V týchto dňoch mal so slovenskou reprezentáciou bojovať v barážovom zápase či zápasoch o postup na EURO. Namiesto toho sa v Holandsku snaží improvizovane trénovať a čaká, čo bude ďalej. Najlepší slovenský futbalista do 21 rokov, útočník Feyenoordu Rotterdam Róbert Boženík.
Viacerí slovenskí športovci sa po prerušení ich súťaží vracali zo zahraničia domov. Vy ste na tom ako?
Zostal som v Rotterdame. Snažím sa každý deň spraviť si nejaký harmonogram, aby som sa nedostal do situácie, že už neviem, čo robiť. Udržujem sa, dvojfázovo trénujem. Po raňajkách pohyb, buď idem behať alebo na bicykel, ak sa dá, skúšam niečo odrobiť na ihrisku.
Poobede, pred druhou fázou, relaxujem alebo robím mentálne cvičenia, vizualizáciu. A podvečer mám druhú fázu – idem do domácej posilňovne, spravím si cvičenia podľa toho, čo mám práve na programe. Večer už len relaxujem, s priateľkou pozeráme nejaké filmy, seriály, alebo si niečo prečítam. Takto nejako idú všetky tie dni.
Zrejme hovoríme o individuálnom tréningu, či?
V týchto časoch je všetko individuálne. Akurát, keď sa mi ráno podarí ísť na ihrisko, išli sme už aj s kapitánom Feyenoordu Stevenom Berghuisom, sme kamaráti a ide s nami ešte jeden kondičný tréner. Ale inak je všetko, čo robím, na individuálnej báze. Všetko je zatvorené. Ak idem behať, tak po bežeckých trasách po meste.
Olympijské hry odložili o rok, Matej Tóth na ne už možno nepôjde. Prečítajte si jeho monológ
U nás postupne zavádzajú povinné rozostupy, vo viacerých krajinách zákazy vychádzania bez vážneho dôvodu.
Tu je to v podstate tak isto – mali by sme dodržiavať jeden a pol metrové odstupy a viacerí ako dvaja by sme nemali nikam chodiť.
Ako ste sa rozhodovali, či sa vrátiť na Slovensko?
Takú možnosť som ani zatiaľ nemal. Ale bavili sme sa s priateľkou, že ak by aj bola, asi by sme to nechali tak a ostali tu. Len by sme zbytočne riskovali presuny. A ak by sa predsa začalo hrať, možno by sa už zo Slovenska nedalo pricestovať späť. Sme tu, sme zdraví, to je zatiaľ najhlavnejšie.
Aká je budúcnosť futbalovej sezóny v Holandsku? A pozícia hráčov? Ide vám napríklad plat?
Zatiaľ sme sa o tom ešte ani nebavili. Stále sa to tu mení, prvý plán znel, že by sme mali už 6. apríla začať trénovať, ale odďaľuje sa to. Ďalšia správa znela, že začíname až 1. júna, ale klub sa ešte oficiálne nevyjadril. Zatiaľ viem len to, čo sme si s chlapcami medzi sebou písali. Ktovie, ako to dopadne.
Z Washingtonu cez „zombie Schwechat“ naspäť domov. Čo priviedlo hokejistu Fehérváryho späť na Slovensko?
V tejto situácii by už asi odchod domov ani nebol technicky veľmi reálny.
Úprimne, toho presunu by som sa trochu aj bál. S rodinou sme sa dohodli, že asi bude najlepšie, keď zostaneme tu. Jediná možnosť, ako by sme mohli ísť domov, by asi bol súkromný let a myslím, že ani to by nebolo práve najbezpečnejšie. Bývame tu v byte, dá sa to. Určite je to oveľa lepšie, ako keby sme bývali v hoteli.
Ako dlho už ste v domácom režime – dvanásty, trinásty deň?
Nejako to ani nerátam. Keby som sa mal tým zaoberať, iba by ma to vyrušovalo. Snažím sa pozerať dopredu a veriť, že sa to zlepší, že to prehrmí a budeme ešte hrať.
Aké ťažké je pre futbalistu pripravovať sa doma?
Kondíciu a to, čo má v sebe vďaka práci, ktorú odrobil dávnejšie, človek až tak rýchlo nestratí. Samozrejme, postupne strácate hernú formu, každým jedným dňom. Ale v podstate je to tak, ako keby bola zimná alebo letná prestávka. Máte voľno a treba sa udržiavať. Je to o hlave, o tom, ako sa človek nastaví. Ja som si povedal, že je to nejaká „jarná pauza“. A snažím sa, aby som bol lepší, keď sa vrátim.
Ale s loptou asi veľa prípravy teraz nenarobíte? Máte záhradu, dvor?
Nie. Keby som mal, samozrejme, že by som stále bol tam aj s loptou. Máme tu ale veľký balkón, takže tam som dennodenne s loptou a bavím sa. Vymýšľam si nejaké hlúposti. Je to taký menší únik z reality.
Inak asi nie je čo iné robiť. Či máte spolu možnosť niekam chodiť?
Nechodíme nikam. Raz za čas zbehnem do obchodu, ak niečo potrebujeme. Aj agentúra, ktorá sa o mňa stará, mi pridelila človeka v Amsterdame, pol hodiny od nás, keby som niečo potreboval, nejaký väčší nákup. A je tu aj človek z Feyenoordu, ktorý by pomohol.
V tíme je viac legionárov, všetci zostali v Holandsku?
Z Argentíny, z Brazílie, z Peru, z Portugalska… Je tu viac národností. Všetci sme zostali. Nikto nevedel, ako to bude, všetci čakáme na oficiálnu správu. A teraz už asi nikto nebude chcieť riskovať cestovanie.
-
Víťaz ceny Petra Dubovského pre najlepšieho mladého slovenského futbalistu. Foto: Sita
- Myslíte už aj na to, že liga nebude a vy zostanete dlho doma?
Už trošku počítame aj s takým variantom. Je to špecifické, tak trochu čakám, každý jeden deň, či sa nezobudím a celé sa to neskončí, lebo to bol len nejaký sen. Ale samozrejme, musím sa na to pozerať ako na realitu a brať to, aké to je.
Ako sa zmenil život v Holandsku, ulice?
Vlastne ani veľmi neviem. Ak vyjdú nejaké správy, nejako si ich preložím, niečomu už aj rozumiem, alebo si to chalanmi preberieme. Viem, že vláda sprísnila nariadenia, keď idem do obchodu, treba ich rešpektovať, otvorené sú aj tak v podstate len lekárne a obchody.
Na začiatku to tu ľudia možno pochopili trochu ako nejaké prázdniny alebo dovolenku. Rúška, keď som bol dva- trikrát v obchode, mali možno dvaja-traja, vrátane mňa. Bolo to také… dúfajme, že to všetko dobre dopadne.
Tento týždeň ste v ankete Futbalista roka vyhrali cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu do 21 rokov. Boli ste v kontakte s organizátormi, s ďalšími súťažiacimi?
Išiel som behať a keď som sa vrátil, čakala ma usmiata priateľka aj s telefónom – pozri si telefón, pozri si telefón! Mal som nejaké zmeškané hovory od futbalového zväzu, ani som si správy nepozrel, zavolal som naspäť, že čo. A oni že – no, vyhral si do 21 rokov, a vo veľkej Top 10 si bol siedmy. V takejto elitnej spoločnosti som po prvý raz, som šťastný, že som sa tam dostal.
