Počas svojej najdlhšej túry spravil 957 444 krokov. Cez Cestu hrdinov SNP prešiel dizajnér Jakub Ptačin Slovensko z jedného konca na druhý a po čase si vyčítal len to, že sa príliš ponáhľal. Porozprávali sme sa teda o tom, ako byť viac fit – psychicky aj fyzicky –, ak spomalíte na turistických chodníkoch.
Keby sme si rozhovor nenaplánovali na zrejme najteplejší deň v roku, asi by sme sa boli zhovárali kdesi na žltej, modrej či červenej značke medzi Záhorskou Bystricou a centrom Bratislavy. Jakub Ptačin si totiž plánuje časť stretnutí v lese. Ten augustový deň však bolo pekelne aj na lesných cestách, a tak sme sa stretli pri klíme.
Ak chcete osobnú konzultáciu od dizajnéra a marketéra, ktorý stojí za značkami ako Echt, By Design Conference, Bistro 24, Hikemates a ďalšími, podľa jeho cenníka vás to vyjde najlacnejšie, ak sa uskutoční počas turistiky. Keďže Jakub pochádza z Oravy, dalo by sa predpokladať, že lásku k prechádzkam v lese má v DNA. Omyl.
Školské turistické výlety ho príliš neoslovovali. „Na túry som začal častejšie chodiť až ako dvadsiatnik. Bolo to obdobie, keď som naraz študoval aj pracoval, riešil projekty, konferencie… a zrazu prišlo také menšie vyhorenie. Turistika mi vtedy zachránila kožu,“ spomína. V tom čase si uvedomil, že túra nemusí byť len liek na prepracovanie, ale že dokáže plniť plnohodnotný diel v skladačke pracovného týždňa.
„Turistika je dnes súčasťou mojej práce. Počas chôdze v lese mám nejaký rytmus chôdze a dýchania, obklopujú ma pri tom rôzne vnemy, a to všetko sa stáva súčasťou procesu kreativity. Samozrejme, k mojej práci patrí aj spraviť si rešerš, naštudovať si veci, ale keď po víkendovej túre prídem v pondelok do práce a dám dokopy celé zadanie, je to aj vďaka tomu, že mozog na to dostal priestor a inšpiráciu,“ vysvetľuje.
Prechádzkou k triezvejším rozhodnutiam
Takáto „finta“ sa používa už veky vekov, je však zaujímavé, ako si to ľudia najskôr ťažko pripúšťajú. Aj švédsky psychiater Anders Hansen, autor knihy Dobehni svoj mozog, pripisoval nával nápadov po pohybe jednoducho tomu, že si „prečistil hlavu“.
„Keď sa to však stále viac opakovalo, začal som rozmýšľať nad tým, či má fyzická aktivita vplyv na moju kreativitu. Ponoril som sa do štúdia a zistil som, že moja skúsenosť so zvýšenou kreativitou nesúvisí len s tým, že po cvičení sa cítim lepšie a som čulejší,“ napísal Hansen a dal hneď niekoľko historických príkladov ľudí, ktorí mali prechádzku ako bežnú dennú rutinu – Darwin, Beethoven aj Jobs.
Jakub zase spomína, že všetky veľké náboženstvá majú svoje púte a že pravidelne sa prechádzali aj grécki filozofi. A okrem kreativity uvádza aj ďalšie benefity chôdze: „Niektoré veci podľa mňa treba vychodiť. Zlosť, ale aj prílišnú radosť. Prechádzka mi pomáha robiť triezvejšie rozhodnutia,“ vysvetľuje.
Ľudia pri spoločnej túre podľa neho tiež rýchlejšie skĺznu k hlbším rozhovorom. Aj preto si začal plánovať turistické stretnutia, porady a konzultácie. Ľudia na ne reagujú dobre, občas sa priznajú, že by radi chodili do lesa častejšie, ale niet času.
„Aj výsledky sú dobré. Ja mám takú trasu zo Záhorskej Bystrice do Bistra 24 na Štefánikovej – keď idem sám, trvá to hodinu a trištvrte, keď so sebou niekoho vezmem, ideme obyčajne viac ako dve hodiny. Pamätám si, ako som raz takto naplánoval stretnutie, kde sme vyjednávali o podieloch vo firme a dovtedy sme nevedeli nájsť spoločnú reč. Keď sme sa po túre lúčili, boli sme obaja spokojní,“ hovorí Jakub o obľúbených 10- až 15-kilometrových chodníčkoch, no ja už otázkami roztáčam kilometrovník na vyššie cifry.
Cestou hrdinov SNP
Od Jakuba chcem totiž zistiť, či majú podobné benefity aj dlhé pochody. Ľudia si s nimi spájajú skôr prekonávanie utrpenia či radikálne riešenie tráum. Možno je to aj vďaka popularite filmu Divočina (v origináli Wild) a jej knižnej predlohe.
Hlavná hrdinka Cheryl (vo filme ju hrala Reese Witherspoon) sa na tisícmíľovú túru po Pacifickej hrebeňovke vyberie, aby sa odrazila od životného dna, a hneď v prvej scéne si musí odtrhnúť skrvavený necht. To neznie ako pozvánka na aktivitu z rubriky Ako byť fit.
