Spoločnosť Wood Seeds vypláca staré záväzky z nových emisií.
Vznikla v roku 2019, nakúpila množstvo hektárov lesa a píl za stovky miliónov eur s plánom rozbehnúť drevársky biznis. Zatiaľ nič veľmi nerozbehla, ale nakupuje ďalej.
To všetko za peniaze z firemných dlhopisov, ktoré vydáva ako na bežiacom páse. Teraz otvorene priznáva, že keď nenaberie nové peniaze, nesplatí staré dlhopisy.
Toto je v skratke príbeh českej firmy Wood Seeds, ktorá má za sebou viac ako 70 dlhopisových emisií v Česku a na Slovensku. Podľa posledných dostupných dát mal podnik k 25. novembru 2025 nesplatené dlhopisy v celkovom objeme 1,67 miliardy korún, čo predstavuje približne 69 miliónov eur, plus 1,39 milióna eur.
Na čo použila firma peniaze? Najmä na obsluhu dlhu. Wood Seeds k spomínanému dátumu utratila zo svojich „dlhopisových“ peňazí bezmála 1,8 miliardy korún, čiže 74 miliónov eur.
Takmer polovica z tejto sumy však išla namiesto investícií do biznisu na úroky a splácanie starších dlhopisov. Varovným signálom je aj to, že celkom 367,5 milióna korún, v prepočte 14,9 milióna eur, putovalo na prevádzkové náklady.
Samotná firma sa tejto kritike bráni. „Tvrdenie, že by spoločnosť systematicky splácala staré záväzky z nových emisií, považujeme za zjednodušujúce a zavádzajúce,“ uviedli v reakcii na otázky Forbesu zástupcovia Wood Seeds.
„Popri dlhopisovom financovaní má Wood Seeds vlastnú podnikateľskú činnosť, ktorá generuje príjmy – či už ide o predaj dreva, výnosy z výroby, prácu s nehnuteľnosťami, či ďalšie obchodné aktivity. Tieto prevádzkové výnosy sa postupne stávajú stále významnejšou súčasťou celkového financovania spoločnosti,“ dodáva Wood Seeds.
Doteraz zverejnené čísla však ukazujú firmu, ktorá má síce majetok za zhruba 1,5 miliardy korún, čiže 62 miliónov eur, ale na tržbách generuje iba pár desiatok miliónov korún ročne. A zisky zatiaľ vykázala iba vďaka interným účtovným operáciám.
Pôvodný podnikateľský plán Wood Seeds z roku 2019 znel nasledovne: v prvom roku sa budú budovať a rekonštruovať výrobné kapacity, v druhom sa bude nakupovať a ťažiť drevo na sklad, v treťom sa začnú generovať výnosy. Tento plán sa však nenaplnil.
Firma síce nakúpila lesné pozemky za viac ako 150 miliónov korún, v prepočte 6,2 milióna eur, ale zatiaľ na nich nič neťaží. Jej hlavný spracovateľský závod – moderná píla v Břasích pri Rokycanoch – sa už niekoľko rokov rekonštruuje a dátum jeho spustenia sa neustále odkladá. Iný výrobný areál v Jesenici pri Rakovníku, ktorý bol nadobudnutý v roku 2021, dodnes slúži iba ako sklad.
Iné areály sú v prevádzke, napriek tomu sa Wood Seeds v medzičase stihla zadlžiť natoľko, že bez vyberania ďalších peňazí od nových investorov nezvládne tie staré vyplatiť. Takže jej spanilá dlhopisová jazda musí pokračovať.
„K dátumu základného prospektu závisí schopnosť emitenta splatiť dlhopisy predovšetkým od schopnosti emitenta upísať dostatočný objem dlhopisov. Emitent je do okamihu generovania dostatočných výnosov či ziskov úplne závislý od úspešnosti úpisu ďalších emisií dlhopisov,“ stojí v poslednom dlhopisovom prospekte Wood Seeds, ktorý Národná banka schválila vlani 27. novembra.
„Prospekt, samozrejme, uvádza rad potenciálnych pozitív (hodnotu dreva v lese, unikátny softvér, pripravované areály, možné dotačné tituly či príchod nových partnerov), ale väčšina z nich je neistá, nepodložená nezávislými oceneniami alebo časovo vzdialená, zatiaľ čo riziká sú veľmi konkrétne a časovo blízke,“ uviedol vo svojej analýze server Dluhopisář, ktorý na podivný prospekt upozornil ako prvý.
