Na začiatku ho odmietli, teraz kraľuje rebríčkom predajnosti. Celkový predaj diel kráľa slovenskej detektívky vrátane prekladov do češtiny a poľštiny sa blíži k magickej hranici dvoch miliónov kusov.
Rovnaký scenár sa opakuje na knižnom trhu dvakrát do roka – pred letom a Vianocami. Marketingové a obchodné oddelenia najväčších slovenských kníhkupeckých sietí doslova prekypujú aktivitou a nesúvisí to priamo s letnou či vianočnou kampaňou. Pripravujú sa bannery, newslettre, posty na sociálne siete a online kampane. Prichádza nový román z vydavateľstva Slovart a knižnú novinku chcú mať „vonku“ v predpredaji čo najskôr.
Krátko po zverejnení predpredaja nového titulu od známeho autora začínajú čitatelia do nákupného košíka pridávať jeho knihu. V priebehu hodiny sú ich desiatky, o 24 hodín už stovky a predtým, ako sa kniha fyzicky objaví aj v kníhkupectvách, sú ich už tisíce. Ide o fenomén, ktorý dokáže pravidelne, dvakrát do roka, zopakovať jediný spisovateľ – Dominik Dán.
Žiadny iný autor neoslovuje pravidelne celé roky takú veľkú masu čitateľov ako bývalý policajný operatívec, ktorý na knižný trh vtrhol s knižným debutom o únose prezidentovho syna Popol všetkých zarovná. O takmer štyri desiatky románov neskôr si Dán stále drží obrovskú základňu verných čitateľov. Podľa skúseností kníhkupcov sú medzi nimi dokonca takí, ktorí okrem „dánoviek“ iné knihy nekupujú.
Slovenský literárny trh presné čísla predaja jednotlivých kníh nezverejňuje. Predaj románov s menovkou Dominik Dán sa v súčasnosti pohybuje v desiatkach tisíc kusov a uplynulé roky bol najpredávanejším autorom v konkurencii domácich i zahraničných autorov. Špecifikom dánoviek je, že vychádzajú dvakrát ročne – pred letom a pred Vianocami. Rebríček predajnosti má v posledných rokoch prvé dve miesta obsadené. Otázkou býva iba to, či sa bude lepšie predávať letná alebo zimná dánovka.
„Ak sa bavíme o absolútnom počte predaných kusov za rok, na prvých dvoch miestach sa v posledných rokoch umiestňujú knihy Dominika Dána. Inak to bolo naposledy v roku 2018, keď bola najpredávanejšou knihou roka Pôvod od Dana Browna,“ hovorí marketingový manažér kníhkupectva Martinus Juraj Šlesar.
Rovnakú skúsenosť majú aj v konkurenčnej sieti Panta Rhei. „Dominik Dán patrí medzi najpredávanejších slovenských autorov a jeho knihy sa pravidelne umiestňujú na popredných miestach rebríčkov predajnosti. Dánove novinky výrazne prispievajú k návštevnosti kníhkupectiev a jeho popularita pomáha udržiavať záujem o slovenskú literatúru, obzvlášť v detektívnom žánri, kde je ikonou,“ hovorí riaditeľka nákupu Panta Rhei Ľudmila Magurová. Občas podľa nej Dánovi konkurovali v predaji knihy od autorov ako Juraj Červenák či niektoré bestsellery zo zahraničia, napríklad od Jo Nesba alebo Lucindy Riley.
To, že Dán a jeho tvorba majú vplyv na čitateľskú komunitu, potvrdzuje aj Šlesar: „Dominik Dán je dlhodobo najpredávanejší slovenský autor, čiže jeho dopad na popularitu kníh a čítania na Slovensku rozhodne nie je zanedbateľný. Z našich skúseností vieme, že sú tituly, ktoré dokážu pritiahnuť ku knihám a čítaniu aj ľudí, pre ktorých to nie je prvá voľba pri výbere voľnočasových aktivít. Takými titulmi boli napríklad Harry Potter či sága Twilight. Podobný efekt má pravdepodobne aj Dominik Dán.“
Tajomstvo súčasného úspechu Dominika Dána je okrem kvalitne zvládnutej žánrovej literatúry aj to, že pravidelne píše dve knihy ročne a zásobuje svoju čitateľskú komunitu. Práve Dánovu pracovitosť oceňuje aj riaditeľ jeho domovského vydavateľstva Slovart Juraj Heger: „V prvých rokoch čísla predaja určite neboli najvyššie na trhu. Nepochybne sú aj iné autorky a autori, ktorých knihy sa predávajú v desiatkach tisícov kusov. U Dominika Dána je špeciálna a najobdivuhodnejšia jeho konzistentnosť a pracovitosť.“
Miera úspechu prekvapila aj samotného autora, čo prezradil v rozhovore pre Forbes. Ako inak mailovom. Muž, ktorého celé Slovensko pozná ako Dominika Dána, si už 20 rokov starostlivo chráni svoju anonymitu. A jeho identitu za dve desaťročia neprezradili ani tí, ktorí ju poznajú. Ak sa na pravé meno Dominika Dána opýtate ľudí pohybujúcich sa na najvyšších priečkach slovenského knižného biznisu, zanovito mlčia.
