Lekárka Mária Kachlíková je príkladom toho, že inovatívne veci sa aj v medicíne dajú robiť už v mladom veku. Ako prvá na Slovensku zaviedla fekálnu transplantáciu, ktorá pomáha pacientom s vážnym ochorením čriev.
Predtým, než opíšeme príbeh mladej doktorky z Bratislavy, pripomeňme si, že už najslávnejší lekár staroveku Hippokrates tvrdil, že všetky choroby sa začínajú v črevách. Veľa z nich sa tam aj naozaj začína.
Črevný mikrobióm je však nesmierne zložitý a stále nie celkom prebádaný ekosystém s biliónmi bakteriálnych kmeňov, vírusov či iných mikroorganizmov, ktorý má zásadnú úlohu v mnohých aspektoch ľudského zdravia.
Prospešnosť mikroskopických organizmov, ktoré sa nachádzajú v črevách a v stolici, preto začínajú vedci čoraz intenzívnejšie skúmať.
Keď stolica zachraňuje životy
Fekálna mikrobiálna terapia predstavuje jednu z najmodernejších a najúčinnejších metód používaných pri liečbe pacientov, ktorí majú s črevnou mikroflórou problém. Ide o spôsob, pri ktorom sa lekári transplantáciou stolice snažia obnoviť črevný mikrobióm v nefunkčnom čreve pacienta prenosom fekálneho transplantátu, teda stolice od zdravého darcu, do čreva pacienta.
Forbes Slovensko/Matej Binka
Transplantácia stolice je najúčinnejšia pri črevnom infekčnom ochorení, ktoré je spôsobené baktériou Clostridioides difficile. Ochorenie môže mať priebeh ako opakujúca sa hnačka, ale aj ako život ohrozujúce bolestivé nafúknutie hrubého čreva, ktoré je spojené aj s jeho nepriechodnosťou.
Klostrídiová kolitída (nazývaná aj postantibiotická hnačka) najčastejšie napáda človeka v situácii, v ktorej je bežná črevná flóra poškodená antibiotikami. Narušenie črevnej diverzity spôsobí prerastanie tejto baktérie, ktorá produkuje toxíny, tie poškodia slizničnú bariéru a ochorenie naplno prepukne.
„Pacienti spočiatku mávajú z transplantácie obavy a pochopiteľne im príde zvláštne, že im niekto daruje zdravie tým, čo inak splachuje,“ vraví. „Je to však nebolestivý výkon, pri ktorom musí pacient spolupracovať a odosobniť sa, že prijíma stolicu niekoho iného.“
Transplantát sa zavádza niekoľkými spôsobmi, doktorka Kachlíková preferuje ten retenčnou klyzmou. Zjednodušene povedané, stolica darcu je špeciálne spracovaná na tekutinu a pacientovi sa zavedie hadičkou cez konečník do koncového úseku hrubého čreva. Po zákroku pacienta polohujú, aby sa tekutý transplantát rozložil v čreve a jeho steny sa obliali.
Úspešnosť liečby presahuje 80 percent
Na Klinike infektológie a geografickej medicíny na bratislavských Kramároch sa realizácii mikrobiálnej terapie venujú od roku 2016 a vykonali už stovky transplantácii. Nebyť nástupu covidu, ktorým sa museli prioritne zaoberať viac než dva roky, bol by ich počet ešte vyšší.
Lekárka MÁRIA KACHLÍKOVÁ je príkladom toho, že inovatívne veci sa aj v medicíne
dajú robiť už v mladom veku. Foto: Miro Nôta
Lekárka Mária Kachlíková. Foto: Miro Nôta
„Vo výsledku je to mimoriadne účinná metóda, ktorá už pomohla mnohým pacientom,“ približuje. „Na našej klinike úspešnosť terapie pri klostrídiovej kolitíde presahuje hranicu osemdesiatich percent. V tom súbore sú pritom prevažne starší pacienti, práve vyšší vek a prítomnosť iných ochorení je rizikovým faktorom recidívy aj zlyhania fekálnej transplantácie.“
Školenie na klinike v Brne
Spravme na chvíľu strih do roku 2014, keď Mária Kachlíková promovala na bratislavskej Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. „Mladý lekár vyjde zo školy, dostane sa na kliniku a všíma si veci, ktoré by rád zmenil,“ popisuje obdobie po šesťročnom štúdiu a jedným dychom dokresľuje, že je navyše vorkoholička a entuziastický človek.
