krok plne rešpektujem a chápem.
Mlynárka prichádza
Nedávno YIT predstavila detaily projektu Mlynárka v Mlynských Nivách. V minulosti išlo o výrazne industriálnu a priemyselnú lokalitu, prečo ste si napokon vybrali túto štvrť?
Oblasť Ružinova je pre nás dlhodobo veľmi zaujímavá. Táto lokalita je pre nás kľúčová z historického, súčasného aj budúceho pohľadu.
Od roku 2010, keď spoločnosť YIT kúpila firmu Reding a začal sa postupne budovať developer na Slovensku, je naše strategické zameranie jasné. Chceme sa primárne sústrediť na budovanie ucelených mestských štvrtí. Tie vytvárajú lepší priestor pre život, bývanie a prácu našich klientov.
Majú štvrte po bývalých závodoch aj nejaké nevýhody?
Toto je veľmi dobrá otázka. Výrazne jednoduchšie, lacnejšie a efektívnejšie je totiž začať budovať na zelenej lúke. Na druhej strane máme v Bratislave takýchto brownfieldov naozaj veľa.
Pri podobných lokalitách sú problematické povoľovacie procesy…
Povoľovacie procesy sú samostatná téma. Ak chceme v bývalých priemyselných zónach budovať rezidenčné projekty, potrebujeme zabezpečiť zmenu územných plánov. Dovolím si neskromne povedať, že YIT sa to darí veľmi dobre a sme v tom určití pionieri. Boli sme jedni z prvých, ktorí využili možnosť zmeny územných plánov.
Táto prvá bariéra v podobe zmeny územného plánu z priemyselnej zóny na rezidenčnú je už za nami. Máme to procesne zvládnuté a myslím si, že je to správna cesta. Druhým limitujúcim faktorom je náročnosť revitalizácie v porovnaní s čistou lúkou. Musíte investovať nemalé prostriedky do búracích prác na existujúcich objektoch.
Plusy a mínusy brownfieldov
A aj do dekontaminácie, čo je aktuálna téma spájaná s lokalitou bývalej Dimitrovky a nového bratislavského downtownu?
Presne to som chcel povedať. Jedna vec je demolácia starých stavieb, no v mnohých prípadoch je nevyhnutná aj sanácia podzemných vôd alebo kontaminovaných objektov. Toto sú zásadné faktory, ktoré predlžujú dobu výstavby a navyšujú náklady. Povedzme si otvorene, že tieto výdavky musíte nakoniec započítať do výslednej ceny bytu alebo administratívneho priestoru.
Na úrovni Inštitútu urbánneho rozvoja sa s kolegami z brandže a s mestskými časťami rozprávame o tom, ako by nám mohli pomôcť urýchliť procesy. Cieľom je zvýšiť záujem developerov investovať do takýchto území. Sú s tým spojené administratívne, časové aj finančné náklady. Keď ich nahodíme do finančných modelov, musíme byť pri rozhodovaní o kúpe areálu veľmi opatrní.
Pre efektívnu výstavbu a rozvoj mesta je to však kľúčové. V Bratislave je obrovské množstvo takýchto starých hál a ošarpaných areálov, čo je veľká škoda. Nachádzajú sa v širšom centre mesta a sú infraštruktúrne dobre dostupné. Ak to však developerovi nevychádza v kalkulačke, stráca ambíciu ísť do takého projektu.
Medzi luxusom a strednou triedou
Vráťme sa k Mlynárke. V Mlynských Nivách je aktívnych viacero developerských spoločností. Nebojíte sa v lokalite pretlaku developerov?
Podľa môjho názoru je konkurencia veľmi dobrá vec. Drží nás v strehu a posúva nás dopredu. Niekde je logické, že si konkurujeme. Na druhej strane, ak máme spoločný záujem, spojíme sily a vyvíjame spoločný tlak. Týka sa to najmä legislatívy a presadzovania zmien v nej.
Čo sa týka konkrétne Mlynských Nív, ak sa nemýlim, v tejto lokalite pôsobí celkovo 14 developerov. Z pohľadu veľkosti nášho územia sme tam jednoznačne dominantní. Môj osobný názor je taký, že sa budem snažiť vyvíjať iniciatívu na vzájomnú koordináciu a spoluprácu developerov v tejto oblasti.
Aké je časové ukotvenie prvej etapy Mlynárky? Kedy máte v pláne výstavbu a kedy kolaudáciu?
