Prečítajte si rozhovor s biznismenom Jahmom Najafim, v ktorom prezrádza viac o investovaní, svojich majetkoch, ale aj o tom, na čo sa sústredí v spoločnostiach, ktoré vlastní. Odpovedá aj na otázku, akým spôsobom zarába a prečo je optimistický, čo sa týka situácie na Ukrajine.
Jahm Najafi (61), rodák z Iránu, je akciový investor a filantrop, ktorý momentálne pôsobí vo Phoenixe. Keď mal dvanásť, emigroval spolu s bratom do Spojených štátov. Písal sa rok 1975. Bakalársky titul z politických vied a ekonómie získal na Kalifornskej univerzite v Berkeley, magisterský titul z podnikového hospodárstva zasa na Harvarde, a to v roku 1986. Začínal na Wall Street v nadnárodnej investičnej banke Salomon Brothers. V roku 1990 spojil sily so starším bratom, s ktorým rozbehol biznis v realitách.
„Neinvestujem do žiadneho biznisu, o ktorom nemôžem svojim deťom rozprávať s čistým svedomím,“
Jahm Najafi
V roku 2002 založil spoločnosť s názvom Najafi Companies, ktorá sa zaoberala výkupom a spravovala jeho vlastný kapitál. O rok neskôr urobil svoju najlukratívnejšiu investíciu. Vrazil 100 miliónov dolárov do registrátora domén Network Solutions, ktorý o štyri roky neskôr predal za 800 miliónov. V roku 2009 zainvestoval do basketbalového tímu Phoenix Suns, kde získal desaťpercentný podiel. Stálo ho to 43 miliónov, dnes má jeho podiel hodnotu 400 miliónov.
Najafi investoval v priebehu rokov do rôznych odvetví – od zábavného priemyslu cez spotrebný tovar až po športové franšízy vrátane tímu McLaren Formuly 1. Len minulý rok sa zaviazal, že kým bude žiť (prípadne tesne po smrti) rozdá polovicu svojho majetku. Ten sa odhaduje na 1,4 miliardy amerických dolárov.
Forbes: Akým rizikám dnes čelia investori?
Najafi: Sú to hlavne geopolitické riziká. Napríklad vzťah medzi USA a Čínou, Ukrajina, Izrael. Je to pravdepodobne najneistejšie prostredie od druhej svetovej vojny, v ktorom sa nachádzame z hľadiska geopolitiky, ale aj z domáceho politického hľadiska. Platí to pre Európu aj USA. Sme na pokraji výrazných zmien princípov liberálneho trhu a demokracie.
To, čo skutočne pomohlo globálnej ekonomike rásť od čias druhej svetovej vojny, je liberalizácia a obchod, čo umožnilo mnohým na celom svete vymaniť sa z chudoby. Sú to ľudia, úprimne to poviem, ktorí patria k veľkým spotrebiteľom amerických produktov.
Wikimedia/Connie Lambros
Jahm Najafi
Amerika sa považuje za veľmoc z technologického a produktového hľadiska a ľudia si môžu dovoliť kúpiť naše produkty, lebo si finančne polepšili. Bola to jedna úžasná špirála. Hoci obchodná politika ma aktuálne dosť znepokojuje.
Forbes: A čo príležitosti? Existuje konkrétny investičný nápad či téma, o ktorej si myslíte, že je pre investorov v súčasnosti obzvlášť dôležitá?
Najafi: Naďalej verím v to, že dokážeme nájsť konkrétne oblasti alebo odvetvia, ktoré prechádzajú náročným obdobím a identifikujeme produkty a služby, ktoré nemožno nevyhnutne nahradiť technológiou alebo umelou inteligenciou. Neinvestujeme do nových nápadov, pretože nám chýba pochopenie a odborné znalosti.
Neinvestujeme do AI a nikdy sme neinvestovali do kryptomien. Nevrážame peniaze do vecí, ktoré nevieme jednoduchým spôsobom vysvetliť ostatným. Z geografického hľadiska, ak by som bol ochotný podstúpiť určité riziko, považoval by som Ukrajinu za fascinujúce miesto. Bude ju však potrebné prestavať.