V duchu Hippokratovej prísahy sa snažila byť k úžitku chorým a zamerala sa na pacientov, ktorých trápi baktéria „klostrídium“ a sú na celoživotnej liečbe. Pravidelne sa vracali na hospitalizácie, boli depresívni, uplakaní, nešťastní.
Naštudovala si, že cestou von z ich uboleného kruhu by mohla byť fekálna mikrobiálna terapia, ktorá sa však podľa jej zistení na Slovensku nikde nerobila. „Mnohí od nej dávali ruky preč, keďže to nie je práve voňavá práca. Ja som si však povedala, že to skúsim,“ dopĺňa lekárka, ktorú Forbes zaradil do rebríčka Top osobnosti medicíny 2024.
Oslovila profesora Petra Husa, prednostu Kliniky infekčných chorôb v Brne, kde s touto modernou metódou už mali skúsenosti.
„Išla som tam v rámci dovolenky, absolvovala školenia aj prvú transplantáciu,“ približuje. Po návrate vypracovala medicínsky postup na aplikovanie metódy aj celú legislatívu potrebnú k výkonu, aby ho mohla vykonávať na klinike na Kramároch.
Nájsť darcu nie je jednoduché
Mala vtedy len 26 rokov a presne si spomína na svoju prvú pacientku s chronickou leukémiou, ktorá pochádzala z Kysúc. Transplantát jej darovala dcéra. „Liečba zabrala a dodnes sa mi ozýva, píše mi na Vianoce. To je tá najkrajšia odmena,“ usmieva sa.
Keďže nájsť vhodného darcu stolice nie je vôbec jednoduché, spočiatku si ich pacienti vyberali predovšetkým z rodinného kruhu.
Kritériá sú však zakaždým prísne. Darcovia musia byť zdraví, nesmú prenášať žiadne ochorenia, nemali by cestovať, fajčiť, piť alkohol ani mať čerstvé tetovania či pírsing. Úplne ideálne je, keď ich stolica obsahuje veľkú rozmanitosť mikroorganizmov.
Podmienkou tiež je, aby nežili v spoločnej domácnosti s pacientom, lebo spóry pri hnačke pacienta sa dostávajú do okolitého prostredia a môže sa kontaminovať domácnosť.
Postupne však na Kramároch vybudovali aj databázu univerzálnych darcov, pri rastúcom počte pacientov s touto diagnózou by totiž nevystačili len s príbuznými.
„Okrem absolvovania všetkých potrebných vyšetrení je pre darcu náročný aj manažment donesenia stolice k nám do nemocnice,“ hovorí Mária Kachlíková.
„Ak pacienti súhlasili, natáčala som s nimi videá, aby darcovia na vlastné oči videli, komu zachraňujú život. Snažíme sa ich aj odmeňovať rôznymi balíčkami, hoci viem, že toto pre nich nie je podstatné. Niekedy som si pripadala až hlúpo, keď som im vyvolávala, aby nám priniesli svoju stolicu, no ukázalo sa a dodnes sa ukazuje, že medzi nami je stále nemálo dobrých ľudí.“
Transplantácie chce vykonávať ambulantne
Od roku 2020 na Kramároch využívajú aj fekálnu banku s mrazeným transplantátmi, ktoré si dopredu pripravia a uskladnia v mraziacom boxe pri teplote mínus 80 stupňov Celzia.
Takto výrazne urýchlili možnosť aplikovať liečbu a zároveň aj skrátili čas hospitalizácie, keďže z jednej stolice vedia urobiť niekoľko transplantátov. „Kým sme pracovali len s čerstvým materiálom, dokázali sme ho využiť iba pre jedného pacienta, lebo ďalších sme nemali pripravených,“ vysvetľuje.
Foto: Miro Nôta
Aktuálne im však mraziaci box na uskladnenie transplantátov dosluhuje, preto sa rozhodla pripraviť crowdfundingovú kampaň a cez portál Donio.sk sa snaží vyzbierať 7 500 eur na nový „mraziak“, ktorý súrne potrebujú.
