Pražské planetárium malo byť odvážnym technologickým experimentom za stovky miliónov českých korún. Namiesto toho sa premenilo na nečakaný hit a globálnu atrakciu, kam mieri pol milióna návštevníkov ročne, a riaditeľa planetária Jakuba Rozehnala dokonca pozvali ako prednášajúceho na tohtoročný filmový festival v Cannes.
S Jakubom Rozehnalom sme sa tentoraz stretli priamo v pražskom planetáriu. Nie pod hviezdnou kupolou, ale v jeho trochu konšpiračne schovanej kancelárii, do ktorej sa nevchádza obyčajnými dverami. Cesta vedie takmer ako do tajnej základne – cez návštevnícku maketu rakety.
Vlastne to celkom presne vystihuje posledný rok jeho života. Rozehnal už dávno neriadi len kultúrnu inštitúciu. Skôr permanentne fungujúci technologický experiment, ktorý sa Prahe vymkol z pôvodných očakávaní. „Volajú nám ľudia, že si chcú kúpiť letenku do Prahy, ale najskôr potrebujú vedieť, či vôbec zoženú vstupenky,“ rozpráva na úvod Rozehnal.
Lenže spolu s úspechom prišla aj oveľa menej romantická stránka celej revolúcie. Planetárium muselo po prvýkrát v histórii najať ochranku z dôvodu, že niektorí návštevníci nechápu, prečo ich po začiatku programu už nikto nepustí do sály. Iní sa zas sťažujú, že ich pred projekciou obťažovala komentovaná prehliadka nočnej oblohy.
„Ľudia si myslia, že je to kino. My im vysvetľujeme, že je to skôr ako divadlo alebo koncert vážnej hudby,“ opisuje Rozehnal. Práve premena publika ho fascinuje azda ešte viac než rekordná návštevnosť. A podľa Rozehnala je to možno najväčšia šanca, akú kedy planetárium dostalo.
Súčasne vyvstáva otázka, ktorú si riaditeľ kladie každé ráno: „Čo bude, keď úžas zo svetového unikátu pominie?“ Aj o tom sme sa s Jakubom Rozehnalom rozprávali vo veľkom rozhovore pre Forbes.
Ako hodnotíte prvý rok nového planetária?
Myslím si, že predčil úplne všetky očakávania, nielen moje, ale aj kolegov. Hovoril som o tom, že úspech bude, ak sem za prvý rok príde tristotisíc ľudí. Už teraz však mierime k pol miliónu, čo z nás robí najnavštevovanejšie planetárium na svete.
Otázkou samozrejme je, čo to spôsobilo. Či je to naozaj prevratnosť tej technológie, alebo či sa do toho premieta aj naša dramaturgia a programová ponuka. Zistili sme totiž jednu vec: samotná technológia je bez kvalitného obsahu vlastne nanič. A kvalitný obsah sa dnes veľmi ťažko zháňa – je drahý a ostatné planetáriá ho zatiaľ na takejto úrovni nepotrebujú.
Takže zúfalo hľadáme čokoľvek, čo by sme mohli uvádzať, aby sa ponuka obmieňala. Teraz napríklad uvádzame staršie programy v novom rozlíšení, ktoré z nich robí prakticky iné filmy.
Aké náročné je taký obsah vyrábať?
Je to úplne inde, než sme boli zvyknutí. Kedysi sa program napísal za mesiac a prakticky nič nestál. Dnes sa bavíme o miliónoch korún a minimálne dvoch rokoch práce.
Pomôže s tým v budúcnosti umelá inteligencia?
Určite. Sledujeme to veľmi pozorne. Zatiaľ ešte nedokáže vytvárať kvalitný obsah pre LED kupolu, ale do niekoľkých rokov to podľa mňa môže celý odbor zásadne zmeniť.
Čo vás počas uplynulého roka prekvapilo najviac?
