Do Británie odišiel ako aupair. Slovák dnes fotí pre Netflix, BBC aj Apple TV

„V prvom rade nie som slávny fotograf,“ začína náš rozhovor Robert Viglasky. Rodák z Veľkej Lehoty pri Novej Bani ako 20-ročný odišiel do Spojeného kráľovstva. Aj keď začínal ako aupair a čašník, dnes je uznávaným filmovým fotografom.

Fotil napríklad Benedicta Cumberbatcha, Cilliana Murphyho, Ryana Reynoldsa aj Keiru Knightley, filmovú novinku Heart of Stone či seriálové hity Peaky Blinders a Koruna.

Robert vyštudoval strednú odbornú školu v Žarnovici, odbor mechanik, elektrotechnik. Počas štúdia však zistil, že sa tým živiť nechce.

View this post on Instagram

A post shared by Robert Viglasky (@robertviglasky)

„Mal som silnú túžbu ísť do Anglicka, cestovať a spoznať svet,“ hovorí. Anglicko si vybral aj preto, že sa chcel naučiť jazyk.

„Bolo to okolo roku 2000. V tom čase ešte Slovensko nebolo v Európskej únii a preto sa do Veľkej Británie dalo dostať len cez agentúru – ako aupair. Túto možnosť som využil aj ja. Pracoval som v rodine matky samoživiteľky, ktorá mala päť detí a psa,“ spomína fotograf. „Bola to zábava.“

Od aupair k foteniu

Aké boli vaše začiatky v Anglicku?

S rodinou, ktorej som sa staral o deti, sme sa často sťahovali. Po ôsmich mesiacoch, čo som u nich pracoval, odišli do Škótska. Keďže som vtedy inú prácu nemal, musel som sa sťahovať s nimi.

Škótsko bolo pre mňa trochu šok. Ťažko som rozumel škótskemu prízvuku. Mal som šťastie, že vedľa mojej rodiny bývala milá pani, ktorá ma doučovala angličtinu.

V tom istom čase tam bol aj môj kamarát Frank, tiež z Veľkej Lehoty. Boli sme teda dvaja aupair v jednej rodine. Bola to sranda.

Po roku sa moja rodina zasa rozhodla presťahovať do Abingdonu, asi desať kilometrov od Oxfordu, kde bývam doteraz.

Dalo sa v Anglicku vyžiť z toho, čo vám rodina platila za starostlivosť o deti?

Áno, ale musel som si dávať veľký pozor, na čo míňam, a zvažovať, čo si môžem dovoliť… Aby som si prilepšil a našetril si na život, chodil som upratovať do iných domácností, naučil som sa žehliť. To bolo lepšie, dávali mi sedem libier na hodinu.

V začiatkoch sa Robet venoval street photography. Foto: Robert Viglasky

Neskôr som pracoval aj v hoteli a v reštaurácii, až kým Slovensko nevstúpilo do Európskej únie. Vtedy sa začala aj moja cesta fotografie.

Nová vášeň

Ako ste sa dostali k foteniu?

Keď Slovensko vstúpilo do EÚ, našiel som si prácu v jednej slovenskej reštaurácii. Mal som tam kolegu Robbieho, ktorý sa venoval foteniu. Cez deň pracoval vo fotoslužbe a večer si privyrábal ako čašník.

Ukázal mi pár svojich fotiek a mňa to oslovilo. Dovtedy mi ani len nenapadlo, že by som sa mohol venovať niečomu takému. Nemal som ani vlastný fotoaparát a nevedel som, že by ma fotenie bavilo.

Robbie mi povedal, že v tej fotoslužbe stále hľadajú ľudí. Išiel som sa tam pozrieť a hneď ma prijali. To bol začiatok mojej cesty ako fotografa. Najprv som tam fotil len pasové fotky a vyvolával som filmy.

Keď ste objavili svoju vášeň pre fotografiu, začali ste sa o ňu zaujímať viac. Dokonca ste si dorobili aj univerzitný titul. Prečo to bolo dôležité?

Ako každý mladý človek, aj ja som túžil zistiť, čo chcem v živote robiť. Nenapĺňala ma elektrotechnika, ktorú som študoval. A robiť aupair tiež nie je veľmi perspektívne. Dlhodobo som sa nechcel živiť ani ako čašník, aj keď to bola jedna z mála vecí, v ktorej som bol naozaj dobrý.

Fotografia ma oslovila na prvý pohľad. Najprv som sa prihlásil na ročný kurz City & Guilds a o ďalšie dva roky som si popri práci vo fotolužbe urobil aj Higher National Certificate na Oxford and Cherwell Valley College.

