Rozhodnutie o obchodnej dohode so Spojenými štátmi by mohlo padnúť veľmi skoro, povedal v stredu nemecký kancelár Friedrich Merz pred rokovaním s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.
Ten podotkol, že Európa sa usiluje o čo najnižšie clá a hospodársku stabilitu. Denník Financial Times a agentúra Reuters s odvolaním sa na diplomatické zdroje napísali, že Európska únia a USA smerujú k dohode o 15-percentnej základnej colnej sadzbe. Americký prezident Donald Trump pritom doteraz hrozil, že na tovar z EÚ uvalí Washington od augusta clo 30 percent.
Macron prišiel do Berlína v čase intenzívnych rokovaní, ktorými sa EÚ snaží odvrátiť platnosť 30-percentného cla, oznámeného Trumpom v liste z 12. júla. Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič mal podľa hovorcu Európskej komisie v stredu popoludní rokovať so svojím americkým náprotivkom Howardom Lutnickom.
Ďalším postupom by sa mali zaoberať aj veľvyslanci členských štátov pri EÚ.
Možné skoré rozhodnutia
Podľa Merza je obchodná politika zásadnou témou rozhovoru s Macronom. Kancelár v narážke na rokovania Bruselu s Washingtonom vyhlásil, že sa hovorí o možnosti skorých rozhodnutí.
„Dnes reagujeme na rozpútanú colnú ofenzívu so spoločným odhodlaním dosiahnuť stabilitu a najnižšie možné clá,“ povedal podľa Reuters Macron.
Súčasné rokovania smerujú podľa zdrojov spomínaných médií k 15-percentnej colnej sadzbe, z ktorej by mohli byť vyňaté niektoré citlivé tovary ako zdravotnícke výrobky či súčasti lietadiel.
Protiopatrenia od augusta
EÚ stále tvrdí, že dáva prednosť dohode pred colnou vojnou, niektoré krajiny vrátane Francúzska však hovoria o nutnosti pritvrdiť pri rokovaniach s USA. Európsky blok zároveň pripravuje protiopatrenia. Už v apríli prijal prvý balík opatrení proti americkým clám na oceľ a hliník za 21 miliárd eur, následne ho však odložil o 90 dní, čo znamenalo do 14. júla.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen však nakoniec oznámila, že platnosť protiopatrení bude odložená až do začiatku augusta, práve aby bol priestor na ďalšie rokovania. Ich spustenie je teraz podľa informácií ČTK načasované na 6. či 7. augusta.
Pripravuje sa tiež ďalší súbor protiopatrení za 72 miliárd eur, o ktorom členské štáty teraz rokujú. Zástupcovia členských krajín by podľa zdrojov Reuters mohli o opatreniach hlasovať už vo štvrtok.
