Začiatkom januára 2022 bola na Slovensku zaznamenaná medziročná inflácia 8,4 %. V apríli bolo toto číslo už 11,8 %. Pre ľudí je to jasný signál, aby začali svoje úspory zhodnocovať rýchlejším tempom, než je rast miery inflácie.
Ale do čoho svoje financie investovať? Na túto otázku odpovedá ekonóm Juraj Karpiš.
Inflácia naučila ľudí investovať
Počas výnimočnej situácie, ktorá nastala v rokoch 2020 a 2021, veľa ľudí využilo svoj čas strávený doma na objavovanie investičných príležitostí. Zároveň k tomu dopomohla rastúca inflácia, ktorá Slovákom znížila hodnotu ich úspor o 10 %.
Podľa slov Juraja Karpiša je práve inflácia na Slovensku trochu drahá, no extrémne úspešná kampaň finančnej gramotnosti. Z tohto hľadiska bola celá situácia napríklad priaznivá pre akciové trhy.
„Síce sa akciové trhy na jar v roku 2020 prepadli približne o 30 %, no vzápätí sa v druhom kvartáli dostali do pôvodného stavu a začali prevyšovať svoje doterajšie hodnoty,“ opisuje Juraj Karpiš.
Počas tohto neistého obdobia ľudia experimentovali a nakupovali vysoko rizikové a volatilné nástroje, akými boli napríklad kryptomeny či NFT (z angl. Non-fungible token).
Čoho sa vyvarovať
Najmenej výhodným investičným nástrojom sú štátne dlhopisy, nakoľko majú negatívne výnosy, t. j. ich úrokový výnos je nižší ako inflácia. Momentálne od začiatku roku 2022 majú dlhopisy po celom svete najhoršie obdobie za posledných 100 rokov.
Istú dávku opatrnosti by ľudia mali prejaviť aj pri nákupe kryptomien cez centralizované burzy, kde si následne tieto virtuálne meny držia pod svojím účtom. Príkladom toho je onlinová zmenáreň Coinbase, v ktorej vklady používateľov nie sú chránené bankrotovým zákonom.
Prevenciou a istejším spôsobom nákupu kryptomien sú decentralizované burzy, ako napr. Bisq či nákup v anonymných kryptomatoch.
Juraj Karpiš je spoluzakladateľom protrhového think tanku INESS. Hlavná foto: Michal LindnerV dlhodobom horizonte nemusí byť najlepšou voľbou ani trh s nehnuteľnosťami. Slováci sú aktuálne v rámci Európskej únie lídrami v miere vlastníctva nehnuteľností, avšak hrozí, že ich hodnota môže byť nižšia, než za akú ich pôvodne nakúpili.
„Máme nevýhodnú demografiu a na východnej hranici prebieha vojenský konflikt, úroky budú rásť a všetky faktory prispievajú k tomu, že nehnuteľnosti môžu priniesť ich vlastníkom sklamanie. Dopyt po nehnuteľnostiach môže byť v nasledujúcich dekádach nižší, pretože po silných ročníkoch ľudí, ktorí kupovali nehnuteľnosti, sa v posledných rokoch rodilo aj o 40 % menej detí. Pokles objemu nových hypoték z dôvodu vyšších úrokov zníži dopyt po nehnuteľnostiach a môže vyvolať zníženie ich cien,“ opisuje Karpiš vyhliadky do budúcnosti.
Poistka do budúcnosti
Momentálne prechádzame do druhej fázy ekonomického cyklu, v ktorej peniaze budú drahšie – centrálne banky ich začnú sťahovať z obehu a úrokové sadzby budú vysoké. To spôsobí pokles cien akcií či kryptomien.
Podľa Karpiša najviac pocítia túto nepriaznivú zmenu technologické spoločnosti, ako sa to ukázalo aj pri americkej softwarovej firme Zoom.
„Na zvýšených úrokoch vidno, ako sa mánia nákupu akcií pretavila do korekcie, prípadne už aj do pádu akciových trhov,“ dodáva ekonóm. Pre mladých ľudí by bol prípadný prepad akcií alebo aj cien nehnuteľností výbornou príležitosťou na investície za primeranejšie ceny než doteraz.