Výstavbu prvej etapy Mlynárky, takzvaný Blok B, začneme už koncom tohto roka. Kolaudovať plánujeme v roku 2028.
Aká je zákaznícka cieľovka Mlynárky? Ide skôr o strednú triedu alebo prémiového zákazníka?
Touto otázkou sa zaoberá každý developer pri rozbiehaní projektu. Máte k dispozícii lokalitu a prvá kľúčová otázka znie, pre akého klienta chcete na danom mieste pripraviť produkt. To je elementárne rozhodnutie. Ak naň odpoviete nesprávne, premietne sa to do zlého architektonického návrhu, čo sa s vami potom ťahá a už to nedokážete zmeniť.
Ako ste na túto otázku odpovedali pri Mlynárke?
Dlho sme sa o tom rozprávali. Mlynárka je pre nás nesmierne zaujímavá. Vaša pôvodná otázka smerovala k tomu, prečo sme si vybrali práve Ružinov. Predstavte si, že momentálne dokončujeme náš vlajkový projekt ZWIRN. Zároveň dokončujeme rezidenčný areál NUPPU.
Mlynárka je posadená presne na spojnici medzi týmito dvomi projektmi a ich segmentmi. Zatiaľ čo ZWIRN predstavuje náš top segment a luxusnejšiu zónu, NUPPU je zamerané najmä na rodiny. Mlynárka je rozumným kompromisom medzi prémiovým segmentom ZWIRNu a dostupnejším rodinným bývaním, aké predstavuje NUPPU. To je priama odpoveď na vašu otázku.
Cenovka a dispozície
Vieme si to ilustrovať cenou za meter štvorcový? Bude sa cenovka pohybovať napríklad v rozmedzí od 6- do 9-tisíc eur?
To sa momentálne ťažko definuje. Musíme si uvedomiť, že v desiatich blokoch plánujeme vybudovať približne 1 700 bytov. Nebudeme ich spúšťať naraz, ale v priebehu niekoľkých rokov. Výsledná cenovka bude vždy reflektovať dobu, v ktorej danú etapu prinesieme na trh.
Cenotvorbu však uvidíte už veľmi skoro. Práve sme spustili predpredaj a v priebehu posledného štvrťroka 2026 spustíme aj predaj. Tam tie čísla uvidíte.
Z pohľadu dispozícií hovoríme o akých bytoch? Pôjde o ponuku od jednoizbových až po päťizbové?
Zameriavame sa najmä na segment dvojizbových a trojizbových bytov. Štatisticky najväčší podiel na predajoch majú dlhodobo dvojizbové byty. Jednoizbové byty idú, samozrejme, tiež na dračku ako teplé rožky, avšak v poslednom období sledujeme mierny pokles záujmu o ne.
Klienti sa začínajú viac orientovať na trojizbové byty. Ťažiskom projektu preto budú dvojizbové byty v kombinácii s jednoizbovými a trojizbovými. Štvorizbové byty budú zastúpené v primeranom množstve a päťizbové sa objavia skôr ojedinele.
Fenomén mikrobytov
Zaznamenali ste trend mikrobytov? Prispôsobuje sa mu YIT svojím portfóliom?
Samozrejme, tento trend podrobne monitorujeme. Náš pohľad je však trochu iný. Snažíme sa ísť cestou flexibilného zariaďovania priestoru.
Predstavte si jednoizbový byt s bežnou rozlohou, ktorý vďaka vhodne zvolenému flexibilnému nábytku dokážete využiť na maximum. Príkladom je sklápacia posteľ. Ráno ju jednoducho sklopíte do steny a získate čistý, otvorený priestor. Večer ju zasa sklopíte na spanie.
Pomocou posuvných stien viete stredne veľký priestor elegantne rozdeliť na dve samostatné zóny. Naším cieľom je trafiť správnu mierku a optimálnu veľkosť bytov. Môžem potvrdiť, že ľudia dnes hľadajú skôr menšie výmery, čo však pripisujem najmä horšej finančnej dostupnosti bývania. Nie je to tak, že by ľudia túžili po malých bytoch, pretože sa im to páči. Je to dôsledok toho, že na väčší byt jednoducho finančne nedosiahnu.
Radšej preto volia menšiu výmeru, no aj to má svoje limity. Ak urobíte príliš malý dvojizbový byt, vytratí sa z neho pocit komfortu. Ak však navrhnete jednoizbový byt, ktorý sa dá flexibilným nábytkom rozdeliť, prípadne dvojizbový byt s integrovaným pracovným kútom pre home office, je to pre klienta oveľa príťažlivejšie.