Portfólio pouličných fotiek pomohlo Robertovi aj pri pohovore k Peaky Blinders. Foto: Robert Viglasky

Tak ako väčšina ľudí, ktorí začínajú fotiť, aj ja som najprv fotil svadby. Pomohol mi jeden svadobný fotograf Mario, pôvodom z Chorvátska, s ktorým som sa v Anglicku skamarátil. Vďaka foteniu svadieb som sa naučil rýchlo reagovať a fotiť pod stresom.

Filmy a seriály sa väčšinou nerobia na jeden záber a človek si môže niektoré veci aj zopakovať, ale pri svadbách je na všetko len jeden pokus.

V tomto období som sa prihlásil aj na univerzitu. Popri zamestnaní som začal študovať fotografiu na Westminsterskej univerzite v Londýne.

Vtedy som začal viac sledovať aj prácu filmových fotografov a oslovili ma fotky Alexa Baileyho. Rozhodol som sa, že sa stanem jeho asistentom.

Cesta za snom

Ako sa vám to podarilo?

Napísal som mu, že by som mu rád asistoval pri nejakom fotení. Ignoroval moje správy, ale ja som ho neprestával kontaktovať.

Potom som zistil, že bude mať prezentáciu v Birminghame. Išiel som tam, aby som sa mu predstavil. Povedal som mu, že by som mu rád robil asistenta.

Byť vytrvalý a neodbytný sa oplatilo. Po pár mesiacoch ma prijal.

Vďaka svojej neoblomnosti zastupoval Alexa Baileyho napríklad aj na fotení seriálu Koruna. Foto: Robert Viglasky

Asistoval som mu pár dní pri fotení filmu Snow White and The Huntsman, ktorý nakrúcala spoločnosť Universal Pictures.

S Alexom sme dodnes v kontakte. Zastupoval som ho napríklad aj pri fotení seriálu The Crown (Koruna).

Pre Universal Pictures som o osem rokov neskôr fotil aj ich celovečerný film The 355, ktorý je u nás práve v kinách. Tam som bol už ako hlavný fotograf.

Krátko po tridsiatke som získal bakalársky titul – bachelor of arts with distinction. Okrem svadieb som sa začal venovať aj takzvanej street photography.

Čo to znamená?

Začal som fotiť ľudí na ulici. Dodnes je to môj obľúbený žáner fotografie. Sú to momentky zo života.

Šťastie na ľudí

Ako ste sa potom dostali k filmovej fotografii?

Za všetko vďačím fotoslužbe, v ktorej som vtedy pracoval. Spoznal som tam veľa ľudí, ktorí mi pomohli s príležitosťami.

Mal som kamaráta, tiež fotografa, ktorému som raz tlačil fotky. Boli fascinujúce! Spýtal som sa ho, kde to fotil. Povedal mi, že sú to filmové fotky a že sa mu podarilo dostať na film, ktorý sa natáčal v Oxforde.

Vtedy som si uvedomil, že robiť takéto fotky by ma bavilo. Dovtedy som o tom ani len nerozmýšľal.

Ktorá bola teda vaša prvá filmová príležitosť?

Raz si ku mne prišiel dať vytlačiť fotky jeden pán. Bola to séria fotiek Oxfordu, väčšinou len budovy a prázdne ulice. Rovnaké miesta z každého uhla… Spýtal som sa ho, na čo takéto fotky potrebuje.

Povedal mi, že je location manager a hľadá vhodné miesta pre natáčanie filmu. Začali sme sa o tom rozprávať viac a ja som priznal, že by som sa rád dostal k filmovej fotografii.

Čo povedal?

Poradil mi, že jeden jeho kamarát Rob Small natáča nezávislý film v Londýne. Dal mi na neho kontakt a ja som mu napísal.

Samozrejme, že mi dovolil prísť fotiť. Robil som to zadarmo. Keďže išlo o nezávislý film, rozpočet na fotografa nemali. Ale získal som tým fotky do portfólia. A to bolo super. Film sa volal Treacle Jr.

Seriál BBC Peaky Blinders bol pre Roberta prvou veľkou príležitosťou. Foto: archív Roberta Viglaského

Začal som sa viac venovať foteniu nezávislých filmov a fotil som aj študentské filmové projekty. Vytvoril som si tým portfólio, ktorým som sa mohol prezentovať na stránke.

A tak sa raz stalo, že ma niekto, dodnes ani neviem kto, odporučil ako fotografa pre seriál Peaky Blinders.

Hviezdne obsadenie

Seriál Peaky Blinders bola vaša prvá veľká príležitosť?

Presne tak. Tento seriál mi otvoril brány k ďalším veľkým projektom.

Režisér Otto Bathurst a producentka Katie Swinden mi zavolali, že ma niekto odporučil a či by som neprišiel na pohovor. Jasné, že som súhlasil.