Ale späť k tomu, že ani samotný autor neočakával až takýto úspech svojich diel. „Mojím snom bolo napísať jeden román z bratislavského podsvetia, pretože som s tým profesionálne pracoval a štvali ma hlúposti, ktoré o situácii deväťdesiatych rokov písali novinári. Chcel som iba odkryť pozadie a otvoriť im oči, to bolo všetko. Že sa rozbehne celá literárna mašinéria a narastie to do dnešných rozmerov som ani nesníval. O úspechu alebo dokonca o prvom mieste v predajnosti ani nehovoriac.“
Mať v portfóliu najúspešnejšieho autora na slovenskom trhu pomáha aj vydavateľstvu Slovart, ktoré ho má pod svojimi krídlami. Rok 2023 ukončil Slovart s tržbami 9,28 milióna eur. Spoločnosti sa ekonomicky darí a jej tržby pravidelne rastú od roku 2020, keď boli na úrovni 6,48 milióna eur. Zisk spoločnosti za posledné tri zverejnené roky vždy presiahol pol milióna eur.
„Keď okrem predaja kníh, e-kníh a audiokníh na Slovensku počítame aj češtinu a poľštinu, tak méta dva milióny kusov už nie je veľmi vzdialená,“ hovorí na margo predajnosti dánoviek riaditeľ vydavateľstva Juraj Heger. Takýto predaj znamená, že Dominik Dán Slovartu zarobil milióny eur.
Heger upozorňuje na to, že netreba mať veľké oči: „Treba k tomu dodať, že u nás pracuje približne päťdesiat ľudí a chod firmy nášho rozmeru tiež niečo stojí, takže očakávania, že väčšina inkasovaných peňazí za uplynulých dvadsať rokov sú automaticky ziskom, nie sú úplne korektné.“
To, v čom finančný prínos Dominika Dána Slovartu pomáha, je vydávanie náročnejších a menej komerčných kníh, pri ktorých je aj podľa slov vydavateľa ich budúca predajnosť neznáma. „Stálica ako Dominik Dán robí niektoré naše rozhodnutia jednoduchšími. Občas ale rád o takzvaných nekomerčných knihách žartujem, že by sme v každej z nich mali v tiráži uviesť, že autor a vydavateľstvo ďakujú za láskavú podporu pánovi Dominikovi Dánovi,“ dodáva Heger.
Ekonomický význam má tvorba Dominika Dána aj pre kníhkupcov. Pre slovenský literárny trh nie je typické, že by sa na ňom autori bestsellerov objavovali každý rok. Mať istotu, že dvakrát do roka sa na pultoch objaví titul, ktorý si kúpia desiatky tisíc čitateľov, je aj pre veľkých hráčov príjemné. A ak by táto istota nebola, bolo by to cítiť.
Podľa Šlesara z Martinusu je ťažké presne predpovedať dopad chýbajúcich dánoviek, ale určite by nejaký bol: „Z reakcií zákazníkov vieme, že nezanedbateľná časť fanúšikov Dominika Dána číta len jeho knihy. Dá sa preto predpokladať, že mnohí z týchto fanúšikov by si jednoducho knihu od iného autora nekúpili. Ak by bola skupina týchto fanúšikov dostatočne veľká, určite by to na tržbách pocítili všetky kníhkupectvá.“
V Panta Rhei, ktorá disponuje najväčšou sieťou kníhkupectiev na Slovensku, majú na túto tému tiež jasný názor. „Výpadok nových titulov Dominika Dána by bol citeľný najmä v mesiacoch vydania, keďže jeho knihy majú pravidelný a stabilný odber. Hoci celoročné tržby by to ovplyvnilo len čiastočne, jeho novinky sú jedným z dôležitých ťahákov sezóny, ktorý výrazne obohacuje knižný trh, najmä počas predvianočného obdobia,“ vysvetľuje Magurová.