Kde sa pri výmere bytov nachádza spodná hranica, pod ktorú by ste ako developer nešli?
Presné číslo vám z hlavy nepoviem, nemám tieto limity presne v pamäti, no v porovnaní s trhom sú naše priemery o niečo vyššie.
Aktuálna priemerná výmera našich jednoizbových bytov je vyše 34 m² a priemerná výmera 2-izbových bytov je takmer 53 m². Ostatní developeri idú pri jednoizbových a dvojizbových bytoch do menších plôch, čo neoznačujem za zlú stratégiu. My sa však snažíme poskytnúť zákazníkom vyšší komfort prostredníctvom o niečo väčších výmer.
Ukazuje sa, že klienti to oceňujú. Vďaka tomu sa držíme v predajnosti medzi tromi až štyrmi najúspešnejšími developermi na trhu, či už z hľadiska počtu predaných bytov alebo ich celkovej hodnoty.
Státisíce chýbajúcich bytov
Viete z hlavy uviesť, koľko bytov máte momentálne v „pipeline“?
Aktuálne máme v pipeline zhruba 4-tisíc bytov.
Viacerí analytici vo svojich štúdiách uvádzajú, že na trhu chýba 200- až 500-tisíc bytov. Ako sa na tento problém pozeráte z pozície developera?
Priznám sa, že celoslovenský trh nemám podrobne načítaný. To prenechám kolegom a developerom, ktorí pôsobia naprieč celou krajinou. Čo sa týka Bratislavy, platí tu jedna zásadná vec. V hlavnom meste je štrukturálny nedostatok bytov.
Kľúčovým problémom je finančná dostupnosť bývania. Byty sú drahé a ľudia si ich nemôžu dovoliť, čo je najväčšia výzva, ktorá stojí pred štátom aj pred nami.
Musíme nájsť spôsob, ako zvýšiť dostupnosť bývania. Ak bude bývanie finančne prijateľnejšie, dopyt sa reálne pretransformuje do kúpy nehnuteľností. To nám umožní spúšťať nové a nové projekty, keďže máme kapacity na otvorenie viacerých zámerov naraz.
Ak však vidíte situáciu, že máte dokončených napríklad 200 či 300 bytov, ktoré nikto nekupuje, žiaden developer nezačne stavať ďalší projekt. Znamenalo by to iba viazanie mŕtveho kapitálu v nepredajných nehnuteľnostiach.
Družstevné bývanie
Družstevný model je veľmi dôležitý a zaujímavý. Priťahuje najmä segment kupujúcich, ktorí majú horší prístup k získaniu klasických hypotekárnych úverov. Družstevné bývanie totiž nie je financované prostredníctvom individuálnych hypoték klientov, ale cez jeden veľký družstevný úver poskytnutý priamo družstvu.
Ako koncový klient nemusíte banke preukazovať žiadne osobné príjmy a vôbec s ňou nekomunikujete. Prídete, zaplatíte 20 percent z kúpnej ceny bytu a zvyšok sumy následne splácate formou pravidelných mesačných splátok.
Je to zaujímavý koncept aj pre vás z pohľadu developera a biznisu?
Nepozeral by som sa na to iba optikou výhodnosti biznisu. Od začiatku sa profilujeme ako moderná spoločnosť, a to nielen v oblasti architektúry, ale aj pri hľadaní nových foriem financovania. Presne to sa ukazuje v tomto segmente.
Popri klasickom komerčnom predaji sme priniesli družstevný model. My sme ho, samozrejme, nevynašli, družstevné bývanie tu fungovalo historicky, len sa naň časom zabudlo. Veľmi úspešne funguje napríklad v Českej republike, kde sme sa aj inšpirovali.
Na Slovensko, respektíve do Bratislavy, sme s týmto modelom prišli ako úplne prvý developer. Pre nás je tento formát dôležitý najmä preto, že nám pomáha zrýchľovať dynamiku predaja celých projektov.
Pri klasickom komerčnom klientovi, ktorý musí žiadať o hypotéku v banke, má predaj určité tempo. Keď však príde družstevný klient, ktorý nemusí prechádzať schvaľovaním v banke, predaj napreduje oveľa rýchlejšie. Vďaka tomu môžeme následne rýchlejšie začať stavať.
V ktorých projektoch ste zatiaľ zavádzali tento typ bývania?