Po vojne do toho pôjdu miliardy dolárov. Ukrajinci sú jeden odolný národ. Neporazia ich. Z hľadiska infraštruktúry je Ukrajina fascinujúca. Rovnako z hľadiska nehnuteľností a ľudského kapitálu. V technológiách patrí k najlepším na svete.
To, čo sa aktuálne deje, je, že trávime veľa času na Zoome a nie sme v takej sociálnej interakcii ako kedysi. Do popredia sa dostáva tzv. zážitková stránka ekonomiky. Ľudia sú ochotní zaplatiť za špeciálne podujatia, preto sa zameriavame na šport a podujatia ako X Games, do ktorých sme investovali v roku 2022.
Príbeh sa začal pred 34 rokmi
Forbes: Ako ste vlastne začali s investovaním?
Najafi: Celé sa to začalo v roku 1990, keď som odišiel od Samolom Brothers a vrátil sa domov do Phoenixu. Začal som sa obzerať po možnostiach investovania do nehnuteľností po tom, čo vláda vytvorila Resolution Trust Corporation, teda vzala pod seba množstvo sporiteľských a úverových inštitúcií, ktoré v druhej polovici 80. rokov skrachovali. So starším bratom Francisom sme rozbehli malú investičnú spoločnosť. On bol väčšinový, ja menšinový partner.
V rokoch 1990 až 1993 sme sa snažili zazmluvniť nehnuteľnosti a následne sme hľadali kapitál, aby sme ich získali. V roku 1993 sa nám podarilo prilákať tri dôchodkové fondy. Tento biznis sme významne rozšírili až do roku 2002, keď som odišiel. Rozhodol som sa založiť vlastnú investičnú firmu, Najafi Companies, pretože som chcel uvažovať o investíciách z dlhšej perspektívy, než je bežné pri súkromných kapitálových fondoch. Rozhodol som sa nezískať žiadny externý kapitál a investovať iba svoje vlastné, interne generované prostriedky.
Forbes: Spomeniete si na prvé investície, keď ste začali podnikať samostatne?
Najafi: Prvá investícia, ktorú som urobil, bola pomerne malá, a to do spoločnosti s výživovými doplnkami. O pár rokov neskôr sme ju predali a vložené peniaze zdvojnásobili. Druhá investícia bola podmorský kábel v Tichomorí. Bol postavený v 90. rokoch za približne 850 miliónov dolárov, ale nakoniec to krachlo. Dohodli sme sa na cene približne 66 miliónov dolárov, ale pre regulačné požiadavky a schvaľovacie procesy v rôznych miestnych a národných jurisdikciách to malo trvať šesť mesiacov. A počas toho šesťmesačného obdobia hodnota výrazne vzrástla a konkurzná správa sa rozhodla nepredať nám ho za nižšiu cenu. Takže sme dostali poplatok za zrušenie zmluvy, ktorý bol 10 percent z našej kúpnej ceny.
Forbes: Jedna z vašich prvých investícií, firma nazývaná Network Solutions, patrí k najúspešnejším. Povedzte nám o nej viac.
Najafi: Jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol investovať do telekomunikačných a internetových služieb, bola dynamika celého biznisu. Niečo ako v realitách v 80. rokoch. Telekomunikácie regulovali zákonom z roku 1996, a to viedlo k významnému prílevu kapitálu, ktorý spôsobil obrovský nárast trhu. To prevýšilo dopyt a do roku 2000 a 2001 začali ceny klesať a mnohé z telekomunikačných a internetových služieb začali krachovať. Mal som pocit, že by sme sa mali zamerať na tento priemysel, pretože práve tam boli významné podhodnotené aktíva. Toto je téma, ktorá sa tiahne celou mojou investičnou kariérou. Vždy hľadám nové a unikátne príležitosti, ktoré si vyžadujú neobvyklé cenové hodnotiace parametre.
Spôsob, akým sme sa dostali k firme Network Solutions, ktorú sme získali v októbri 2003, bol taký, že v druhej polovici roku 2002 existovalo viac ako 100 rôznych spoločností, s ktorými sa verejne obchodovalo za menej ako sumu hotovosti, ktorú mali v súvahe.