Doktorka Kachlíková potom približuje, že transplantácia stolice je dnes hradená poisťovňou, ale zatiaľ je podmienkou, že pacient musí byť hospitalizovaný. Jej cieľom je však vykonávať transplantácie ambulantne, aby niekoľko hodín po výkone mohol pacient odísť domov. „Táto forma je navyše aj bezpečnejšia, lebo nech sa akokoľvek snažíme, baktériové spóry bývajú v nemocniciach prítomné a je tam riziko, že sa pacient reinfikuje a liečba nebude úspešná.“
Pomoc pri viacerých diagnózach
Výskumy vo svete ukazujú, že fekálna transplantácia by mohla mať značný úspech pri viacerých diagnózach, napríklad pri nešpecifikovaných zápalových črevných ochoreniach ako ulcerózna kolitída či Crohnova choroba. Využíva sa tiež pri hepatálnej encefalopatii, ktorá je závažnou komplikáciou rozvinutého ochorenia pečene.
Uplatnenie metódy sa hľadá aj na onkologických klinikách, skúma sa tiež efekt pri neurodegeneratívnych ochoreniach či autizme. „Jasne najúčinnejšia je však zatiaľ pri klostrídiovej kolitíde,“ dodáva.
Mária Kachlíková sa tiež usiluje o to, aby sa zväčšovalo kružidlo slovenských nemocníc, v ktorých sa bude liečiť fekálnymi transplantátmi. Svoje skúsenosti preto chodí odovzdávať aj na ďalšie pracoviská.
Neobozretné užívanie antibiotík
Črevný mikrobióm každého človeka je unikátny ako napríklad otlačky prstov. V ľudskom tele pracuje ako samostatný orgán a my by sme sa mali usilovať, aby sa udržiaval v čo najlepšej kondícii.
Dosiahneme to opätovne zdôrazňovaným zdravým životným štýlom, dostatkom spánku či vyváženou stravou. Ako pripomína, v nej by sme denne mali prijať 25 až 30 gramov vlákniny, vyhýbať sa spracovaným potravinám a vrátiť sa k starým receptom s kyslou kapustou či bryndzou.
K diagnózam, ktoré lieči, však vedie najmä neobozretné používanie antibiotík. Pripomenie, že na Slovensku sú stále nadužívané, čomu nepomohla ani pandémia koronavírusu.
„Treba si uvedomiť, že väčšina ochorení, ktoré prekonáme, sú vírusového pôvodu,“ zdôrazňuje. „Pri nich ozaj nie sú antibiotiká potrebné. Keď sa zneužívajú, znižuje sa ich účinnosť a zvyšuje sa odolnosť baktérií. Efektívnejšie je spomaliť a ten soplík vyležať. V ambulanciách však vôbec nie sú zriedkavé ponosy, že: ,Pán doktor, veď vy ste mi ani nedali antibiotiká?!’ Ja sa ich snažím predpisovať čo najmenej a vzdelávať pacientov. Ich časté a nadmerné užívanie totiž môže vyvolať aj vážne celoživotné ochorenia.“
V slovenskom zdravotníctve chýbajú peniaze, a to je všeobecne známe. Ako vraví, aj u nich na klinike vedia nájsť využitie každému finančnému príspevku, preto aj založili občianske združenie Kigmed, na ktorého účet im môžu dobrovoľní sponzori poslať príspevky alebo odovzdať dve percentá z daní.
Mária Kachlíková chcela byť lekárkou odmalička. Po promóciách ju najviac lákala špecializácia na internú medicínu, ale v nej na žiadnej klinike nenašla voľné miesto. Upriamila preto pozornosť na voľným okom neviditeľný svet mikroorganizmov, ktorý ju počas štúdia tiež priťahoval.
Spomína si na chvíľu, keď hľadala prácu a stretla istého lekára na chodbe nemocnice. Vravel jej, že infektológia a geografická medicína sú super, pretože lekár sa stará o mladých pacientov, ktorí prídu v hroznom stave a v drvivej väčšine prípadov ich napokon vidí odchádzať po vlastných nohách. Skrátka vidí, že im naozaj pomohol. „Navyše infektológia je odbor budúcnosti, lebo všetci chcú cestovať,“ pousmeje sa.
Jej najbližšie pracovné plány smerujú najmä k tomu, aby fekálne transplantácie začali čo najskôr vykonávať ambulantne. Tiež si, želá, aby v nemocniciach mali vybavenia, ktoré k svojej práci potrebujú a mohli čo najviac konkurovať vyspelým západným nemocniciam. „K tomu, aby sme s nimi udržali krok, potrebujeme najmä ľudí, ktorí nemajú strach a nevzdávajú sa ani pri neúspechoch. Viem, o čom hovorím, lebo sama som si prešla sklamaniami aj zdolávaním prekážok,“ dodáva.