Odmietnutý vydavateľmi
Dána všetci poznajú ako autora detektívnych románov z Nášho mesta. Pri otázke, ako sa mu písal jeho prvý román, ktorým bol (aspoň podľa Wikpedie) Popol všetkých zarovná inšpirovaný únosom syna prezidenta Michala Kováča, prichádza prekvapujúca odpoveď:
„Prvý román som napísal ako žiak ZDŠ. Mal som asi 12 rokov a bola to kovbojka, Indiáni zaútočili na kovbojov v mestečku na divokom západe, všetkých zabili a odrazu som zistil, že nemám o čom písať. Krátky román. Nikdy nevyšiel knižne, navždy ostal iba v mojom zošite napísaný obyčajnou ceruzkou. Kriminálne romány som začal písať až keď som mal 40, muselo to vo mne dozrieť.“
A dozrelo to v podobe kriminálnych príbehov detektíva Richarda Krauza a jeho kolegov z oddelenia vrážd v Našom meste. Dnes ich síce poznajú stovky tisíc ľudí nielen na Slovensku, ale ani Dominik Dán sa v úvode kariéry nevyhol prekážkam a odmietnutiu zo strany vydavateľov. Podľa autorových slov so svojou prvotinou Popol všetkých zarovná uspel až na tretí pokus. Kto sú prví dvaja vydavatelia, ktorí jeho román odmietli, neprezradil, isté však je, že to dnes už ľutujú.
Dominik Dán
A ako prebiehalo odmietnutie vydavateľmi? Opisuje to samotný autor, ktorý v sebe ani v úvode svojej literárnej kariéry nezaprel policajného operatívca.
„V prvom vydavateľstve ležal rukopis dva mesiace, potom mi vysvetlili, že majú na druhý rok už postavený edičný plán a okrem toho, so začínajúcimi autormi je večný problém s predajnosťou. Nadobudol som podozrenie, že rukopis ani nečítali, tak som na stranu 200 na dvadsiaty riadok odspodu položil manželkin dlhý vlas a rukopis som odniesol do druhého vydavateľstva. Vrátili mi ho s podobným komentárom ako v prvom. Keď som otvoril rukopis na strane 200, vlas tam ležal nedotknutý. Ani sa nenamáhali rukopis prečítať. Odniesol som ho do tretieho vydavateľstva, do Slovartu. A čuduj sa svet, tu si ho prečítali a vznikla spolupráca, ktorá trvá už 20 rokov. Je zaujímavé, ako sa môže človeku zmeniť život, keď narazí na niekoho, kto vie čítať,“ glosuje svoje úvodné skúsenosti s knižným biznisom Dán.
Poznal som prostredie, o ktorom som písal, vedel som odhadnúť, koľko toho môžem dať na papier a čo by už bolo za čiarou.
Schopnosť a vôľu čítať pred dvadsiatimi rokmi prejavil práve riaditeľ Slovartu Juraj Heger. A hoci na Slovensku už nevládol Mečiar, predsa len téma prvotiny, ktorá v beletrizovanej podobe odkrývala zákulisie únosu prezidentovho syna, mohla mnohým pripadať kontroverzná. Na tieto obavy si spomína aj Heger: „Neznámy pán priniesol rukopis so zvláštnym názvom Popol všetkých zarovná, ktorý bol vytlačený klasicky na papieri. Ja som si ho prečítal a začali sme sa baviť o vydaní. Náš rozhovor paradoxne nebol veľmi o samotnom rukopise, ale o otázkach, či nám ako vydavateľstvu nehrozí, že by sme vydaním naštvali niekoho, kto by nám vedel urobiť veľmi zle.“
Samotný autor si bol istý, že do knihy sa dostala taká verzia príbehu, ktorá jemu ani vydavateľstvu nespôsobí právne problémy. „Nemal som obavy. Poznal som prostredie, o ktorom som písal, vedel som odhadnúť, koľko toho môžem dať na papier a čo by už bolo za čiarou. Okrem toho kniha vyšla s niekoľkoročným odstupom od čias, v ktorých sa dej odohráva. Už to nebola hlavná téma v spoločnosti, protagonisti vychladli, na niektoré fakty sa pozerali z iného uhla.“ Autor nedal čítať knihu pred oficiálnym vydaním nikomu. „Každý si musel počkať a ohlasy boli dvojakého druhu. Polovica mi neverila, že som to napísal ja a druhá ma poklepkávala po pleci, že celkom slušný výkon na amatéra.“
V súčasnosti je na Slovensku viacero súčasných alebo bývalých zamestnancov polície, ktorí publikujú detektívne romány. Za zmienku určite stoja Peter Šloser, Václav Neuer či Marko Thelen. Pred dvadsiatimi rokmi bol Dominik Dán prvý, ktorý išiel s kožou na trh. Aj vydavateľa pri čítaní rukopisu zaujalo to, že ide o slovenského autora, „ktorý vie napísať napínavú knihu a nesnaží sa pritom napodobňovať amerických autorov románov o tvrdých chlapcoch – detektívoch“.