Ako to na takomto pohovore vyzeralo?

Bol to môj prvý pohovor. Režisér a producentka boli nadšení, že na mňa dostali výborné odporúčania. Mal som veľké šťastie, že Otto Bathurst, ktorý režíroval prvé tri epizódy, hľadal neznámeho fotografa. To preto, aby ten seriál dokázal zachytiť z iného uhla pohľadu. Mal som teda obrovskú výhodu oproti desiatkam iných fotografov, ktorí na pohovory prišli tiež.

Celý pohovor si presne pamätám. Režisér s producentkou mi Peaky Blinders opísali ako úžasný projekt, v hlavnej úlohe s Cillianom Murphym. Povedal som im, že je to naozaj úžasné a fantastické, ale v skutočnosti som vôbec netušil, kto to je. Vygooglil som si ho hneď, ako som odtiaľ vyšiel.

A čo povedali na vaše fotky?

Ukázal som im portfólio s fotkami z nezávislých a študentských filmov. Povedali, že je dobré, ale ja som vedel, že rovnaké má každý druhý uchádzač.

Okrem toho som im ukázal sériu fotiek, ktoré som urobil v bani v Hodruši-Hámroch. Môj otec bol baník, takže som k tejto téme mal blízko. To ich oslovilo viac a povedali, že sa mi ozvú. Ale ja som mal pocit, že už sa neozvú nikdy…

Prvá fotka Cilliana Murphyho, ktorú Robert urobil počas natáčania Peaky Blinders. Foto: Robert Viglasky

Nedalo mi to a cestou domov som režisérovi poslal aj svoje fotky zo série street photography z Oxfordu. Neviem, prečo som im tie fotky na pohovore neukázal. Asi som si myslel, že nie sú dosť dobré alebo relevantné. Neskôr mi povedal, že si ma vybrali práve vďaka nim.

Fotka s príbehom

Aký bol prvý deň na tomto natáčaní?

Fotil som svoj prvý portrét Cilliana Murphyho, bolo to hneď počas prvého týždňa natáčania. V novinách chceli publikovať článok, že sa začalo s natáčaním seriálu, preto potrebovali jeho fotku.

Ako som už hovoril, vtedy som nemal veľa skúseností. A potom som už veľmi dobre vedel, kto je Cillian Murphy. Bol som z fotenia vystresovaný a neistý.

Ako ste to zvládli?

Bolo to úplne super. Cillian vedel, že som nový. Doprial mi všetok čas, ktorý som na fotenie potreboval, vôbec ma nestresoval. Niektorí herci nám na takéto portréty dávajú pár minút…

Čo všetko sa fotí na filmovom natáčaní?

V prvom rade je dôležité vedieť, že v podstate jediným cieľom filmovej fotografie je propagácia filmu alebo seriálu. Preto musí zaujať už na prvý pohľad, musí povedať príbeh a presvedčiť, že ten film alebo seriál chcete vidieť.

Fotíme scény priamo počas natáčania a snažíme sa zachytiť ich podstatu. Okrem toho však fotíme aj portréty hercov mimo kamery a „behind the scenes“ – to je v podstate dokumentárna fotografia.

Je veľmi dôležité, aby filmový fotograf vedel, ako to na pľaci funguje – kam môže a kam nemôže ísť, kedy sa môže niečo opýtať a kedy musí byť ticho.

Pri filmovej fotografii je podľa Roberta Viglaského najdôležitejšie vystihnúť správny okamih. Foto: Robert Viglasky.

Empatia je pri mojej práci kľúčová. Keď herca čaká ťažká scéna a ja vidím, že je nervózny, nepôjdem za ním, či ho môžem odfotiť. Len by som ho tým otravoval.

Príležitosti sú ako domino

Okrem BBC dnes fotíte aj pre Netflix a Apple TV. Je fotenie pre streamovaciu službu v niečom iné ako pre televíziu?

Projekty Netflixu, Apple TV sú väčšinou väčšie ako tie televízne. Tým pádom majú aj väčší rozpočet. Fotografov zamestnávajú na viac dní alebo aj na plný úväzok.

Televízne stanice ako BBC alebo ITV väčšinou majú menší rozpočet. To sa odzrkadlí aj na počte dní, ktoré nám dajú na fotenie.

Napríklad, keď som teraz fotil Masters of the Air pre AppleTV, dostal som prácu na osem mesiacov v kuse. Bol to môj najdlhší projekt. Tento seriál produkujú spoločnosti Stevena Spielberga a Toma Hanksa.

Kľúč k úspechu

Napriek tomu, že sa nepovažujete za slávneho fotografa, ste nepochybne veľmi úspešný. Čomu podľa vás za úspech vďačíte?