Jakuba na jeho Cestu hrdinov SNP neinšpiroval nijaký silný príbeh. Prikráčal k nej postupne. Od túr prešiel k hrebeňovkám, prespávačkám v útulniach… A prečo neskúsiť prejsť 770 kilometrov od Dukly po Devín? Príležitosť prišla v pandemickom roku 2020.
„Je to taká tá vec, o ktorej si myslíte, že to nemôžete prejsť… a potom to prejdete. Podľa mňa stačí odhodlanie a dá to každý. Ak človek nie je zvyknutý na samotu, tak tento aspekt bude náročný, ale zase takéto diaľkové pochody nemajú byť ľahké.“
Podľa dizajnéra k nim však nemusí patriť extrémne utrpenie. Scéne z filmu Divočina sa viete vyhnúť, ak si vezmete vychodené topánky a odskúšané ponožky. Kolenám pomôžu paličky. A rozdiel medzi párdňovými hrebeňovkami a diaľkovým pochodom je aj iný spôsob balenia sa.
Na niekoľkotýždňové túry si človek, paradoxne, berie menej vecí, ako napríklad na trojdňovú hrebeňovku. „Pár dní zvládnete aj väčšiu záťaž, no po týždni už budete cítiť každý zbytočný gram navyše,“ radí Jakub. Detaily sme nerozoberali, balenie sa na diaľkové pochody je samostatná kapitola. A trochu mágia.
Zraneniam sa teda dá vyhnúť. Aké sú ďalšie výhody pre telo? „Určite takýto tréning zvyšuje vašu výdrž. To potom môžete nepriamo využiť aj pri iných športoch. Zároveň je to spôsob, ako schudnúť. Respektíve ako nepribrať, aj keď zjete všetko, čo vám na oči príde. Na dlhých trasách si to naozaj môžete dovoliť.
Keď sa opäť vrátime k psychickému zdraviu a vplyvu samoty, na to zatiaľ Jakub odpoveď nemá. „Takmer na každom úseku sa ku mne niekto pridal, takže som sám nekráčal nikdy viac ako pár dní. Niekedy by som si to však rád vyskúšal – aspoň týždeň chodenia osamote,“ dodáva.
Hoci prišiel o dlhé chvíle samoty, spoločnosťou získal čosi iné. „S každým, s kým som prešiel nejaký úsek tej cesty, mám dnes úplne iný vzťah. Dodnes si jasne pamätám na konkrétne momenty, ktoré sme zažili,“ hovorí.
Oceniť krásu banálnych miest
Cestu hrdinov SNP si chce zopakovať, tak skoro to však nebude. Jeho deti sú vo veku, keď nechce zmeškať ani jediný mesiac ich vývoja. „Ale možno si tú trasu raz prejdem s dcérou, to bude zase niečo úplne iné,“ hovorí Jakub, ktorý by si v budúcnosti rád vyskúšal aj dlhšie turistické trasy na Malorke a Korzike, no aj niektoré slovenské, napríklad okruh na rodnej Orave.
Keďže len týždeň pred naším stretnutím na internete kolovalo video s nekonečným „hadíkom“ turistov tiahnucich sa pred reťazami smerom na Chatu pod Rysmi, pýtam sa Jakuba ako spoluzakladateľa turistického klubu Hikemates, či nemá pocit, že v horách už pomaly niet pokojného miesta.
„Cez pandémiu bolo v horách určite viac ľudí, ale nemám pocit, že by sme dnes mali rekordný počet turistov. Jasné, že na Rysy a Kriváň pôjdu vždy davy, ale tie populárne túry si len treba lepšie načasovať, ísť skoro ráno alebo mimo sezóny,“ mieni.
Jakub tiež považuje za prirodzené, že ľudia chcú zájsť aj na najpopulárnejšie miesta. „Možno si treba obísť tie známe štíty, aby človek vedel oceniť aj miesto v lese, kde to iba krásne vonia, či lúku, na ktorej nie je vlastne nič výnimočné, ale je tam človeku veľmi príjemne,“ dodáva.
Podľa neho by k tomu mohlo prispieť aj to, keby sa aj u nás ujali túry s horskými vodcami mimo turistických chodníkov – do divočiny. V zahraničí je to už celkom bežné, u nás o tom v niektorých národných parkoch len diskutujú.
„Funguje to tak, že vám horský vodca ukáže vlastne banálne veci v nejakej doline mimo chodníkov, no vďaka jeho výkladu lepšie pochopíte celý ekosystém lesa, či cez informácie o geologických podložiach aj celú históriu hôr, v ktorých sa nachádzate. Prinieslo by to aj extra financie parkom a ľudia by sa dozvedeli niečo o prírode,“ uzatvára.
TRI RADY JAKUBA PTAČINA NA DIAĽKOVÉ POCHODY
1. Nepodceňte bezpečnosť
Na dlhé túry sa balí naľahko, ale z batohu nevyhadzujte lekárničku. A poistite sa.
2. Neberte si nové topánky
Táto rada sa opakuje často, no predsa si niektorí myslia, že topánky rozchodia aj na túre. Môže to veľmi bolieť.
3. Vezmite si paličky
Aj zdatní turisti po týždňoch kráčania začnú cítiť kolená. Pomôžu paličky. Ja by som bez nich trasu SNP nedal.