Ešte nikdy nemali najväčšie firmy USA, ktoré združuje rebríček Fortune 500, viac žien vo vedení. Po prvý raz je pritom žena na čele spoločnosti, ktorá sa umiestnila v top desiatke.
V súčasnosti vedú ženy viac ako desať percent spoločností z rebríčka Fortune 500. Hoci tieto čísla nemusia vyzerať ako dôvod na oslavu, je to tak. Aspoň pri pohľade na historické obsadenie rebríčka.
Historické dáta
Po celé desaťročia boli na zozname iba jedna či dve ženy na pozícii generálnej riaditeľky, a to len vďaka dlhému pôsobeniu už zosnulej Katherine Graham, ktorá bola na čele Washington Postu od roku 1963 do roku 1991.
Ešte v roku 2000 viedli spoločnosti z rebríčka Fortune 500 len štyri ženy. Naproti tomu je v súčasnosti vo vedení najväčších firiem v USA z tohto rebríčka až 53 žien. Otvorí však tento nový míľnik v budúcnosti dvere viacerým vedúcim ženám?
Ľudia radi hovoria, že v číslach je sila a existujú dôkazy, že to platí. Vo veľkom citovaná štúdia z roku 2006 publikovaná v Harvard Business Review tvrdí, že keď je v predstavenstve jedna žena, pokrok je ťažký.
Ale keď sú v čele spoločnosti už tri alebo viac žien, dynamika sa razom zmení.
„Pri tomto kritickom množstve majú ženy tendenciu byť vnímané ostatnými členkami predstavenstva nie ako kvázi riaditeľky kvôli akejsi diverzite, ale jednoducho ako riaditeľky a bodka. Necítia sa izolované alebo ignorované.“
Sila pozície vs. sila v číslach
Napriek tomu mnohí ľudia, ktorí citujú túto štúdiu z roku 2006, zabúdajú zdôrazniť, že zmena nie je spôsobená iba číslami. Zdá sa, že na pozícii (v tomto prípade ide o členstvo v správnej rade spoločnosti) záleží rovnako alebo viac ako na číslach.
To vysvetľuje, prečo ženy stále zaostávajú za mužmi vo vedúcich funkciách, a to aj v sektoroch, v ktorých dominujú, ako je zdravotníctvo a školstvo.
Ženy v extralige
Historicky najvyššiu priečku spomedzi žien na čele spoločností zo zoznamu Fortune 500 obsadila iba tento rok Karen S. Lynch, ktorá riadi zdravotnícku spoločnosť CVS Health. Tá je podľa rebríčka štvrtou najväčšou firmou v USA. Druhou najvyššie postavenou ženou v rebríčku je Rosalind Brewer, CEO farmaceutrickej distribučky Walgreens Boots Alliance (číslo 18 v rebríčku Fortune 500), pričom predtým pôsobila ako prevádzková riaditeľka Starbucksu.
Mnohé ženy vedú aj spoločnosti, ktoré sa netýkajú obchodu alebo zdravotníctva, čiže skôr odvetví, kde by ste ženu vo vedení očakávali. Napríklad Karla R. Lewis je na čele výrobnej spoločnosti Reliance Steel & Aluminum a Julia A. Sloat vedie prevádzkovateľa elektrickej siete American Electric Power v Columbuse v štáte Ohio.
Hoci zmena môže byť riadená zdola nahor, k systémovej zmene dochádza len zriedka, pokiaľ ju nepresadzujú najvyšší lídri.
Bezpochyby, 53 žien, ktoré v súčasnosti vedú spoločnosti zo zoznamu Fortune 500, majú výnimočnú možnosť svoje spoločnosti transformovať. Sú tiež v pozícii, aby presadzovali zmenu pre ďalšiu generáciu ženských líderiek.
Využijú však svoje túto svoju pozíciu?
Vydláždia si ženu cestu navzájom?
Transformačné vedenie je voľba. Bez ohľadu na pohlavie, rasu alebo etnickú príslušnosť sa lídri stále musia rozhodovať, ako vybudovať rôznorodejšiu, inkluzívnejšiu a spravodlivejšiu firmu.
Našťastie, existujú náznaky, že ženy, ktoré v súčasnosti vedú spoločnosti Fortune 500, sú pripravené na túto výzvu.
V decembri 2022 agentúra Reuters napísala, že Citigroup pod vedením Jane Fraser povýšila do funkcie výkonnej riaditeľky viac ako stovku žien. Ide o najvyšší počet žien, ktoré banka kedy povýšila do podobných funkcií.
Accenture je na čele rebríčka firiem s najväčšou diverzitou, na jej čele je Julie Sweet.
Začiatkom roku 2022 sa spoločnosť Accenture, ktorú teraz vedie Julie Sweet, umiestnila na prvom mieste v rebríčku, ktorý meria index globálnej diverzity a inklúzie, a to na základe prieskumu medzi 11-tisíc spoločnosťami z celého sveta.
Accenture však nemusí mať tento titul navždy. Keď sa Mary Barra ujala volantu v spoločnosti General Motors v roku 2020, oznámila svoje plány na transformáciu GM na „najinkluzívnejšiu spoločnosť na svete.“
Podľa spomínaného rebríčka však Barra tento cieľ ešte nedosiahla (GM sa ani neumiestňuje v rebríčku 100 najlepších spoločností v ich indexe). Ako sa teda dá vybudovať skutočne inkluzívna spoločnosť?
Nestačí hovoriť o diverzite, rovnosti a inklúzii. Musíte tiež prejsť k činom. Tu sú štyri spôsoby, ako to urobiť.
1. Zmeniť systém náboru
Vo väčšine prípadov predsudky nežijú len v jednotlivcoch, ale aj v systémoch. V organizáciách tieto systémy zahŕňajú celý rad politík, štruktúr a praktík.
V dôsledku toho si budovanie organizácií, ktoré pracujú pre ženy a iné nedostatočne zastúpené skupiny, vyžaduje systémovú transformáciu. A to vrátane náborových procesov a ďalších krokov súvisiacich s nástupom do práce a hodnotením výkonu zamestnancov.
2. Merajte zmeny
Väčšina z nás už počula príslovie: „Čo sa spočiatku meria, to sa neskôr splní.“ Zdá sa, že toto príslovie platí aj v súvislosti s rovnosťou na pracovisku.
Meranie a sledovanie pokroku je účinným spôsobom, ako motivovať zamestnancov, aby sami uznali a prijali za svoju snahu spoločnosti dosiahnuť rozmanitosť, rovnosť a začlenenie vylúčených komunít.
3. Stimulujte pokrok
Či sa nám to páči alebo nie, odmeňovanie jednotlivcov a tímov za dosiahnutie merateľného pokroku v prioritách menovaných vyššie je dôležité. Hovorí to o dôležitosti tejto strategickej priority pre celú spoločnosť.
4. Podporujte ženy pri životných voľbách
Napokon, organizácie, ktoré sa zaviazali presadzovať ženy na vedúcich pozíciách, sa musia dôkladne pozrieť na potreby svojich zamestnankýň na pracovisku, aj mimo neho.
Desaťročia výskumov napríklad potvrdili, že ženy sú často znevýhodnené, keď sa uprostred kariéry rozhodnú založiť rodinu.
Vieme tiež, že zavedenie cenovo dostupnej alebo bezplatnej starostlivosti o deti na mieste pracoviska (a dotovanie starostlivosti o deti mimo neho) znižuje mieru odchodov z firmy.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorkou je Carol Geffner.