Aktuálne máme zriadených päť bytových družstiev. Touto formou sme doteraz predali niekoľko desiatok bytov. Ponúkli sme ich v projekte ZWIRN aj NUPPU.
Bol to zaujímavý experiment. Pôvodne sme predpokladali, že družstevný model bude atraktívny najmä pre stredný segment. Vyskúšali sme ho však aj v prémiovejšom ZWIRNe, konkrétne v druhej a tretej etape, a na naše prekvapenie je aj tam o túto formu financovania celkom slušný záujem.
Plánujete družstevné bývanie rozširovať aj do ďalších vašich developmentov?
Určite áno. S modelom družstevného bývania jednoznačne počítame aj v našich budúcich projektoch. Dovolím si tvrdiť, že význam a celkový podiel družstevného financovania na úkor klasických hypoték či platieb v hotovosti bude v budúcnosti rásť.
Výnosy vyše 60 miliónov
Aké tržby malo YIT Slovakia za minulý rok?
V danom roku sme predali zhruba 240 bytov. YIT Slovakia dosiahla v roku 2025 celkové výnosy na úrovni približne 60,2 milióna eur.
Vzhľadom na to, že prevažnú väčšinu projektov realizujeme prostredníctvom spoločných podnikov (joint venture), kde máme 50-percentný podiel na majetkovej účasti, sa v našich výnosoch premieta iba 50 percent reálnych výnosov našich projektov.
Diverzifikácia portfólia
Má YIT plány expandovať? Či už v rámci Slovenska alebo zahraničia?
Vo funkcii CEO som pol roka. Za toto obdobie sme, okrem iných vecí, stihli prehodnotiť a redefinovať doteraz platnú stratégiu YIT. Moja vízia, ako nového generálneho riaditeľa, je pokračovať v základnom smerovaní, ktoré sme nastavili ešte s predchádzajúcim manažmentom, ktorého členom som bol aj ja. Tejto stratégii plne verím a považujem ju za správnu.
Trh sa však stále mení a ak chceme byť úspešní, musíme na tieto zmeny reagovať flexibilne a dynamicky. Naša reakcia na meniace sa podmienky sa premietla do nového strategického piliera, ktorým je diverzifikácia. Dovtedy sme sa profilovali výhradne ako lokálny bratislavský developer.
Čo myslíte pod diverzifikáciou?
Diverzifikácia pre nás znamená, že začíname veľmi aktívne uvažovať o nových teritóriách. Hovorím o nových mestách na Slovensku, kam sme pripravení vstúpiť s našimi vlastnými rezidenčnými projektmi.
Smer regióny a štátne bývanie
Zatiaľ teda hovoríme čisto o slovenskom trhu?
Áno, v rámci Slovenska. Druhá časť našej diverzifikácie a expanzie spočíva v tom, že v iných slovenských mestách nemusíme nutne pôsobiť iba cez vlastný klasický development. Chceme ísť aj cestou štátom podporovaného nájomného bývania.
To predstavuje pre firmu ďalšiu stabilnú podpornú nohu. Od začiatku sme veľmi aktívni v komunikácii s vládou a s Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania.
V týchto rokovaniach vidíme veľký potenciál pre náš diverzifikačný pilier. Vďaka tomu sme pripravení stavať projekty štátneho nájomného bývania aj mimo hlavného mesta. Radi by sme sa zamerali na väčšie krajské a okresné mestá, ako sú Žilina, Nitra, Prievidza či Banská Bystrica.
Zároveň sme si v revidovanej stratégii zadefinovali, že sa cítime silní v prepojení developerskej a stavebnej zložky. Sme pripravení komunikovať s finančnými partnermi a ponúknuť im naše služby.
Označujeme to ako model „Design & Build“. V praxi to znamená, že partner disponuje finančným kapitálom alebo vlastní pozemok, no chýba mu potrebné developerské a stavebné know-how.
Nový JV projekt
Ide o joint venture?
Presne tak. Je to vytvorenie spoločného podniku s finančným partnerom, ktorý povie, že má pozemok, ale nemá kapacity ani know-how na to, aby projekt naprojektoval, postavil a úspešne vypredal. YIT má toto know-how, a preto vieme vytvoriť spoločný model.