Rozhodol som sa zamerať na jeden biznis, ktorému som rozumel, a tým podnikaním bol Register.com, registrátor doménových mien, s ktorým sa verejne obchodovalo. V súvahe mal asi 240 miliónov dolárov v hotovosti, ale aj 44 miliónov akcií obchodovaných za 2 doláre za akciu. Trochu to nedávalo zmysel, pretože došlo k odloženým príjmom. To znamená, že každému zákazníkovi, ktorý si kúpil názov domény, ho spoločnosť neuznala ďalších 12 mesiacov, pretože išlo o ročnú platbu.
Urobil som si prieskum a v Scottsdale bola rýchlo rastúca miestna spoločnosť s názvom GoDaddy, tak som zavolal jej zakladateľovi Bobovi Parsonsovi a povedal: „Ahoj, Bob, fascinuje ma, ako fungujete. Spojme sa.“ A on na to: „To je skvelý nápad, poďme na to!“
Bohužiaľ, o Register.com sa zaujímala aj iná firma, ktorá ho nakoniec kúpila. Asi o tri týždne neskôr mi zavolal Bob a povedal mi, že počul o VeriSign. V tom čase bola spoločnosť Network Solutions velikánom v tomto odvetví, najväčším registrom domén. Bob sa toho ako partner nemohol zúčastniť, takže som pokračoval sám a v novembri 2003 som do toho vrazil 100 miliónov. Našou filozofiou bolo, že ak si niekto kupuje domény, potrebuje aj webovú stránku a musí byť na webe viditeľný, potrebuje hosting aj služby e-commerce.
V roku 2003 to nebola samozrejmosť ako dnes. Tieto služby sa nám podarilo vybudovať v priebehu nasledujúcich troch rokov a mesačne na nich zarábať. Tím manažérov pracoval naplno, v roku 2007 sme dostali ďalšiu ponuku. Po rozhovore s viacerými stranami sme náš podnik predali za 800 miliónov.
Investície do správneho tímu
Forbes: Investovali ste už do rôznych odvetví. Ako vlastne dokážete identifikovať potenciál tam, kde nemáte až taký prehľad?
Najafi: Našou úlohou je spájať sa so správnym tímom manažérov. Mohol by som študovať celé roky, ale ani zďaleka by som sa nepriblížil k úrovni ich odbornosti. Pri akejkoľvek investícii hľadám správny tím, potom mu položím správne otázky, uvažujem strategicky a následne nechám tím pracovať.
Riadim sa filozofiou, že správna rada (ako tím odborníkov) nemá riadiť. Je to zle interpretované. Správna rada by mala spochybniť predpoklady a predložiť nové nápady, lebo na konci dňa je to stále manažérsky tím, ktorý robí finálne rozhodnutia.
Pridanou hodnotou, ktorú máme, sú naše znalosti o všeobecnej trhovej ekonomike, naše znalosti o oceňovaní a schopnosť premýšľať o podnikoch inak. Napríklad v prípade Network Solutions sa manažérsky tím považoval za registrátora doménových mien. Povedali sme, že nie sme poskytovateľom online služieb. Táto zmena v prístupe okamžite jasne hovorí, čo robíme a v akom odvetví sa pohybujeme. Zákazníkov teda musíte sprevádzať od úplného začiatku až do konca, aj keď sa nasťahujú.
Stále hovorím, že spokojný zákazník je vždy najlacnejšia forma marketingu. Musíte zabezpečiť, aby bol každý zákazník spokojný a aby produkt, ktorý mu poskytujeme, bol skutočne pridanou hodnotou k jeho životu. Preto do určitých odvetví neinvestujeme. Neinvestujem do žiadneho biznisu, o ktorom nemôžem svojim deťom hovoriť s čistým svedomím. Nebudeme teda investovať do spoločností s pôžičkami pred výplatou. Nebudeme investovať do hier alebo hazardných hier. Nebudeme investovať do množstva rôznych podnikov, bez ohľadu na to, koľko môžeme zarobiť.
Forbes: Hovorili sme o úspechu, teraz sa však pozrime na neúspech. Ktorá investícia bola pre vás jedno z najväčších sklamaní a čo vás to naučilo?