Zmienené konkrétne riziká sú vysoké a exponenciálne rastúce zadlženie, blížiaca sa splatnosť záväzkov za stovky miliónov eur (v roku 2028 bude musieť Wood Seeds splatiť 809 miliónov korún, čiže 33,3 milióna eur) a záporné prevádzkové cash flow. Plus závislosť od pokračujúcej dôvery investorov.
„Väčšiu časť záväzkov v roku 2028 budeme financovať už z komplexného výrobného procesu,“ tvrdí firma. V reakcii pre Forbes vymenúva svoje aktivity z rokov 2024 a 2025, ktoré jej k tomu majú pomôcť: akvizície zavedených výrobných závodov, ich modernizácia, budovanie „silného“ obchodného oddelenia, príprava spustenia špecializovaných e-shopov alebo investície do strategických zásob dreva.
„V súlade s naším podnikateľským plánom nám tieto kroky umožnia už v roku 2026 generovať násobne vyššie obraty aj zodpovedajúci zisk, z ktorého budeme v nasledujúcich rokoch plniť svoje záväzky voči investorom, ktorých dôveru si nesmierne vážime,“ uvádzajú zástupcovia Wood Seeds.
Kabinet kuriozít
Na českom trhu sa ponúka celá rada pochybných či priamo bizarných firemných dlhopisov. Je tu napríklad dopravný startup KUMO Transport, ktorý vlani ponúkol dlhopisy bez dátumu splatnosti. „Investičné certifikáty“, aby sme boli presní.
Firma totiž ponúkla investorom cenný papier, ktorý vyzerá podobne ako dlhopis: zložíte istinu, v tomto prípade minimálne 50-tisíc korún, o niečo viac ako dvetisíc eur, a pravidelne inkasujete úrok. S jedným zásadným rozdielom – papier nemá pevný dátum, kde sa uvádza, kedy firma vráti peniaze. Môže to byť o rok, no takisto nikdy.
Investor síce má právo požiadať o predčasné splatenie (a firma mu musí vyhovieť), tým sa však vystavuje riziku, že v prípade problémov podnik nebude mať hotovosť na vyplatenie.
Je tu aj developer Redstone, ktorý platí za úver v banke vyšší úrok, než aký vypláca investorom do jeho dlhopisov. Alebo spoločnosť Stachonie Investment, ktorá si na svoj developerský projekt 220 luxusných apartmánov v poľskom Zakopanom zobrala pôžičky od nebankových subjektov za úroky v nižších desiatkach percent, konkrétne 21 percent a 32,5 percenta ročne.
To je oveľa viac než bežná ziskovosť developerských projektov. Kým teda stále čaká na stavebné povolenie, prichádzajú drakonické úroky, takže vydáva dlhopisy, aby ich splatila.
Dlhodobý problém
Pochybné firemné dlhopisy sú evergreenom českého trhu. Je to problém, ktorý časom skôr narastá, než aby zmizol. Vydávanie korporátnych bondov v Česku sa totiž výrazne zrýchlilo z hľadiska objemu, ako aj počtu emisií.
„Z pohľadu emitenta, ktorý porovnáva cenu alternatívnych zdrojov financovania, iste hrá rolu prudké zvýšenie úrokových sadzieb medzi rokmi 2020 a 2022, zdražujúce aj potenciálne bankové financovanie. Pokiaľ emitent verí, že pri retailovej emisii dlhopisov získa lepšie podmienky, alebo že upíše dlhopis, aj keby na bankové financovanie nedosiahol, je táto možnosť o to atraktívnejšia,“ vysvetľuje expert KPMG na financie a riziká Šimon Kolář.
„Z pohľadu drobného investora sú potom rizikovejšie investície – z princípu ponúkajúce vyšší výnos – cestou, ako prekonať infláciu,“ dodáva.
Lavína korporátnych bondov v susedstve však znamená, že vedľa kvalitných veľkých emisií zavedených firiem (Czechoslovak Group, KKCG, České dráhy…) je tu aj množstvo pochybných.