Rovnako to funguje aj v prípade, ak partner pozemok nemá, no disponuje voľným kapitálom a dôveruje našim schopnostiam. Vtedy sa spojíme a spoločne hľadáme vhodnú parcelu. Na začiatku si zadefinujeme, či pôjde o rezidenčný, priemyselný alebo komerčný segment, a finančnému partnerovi poskytneme kompletný servis. Nájdeme lokalitu, vykonáme hĺbkový audit – proces známy ako due diligence – a za jeho peniaze pozemok kúpime. Následne ako developer prevezmeme celý vývoj projektu až do fázy úspešnej realizácie.
Rozoberme to od konca. O aký projekt ide pri spomínanom JV partnerstve?
Momentálne máme na stole konkrétny projekt a podpísané memorandum o spolupráci. Zatiaľ však viac neprezradím.
Ide o projekt v Bratislave či inom regióne?
Tento konkrétny projekt je v Bratislave. Podobný model sme však pripravení identicky aplikovať aj na iné regióny a oblasti v rámci celého Slovenska.
Ide o rezidenčný projekt?
Áno, rezidenčný. Pýtate sa opäť správne. Viem si predstaviť, že by sme takto zastrešili aj komerčný priestor, ak by oň mal niekto záujem, keďže z hľadiska dizajnu a výstavby nám nezáleží na type stavby. S kolegami sme si zadefinovali, že sme pripravení diskutovať aj o priemyselnom objekte.
V tejto oblasti spoločnosť YIT na Slovensku doteraz nebola aktívna, no naše biznis jednotky v Litve, Lotyšsku, Estónsku či Fínsku bežne realizujú priemyselné objekty, ako sú výrobné a skladovacie haly. Nie je to náš primárny segment, ale ak príde partner, ktorý hľadá naše služby a dôveruje nám, sme pripravení. Ak niekto potrebuje na Slovensku priemyselnú halu, vieme mu nájsť lokalitu podľa kritérií, navrhnúť stavbu a dodať ju formou projektu na kľúč.
Štátne nájomné bývanie
Druhým bodom expanzie a diverzifikácie bola spolupráca so štátnou agentúrou ohľadom nájomného bývania. Tieto rokovania sa niekam posunuli?
Áno, v tejto oblasti sme veľmi aktívni. Štát má dnes k dispozícii viacero oficiálnych partnerov, a práve nedávno bol schválený aj posledný subjekt ako oficiálny partner štátu.
Rokujeme so všetkými partnermi. Pri niektorých sú rokovania náročnejšie, no momentálne veľmi intenzívne komunikujeme so štyrmi subjektmi. Zatiaľ mám z toho pozitívny pocit. Hľadáme spoločné cesty na kooperáciu pri projektoch a znova prízvukujem, že to plánujeme nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách, ako sú Košice či potenciálne Žilina.
V akom časovom horizonte sa táto potenciálna spolupráca reálne vykryštalizuje?
Títo partneri štátu sa v prvom rade pýtajú, aké vhodné projekty máme momentálne v našom portfóliu.
Spravili sme interný skríning a projekty, ktoré spĺňajú prísne kritériá štátom podporovaného nájomného bývania, sme ponúkli agentúre. Dva z týchto projektov sú v súčasnosti na posudzovaní a v prípade kladného stanoviska ich zaradíme do štátnej schémy. V zálohe máme ďalšie.
Prvým krokom je teda predstavenie nášho portfólia a hľadanie prienikov na spoločné projekty. Toto prebieha práve teraz. Druhá fáza nastane, ak majú partneri štátu na svojich účtoch vlastné pozemky. Vtedy analyzujeme, či sú tieto parcely z pohľadu územného plánu vhodné na danú výstavbu.
Tieto kroky však prebiehajú paralelne. Tretím krokom je dohoda, že partner poskytne kapitál, my dodáme know-how a spoločne budeme vyhľadávať a developovať vhodné pozemky či projekty na tento účel. Toto sú tri hlavné piliere: čo máme my, čo máte vy a čo ideme hľadať spoločne.
Metropola východu
Spomínali ste, že okrem spolupráce so štátnou agentúrou plánujete do regiónov expandovať aj na vlastnú päsť. Aké konkrétne mestá a projekty sú momentálne v hre?
Povedzme si to na rovinu. Oblasť Košíc je pre nás mimoriadne zaujímavá z hľadiska veľkosti trhu a jeho rastového potenciálu. Košice sú regiónom, po ktorom sa obzeráme už dlhší čas.
Neobávate sa napríklad v Košiciach lokálnej konkurencie developerov? Masívny development aktuálne v Košiciach stavia CTR Real Estate, a to projekt Watsonova.