Najafi: Jedným z odvetví, o ktorom sme si mysleli, že ho môžeme zmeniť, je podnikanie v oblasti vývoja obsahu. Existuje veľa agentúr a manažérskych spoločností, ktoré zostavujú akési balíky obsahu. Spoja producentov, hercov, scenáristov a ďalšie strany a účtujú si určité percento. My sme to videli ako dôležitý zdroj informácií. Tak sme si povedali, že využijeme všetky tieto vedomosti, aby sme mohli investovať a efektívne vytvoriť kompletnú internú výrobu obsahu v rámci agentúry alebo manažérskej spoločnosti.
To bola myšlienka spoločnosti Resolution, ktorú sme rozbehli v roku 2013. Intenzívne sme na tom pracovali dva alebo tri roky. Investovali sme do toho veľa peňazí a vytvorili fond na financovanie obsahu. Bohužiaľ, nevyšlo nám to. Tento nápad prišiel príliš skoro a podnik zlyhal. Nerealizovali sme to dobre a uvedomili sme si, že je veľmi ťažké zmeniť myslenie ľudí v celom odvetví.
Forbes: Povedzte nám viac o vašej filozofii investovania. Hovoríte o nezvyčajných cenových parametroch. Čo tým myslíte?
Najafi: Povedal by som, že ide skôr o identifikovanie zmien a tie sa týkajú ekonomiky a rôznych odvetví. Prvýkrát sa to stalo začiatkom 90. rokov na realitnom trhu. Dalo nám to viac vedomostí a naučilo disciplíne uvažovať o podnikaní ako o investícii na 5 až 10 rokov. Okrem príležitostí musíme uvažovať aj o riziku. Trhy sa zotavujú vtedy, keď je základný podnik zdravý. Počas realitnej krízy v 90. rokoch sme neprestali využívať budovy.
Počas krízy v roku 2000 dopyt po telekomunikačných službách rovnako nezmizol. V týchto odvetviach bol obrovský prebytok kapitálu, čo viedlo k pádu cien. Presne to isté sa stalo počas krízy v roku 2008 a 2009. Vtedy sme sa rozhodli kúpiť stavebnú firmu Trend Homes. V podobných krízach kupujete podniky, ktoré sú vo svojom základe zdravé. Takto môžete efektívne nakupovať, pretože nie je taký veľký dopyt z investičného hľadiska. V roku 2012 nám národný staviteľ domov ponúkol za Trend Homes neodolateľnú ponuku, takže sme tú investíciu ukončili.
Forbes: Keby ste mohli dať svojmu „20-ročnému ja“ nejakú radu o investovaní, aká by to bola?
Najafi: Rob len veľmi málo definitívnych rozhodnutí. Dovoľ samému sebe robiť veľa malých chýb, ktoré nie sú fatálne. A pouč sa z nich. Keď sa dostaneš na rázcestie, prejdi ním. Vedz, že každý deň dokážeš kriticky premýšľať. Život je lekcia v učení a získavaní skúseností v priebehu času. Čím viac skúseností dovolíš samému sebe získať, tým úspešnejší budeš neskôr v živote.
Forbes: Máte nejaké odporúčania na knihy, ktoré by si investori mali prečítať?
Najafi: Jedna vec, ktorú si cením, je, že viem byť úprimný sám k sebe, a preto som si naozaj vychutnal knihu Williama Greena Richer, Wiser, Happier: How the World’s Greatest Investors Win in Markets and Life. Bola to skvelá kniha, pretože v nej išlo skutočne o to byť autentickým a viesť naplnený život.
Druhá kniha, ktorú som čítal na začiatku svojej kariéry, bola One Up On Wall Street od Petra Lyncha. Jedna z jeho rád bola: „Ročne urobím 10 rozhodnutí.“ Keď sa teda teraz rozhodnem niečo kúpiť alebo predať, vždy si škrtám jedno rozhodnutie zo svojho zoznamu. Rozhodnutia, ktoré robím, musia byť naozaj dobré.
Článok vyšiel na Forbes.com, autorom je John Hyatt.