Dlhopisy určené verejnosti vydáva napríklad množstvo malých firiem bez histórie. Experti navyše dlhodobo varujú, že rad spoločností na tamojšom trhu odkladá riešenie svojich problémov v čase práve emisiami nových dlhopisov. „Emitujú sa úplné nezmysly,“ zhodnotil nedávno situáciu na trhu expert, ktorý si neprial byť menovaný.
„Mnoho lietadiel je stále vo vzduchu. Letí iba na doplňované palivo od nových investorov, aj keď za štandardných okolností by už dávno doleteli,“ oznámila vlani Forbesu Jana Brodani, výkonná riaditeľka Asociácie pre kapitálový trh.
Médiá takisto pravidelne plnia príbehy o finančných problémoch či rovno insolvenciách emitentov.
„Vysvetľujeme si to tak, že české domácnosti už nechcú nechávať peniaze ležať v bankách. Dlhopisy sú pre ne do istej miery zrozumiteľnejšie a ľahšie uchopiteľné než napríklad akcie,“ usudzuje partnerka PwC Olga Cilečková.
„Kedysi spoločnosti vôbec neboli zvyknuté využívať emisie dlhopisov. Až časom zistili, že to vlastne nie je také zložité, o to skôr, keď pri podlimitných transakciách nie je nutné schválenie prospektu Národnou bankou,“ dodáva jej kolega Miroslav Šmíd.
Hlavným dôvodom, prečo sa v Česku darí vyberať stovky miliónov korún aj na pochybných firemných dlhopisoch, je podľa nich fakt, že ľudia sú očividne ochotní do nich sypať peniaze, prípadne si ich nechať vnútiť od agresívneho „finančného poradcu“.
„Pečiatka“ Národnej banky nie je potrebná pri dlhopisových emisiách, ktorých objem nepresahuje 25 miliónov korún, čiže o niečo viac ako milión eur. Nie je potrebná od roku 2012, keď centrálna banka v tomto ohľade uvoľnila pravidlá.
Forenzná agentúra Surveilligence zameraná na vyšetrovanie a prevenciu hospodárskej kriminality však upozorňuje, že týmto uvoľnením sa vydávanie podlimitných emisií stalo „absolútne neregulovanou, prakticky nestráženou a veľmi rizikovou časťou investičného trhu“.
Malé emisie vykazujú výrazne vyššiu mieru úpadkov než veľké, ktoré pečiatku Národnej banky potrebujú. Ani to však nijako nezaručuje kvalitu vydávaného dlhopisu.
Národná banka pri veľkých emisiách kontroluje iba to, či je v poriadku jej prospekt, teda či firma o sebe prezradila dostatok informácií na to, aby si kvalitu jej dlhopisu zvládol posúdiť potenciálny investor.
Mnoho firiem na českom dlhopisovom trhu však v rámci marketingu svojich dlhopisov prezentuje pečiatku centrálnej banky ako známku kvality.
Ministerstvo financií vydalo v roku 2020 manuál pre bežných investorov, s ktorým si môžu kvalitu dlhopisu orientačne zhodnotiť skóringovým systémom. Vyžaduje si to však veľa času a počítania v Exceli.
„Vtedy sme to konzultovali s ministerstvom. Možno použiť základný semafor, ale dôkladné vyhodnotenie vyžaduje zapojenie komplikovanejšieho Excelu s množstvom finančných údajov. Myšlienka je to pekná, ale podľa mňa je to pre veľa ľudí príliš zložité, tadiaľto cesta nevedie,“ podotýka vedúci partner tímu kapitálového a dlhového poradenstva EY-Parthenon David Zlámal.
„Ľudia by skôr mali pochopiť a začať sa pozerať na toho, kto stojí za emisiou. Nielen ako emitent, ale aj ten, kto ju pomáha štruktúrovať, upisovať a predávať, pretože tieto subjekty, pokiaľ im záleží na kredibilite a track recorde, robia potrebnú prácu za vás. Finančný poradca, ktorý je často motivovaný províziami z konkrétnych produktov, asi nie je správnou osobou, od ktorej by si ľudia mali v tomto nechať radiť,“ dodáva Zlámal.
Tento článok vyšiel na Forbes.cz. Jeho autor je Marek Tomanka.