Podľa Juraja stojí za zváženie sporenie do zlata. Každý by si mal však premyslieť optimálne percento majetku, ktoré chce v tejto komodite vlastniť.
Slovenský ekonóm vzdeláva širokú verejnosť prostredníctvom svojich videí na YouTube. Foto: Archív Juraja Karpiša
Jeho výhody spočívajú v tom, že sa vyznačuje vysokou likviditou, prenáša kúpnu silu naprieč dekádami v dlhších časových horizontoch a slúži ako istota proti nečakaným ekonomicko-politickým scenárom. Zlato by sa teda malo skôr vnímať ako „poistka“ než nástroj zbohatnutia. Ľudia si môžu kúpiť zlato v papierovej podobe (ETF), no základ by mali mať vo fyzickej forme zlatých mincí.
„Na Slovensku máme to šťastie, že žijeme pri Rakúsku. Vo Viedni sa nachádza podniková predajňa Rakúskej mincovne (Münze Österreich), kde sa dá zlato kúpiť najlacnejšie na svete. Do 10-tisíc eur v hotovosti si tu dokážete kúpiť zlato anonymne. Ak však chcete kúpiť zlato na Slovensku, tak v rámci našej krajiny pôsobia napríklad Macho & Chlapovič, ktorí majú numizmatiku a investičné zlato či spoločnosť GoldSafe,“ vymenúva.
Investičná stratégia
Keď ide o nastavenie si investičnej stratégie, podľa Juraja je základom vytvoriť si najskôr určitú rezervu. Následne možno plniť ďalšie investičné ciele, teda nakúpiť akcie, zlato, neskôr nehnuteľnosti. Portfólio treba diverzifikovať, napríklad zo všetkého nakúpiť štvrtinu a po roku rebalansovať.
Ďalšie aktíva, do ktorých sa podľa Juraja oplatí investovať, sú energetické nosiče – napr. ropa, plyn, urán. Ako dodáva, v blízkych rokoch sa im bude dariť, nakoľko ide o nedostatkové suroviny. Treba však brať do úvahy, že sú to špekulatívne nástroje. Je pre ne dôležité správne načasovať trh a zvážiť všetky možné riziká spojené s nákupom.
A ako sú na tom kryptomeny?
Bitcoin je medzi kryptomenami pomerne konzervatívny, no aj napriek tomu sa ešte stále správa ako rizikové aktívum. Dôkazom toho je skutočnosť, že zatiaľ čo ceny zlata počas vypuknutia konfliktu na Ukrajine išli smerom hore, tak ceny kryptomien spolu s akciami išli smerom nadol.
Juraj Karpiš Dlhodobo patrí medzi najvýznamnejších slovenských odborníkov na bankovníctvo a monetárnu ekonómiu. Foto: Martin HorňanPodobný scenár sa môže ukázať aj pri dvíhaní úrokových sadzieb bankami, dodáva ekonóm. Adaptácia Bitcoinu na Európskom trhu si bude vyžadovať ešte veľa času. Nenapomáha tomu ani postoj Eurozóny, ktorá sa ku kryptomenám stavia skôr reštriktívne, nakoľko ich vníma ako konkurenčný nástroj monetárnej politiky voči euru.
Existuje veľa investičných možností. Prvoradé je však to, aby si ľudia robili vlastný prieskum a aktívne sa zaujímali o ekonomické dianie ako na slovenskom, tak aj na svetovom trhu.
Juraj Karpiš
je slovenský ekonomický analytik, autor bestselleru Zlé peniaze a knihy Ako na zlato – praktický sprievodca sporením v zlate.
Je tiež spoluzakladateľ protrhového think tanku INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz). V ňom sa venuje predovšetkým menovej politike, bankovému systému a financiám.
V roku 2020 bol členom krízovej ekonomickej rady ministra hospodárstva Richarda Sulíka, krízového ekonomického štábu ministra financií Eduarda Hegera a v súčasnosti sa podieľa na edukácii verejnosti o financiách a vydáva online časopis „Zlé peniaze, dobrý život“.