Poviem vám, ako to vnímame. Lokálna konkurencia, samozrejme, existuje všade, či už by sme išli do Žiliny, Piešťan alebo Martina. Miestny biznis tam funguje, no naša filozofia pre Košice hovorí o dvoch líniách. V prvom rade chceme ísť cez projekt štátom podporovaného nájomného bývania, pričom tam už reálne skenujeme potenciálne príležitosti.
Máme vyselektované pozemky, ktoré presne zapadajú do našej filozofie. Nechceme stavať solitéry ani výškové budovy. Chceme priniesť blokovú zástavbu, rodinné bývanie s aktívnymi ihriskami, parkmi a komunitnými centrami.
To je naše hlavné kritérium pri posudzovaní areálov. Vsádzame na to, že v Bratislave máme silné postavenie, vybudovaný brand a dobrý imidž. Ak to bude dávať ekonomický zmysel, chceme toto naše renomé preniesť a rozvíjať v Košiciach.
Z developera stavebník
Plánujete expanziu aj do zahraničia?
YIT Slovakia sa od začiatku profiluje ako developersko-stavebná spoločnosť. Na rozdiel od väčšiny našich konkurentov sme jedným z mála developerov, ktorý disponuje nielen developerskou, ale aj vlastnou realizačnou, takzvanou construction zložkou. Nemáme iba projektových manažérov na riadenie subdodávateľov, vlastníme kompletnú výrobnú divíziu.
Máte teda know-how aj ako stavebník.
Náš koncept je postavený na tom, že stavebná výroba sa zapája od úplného začiatku už pri prvotnom návrhu. Keď kúpime pozemok a definujeme rozloženie a vzhľad bytov, naši stavební inžinieri okamžite prinášajú pripomienky z praxe.
Riešia optimálne systémy vykurovania, chladenia alebo rozmery okien, čím hneď na začiatku stláčame náklady nadol. Realizačné know-how vkladáme do počiatočného štádia, aby sme sa nemuseli vracať späť.
Štatistiky nám ukazujú, že od akvizície po získanie právoplatného stavebného povolenia to historicky trvá až sedem rokov, čo je obrovská téma. Za ten čas sa situácia na trhu môže zmeniť a projekt musíte prekresliť. Ak ho však od začiatku navrhujete rozumne z hľadiska dispozícií, štruktúry a orientácie bytov za účasti stavebnej zložky, skrátite celý proces a vyhnete sa prerábaniu. Technické riešenia sú navrhnuté optimálne pre hladkú realizáciu.
V tomto sme na trhu výnimoční. Firmy ako Strabag alebo Skanska majú v Českej republike podobné spojenie, no na Slovensku väčšina našich konkurentov disponuje iba developerskou zložkou s minimálnym stavebným zázemím. Sami však vidia, že nájsť dnes kvalitného a spoľahlivého partnera na realizáciu stavby je nesmierne náročné a v budúcnosti to bude ešte väčší problém.
Máte v hľadáčiku aj konkrétne zahraničné projekty?
Áno, ide o Českú republiku. V porovnaní s českou pobočkou, ktorá doteraz pôsobila pod názvom YIT Stavo, sme v Prahe doteraz fungovali iba ako čistý developer bez vlastnej stavebnej zložky. Stretol som sa s tamojším generálnym riaditeľom a na rovinu som sa ho opýtal, či plánuje budovať stavebnú divíziu. Odpovedal, že nie. Ponúkol som mu preto, že mu projekty v Prahe postaví naša slovenská stavebná jednotka.
Aktuálne takto v Prahe realizujeme dve etapy projektu pre českú pobočku. Naša slovenská stavebná zložka tam v týchto mesiacoch finalizuje kolaudáciu dvoch objektov a ďalšie dva máme rozostavané. Radi by sme vo výstavbe pre nich pokračovali. Prečo by mali zákazky zadávať externým generálnym dodávateľom, keď im to vieme postaviť my sami? Motivuje nás to k intenzívnej výmene skúseností a know-how medzi českým a slovenským trhom.
Na týchto projektoch v Čechách navyše participuje množstvo našich slovenských subdodávateľov, keďže tam neexistuje žiadna jazyková bariéra a autom ste v Prahe za štyri hodiny. V Čechách nechceme rozvíjať developerskú časť, tá tam funguje dobre, ale chceme tam etablovať našu stavebnú zložku. Český trh bude podľa môjho názoru vykazovať v budúcnosti väčšiu dynamiku ako slovenský.