Myslím si, že ak by si ma vtedy režisérka a producent z Peaky Blinders nevybrali, moja kariéra by sa vyvíjala úplne inak. Preto som v prvom rade vďačný im za veľkú príležitosť, ktorú mi dali.

Producentka Katie Swinden ma potom odporučila aj svojej kamarátke, ktorá produkovala seriál Luther, v hlavnej úlohe hral Idris Elba. Tá ma potom odporučila ďalšej a už to išlo…

Keďže v BBC boli veľmi spokojní s mojou prácou, sami mi volali, keď pripravovali nový seriál.

Keď chce človek v živote niečo robiť, musí si ísť za tým. Nemôže sa vzdať a nechať odradiť. Zároveň platí, že keď sa chce človek niekam prepracovať, musí byť v podstate kedykoľvek k dispozícii.

Robert pre BBC fotil aj jeden z ich najúspešnejších seriálov Sherlock. Foto: Robert Viglasky

Preto nemôže pracovať na plný úväzok niekde inde. Za to som veľmi vďačný aj svojej partnerke, že ma podržala, keď som sa rozhodol odísť z tej fotoslužby.

Chcelo to aj kus odvahy. Mal som stabilnú prácu, z ktorej som odišiel, lebo som sa len tak neuspokojil s tým, čo som dosiahol. Ambície sú tiež veľmi dôležité.

Rád by som vyzdvihol, že fotenie bolo na začiatku mojím koníčkom. Svoj prvý fotoaparát som si nekúpil s tým, že sa budem živiť ako fotograf. Dôležitejšie vtedy bolo, že ma fotenie baví. Keď človeka niečo baví a chce sa tým živiť, mal by si za tým ísť.

Po zaujímavých kútoch sveta

S prácou filmového fotografa sa spája aj cestovanie. Ktoré zaujímavé krajiny ste vďaka svojmu povolaniu navštívili?

Asi najzaujímavejšia krajina, ktorú som navštívil, je Azerbajdžan. Tam som bol skoro tri mesiace na natáčaní Ali and Nino. V rámci tohto projektu sme natáčali aj v dedine v Khinalig. Je to starobylá kaukazská dedinka, ktorá je zároveň najvyššie položenou a najodľahlejšou usadlosťou v Azerbajdžane. Odtiaľ sme ešte išli do Istanbulu.

Asi mesiac som bol aj v Japonsku alebo aj v St. Petersburgu, kde sa natáčal seriál Catherine The Great, v hlavnej úlohe s Helen Mirren.

Záber z natáčania Ali & Nino. Foto. Robert Viglasky

Ale ak by som mal vybrať celkovo najzaujímavejšie miesto, kde som bol, bol by to Svalbard – nórsky ostrov na polárnom kruhu, na ktorom žije viac ľadových medveďov ako ľudí.

Počas natáčania seriálu Fortitude sme boli na ostrove asi dva týždne. Stretol som tam aj Slovákov, ktorí tam pracovali. Neskôr sme natáčali ešte na Islande.

Cez National Geographic som bol aj v Maroku. Ich seriál Mars sa síce vyrábal najmä v Maďarsku, v ateliéroch, ale zábery „z Marsu“ sú v skutočnosti z Maroka.

Stále sa posúvať

Máte obľúbených producentov alebo žáner?

Mám rád historické projekty, pre fotografa sú zaujímavé. Okrem Peaky Blinders som fotil Poldark, Les Miserables aj Draculu. To sa pred dvoma rokmi natáčalo aj na Slovensku. Produkovali ho tí istí ľudia ako seriál Sherlock. Oba som fotil a bola s nimi výborná spolupráca.

Keby som si mohol vybrať, radšej by som robil na historickom seriáli ako na modernom. Ale človek nemá vždy na výber.

Keď sme hovorili o tom, že sa človek nemá uspokojiť s tým, čo dosiahol, aké sú ešte vaše ambície?

Chcel by som stavať na tom, čo už mám. Stále sa mám kam posúvať. Nejde ani tak o to, aby som robil na veľkých, ale na zaujímavých projektoch.

Scéna „z Marsu“ počas natáčania seriálu Mars v Maroku pre National Geographic. Foto: Robert Viglasky

Pokiaľ ide všeobecne o moju prácu, nie je to čisto o fotografovaní. Dôležitejšie je aj to, ako sa človek dokáže „spojiť“ s tými, ktorých fotí, ako s nimi vychádza.

V budúcnosti by som sa chcel trochu viac venovať street a dokumentárnej fotografii. Uvidíme, čo život prinesie.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

12/2024 – Dobro v srdci