Heger spomína, že prvý náklad bol 4 000 výtlačkov, čo by v súčasných pomeroch na knižnom trhu bolo „odvážne číslo“. „Ale vtedy to nebolo ani málo, ani veľmi veľa. Faktom je, že sa pomerne skoro začala svižne predávať a už po pár mesiacoch sme dotláčali,“ vysvetľuje Heger. Podľa jeho slov Dánovi okrem pútavej prvotiny k úspechu dopomohlo aj to, že „v pomerne rýchlom slede písal ďalšie príbehy – z ktorých bol každý atmosférou trochu iný, ale všetky čitateľom pripomínali ulice a historky, ktoré poznali“. Sám priznáva, že ho tiež prekvapilo, kam spisovateľský príbeh Dominika Dána dospel a aký fenomén sa stal z neznámeho autora vďaka jeho pracovitosti.
Tajomstvo úspechu
A prečo sa z Dána stal najpopulárnejší slovenský autor vôbec? Naznačuje to v predchádzajúcej odpovedi aj samotný vydavateľ. Dán ponúka príbehy inšpirované skutočnými udalosťami, na ktoré si časť čitateľov spomína. Aj autor tohto článku sa k jeho prvotine dostal vďaka tomu, že chcel spoznať zákulisie únosu prezidentovho syna.
Veľkými kriminálnymi prípadmi, ktoré hýbali slovenskou spoločnosťou, sa Dán inšpiroval v úvode spisovateľskej kariéry. V románe Beštia opísal príbeh masového vraha Ondreja Riga a jeho biskup Ján Jastrab v knihe Červený kapitán asi všetkým čitateľom pripomenul Jána Sokola. Detektívne príbehy patria každoročne k najpredávanejším knihám a popularitu tohto žánru naznačuje aj úspech true crime seriálov alebo popularita podcastu Vražedné psyché, ktorý tiež rozoberá skutočné kriminálne prípady.
Dán našiel dieru na trhu a už 20 rokov jej kraľuje. Bonusom jeho kníh sú aj pre čitateľa uveriteľné postavy detektívov z oddelenia vrážd. Taká slovenská verzia 87. policajného okrsku amerického autora Eda McBaina. „Aj keď sú ľudia, ktorí frflú, že mnohé veci sa v knihách Dominika Dána opakujú, väčšina čitateľov podľa všetkého skôr oceňuje, že na takej malej šachovnici, akou je naše mesto, dokáže stále rozohrávať nové partie,“ vysvetľuje Heger.
S tým, že hlavnou ingredienciou receptu na úspech je „nádych reality“, súhlasí aj Dán: „Čitatelia radi konfrontujú prečítané so skutočnými udalosťami. Čitatelia detektívok sú navyše, podobne ako ja, citliví na logiku príbehu. Dávam si pozor, aby som sa príliš často nemýlil.“ Celoživotné skúsenosti s prácou policajta a prístup k policajným spisom dodávajú Dánovým knihám punc autenticity.
Ľubo Šulko
Realistický prístup a schopnosť zasadiť príbehy do dôverne známeho slovenského prostredia vidí ako kľúčové faktory Dánovho úspechu aj Ľudmila Magurová z Panta Rhei: „Čitatelia oceňujú jeho autentický štýl a postavy, ktoré často čerpajú inšpiráciu z bežných situácií. Jeho príbehy sú napínavé, prekvapivé a odrážajú slovenskú realitu, čím poskytujú čitateľom jedinečný zážitok a dôvod sa k jeho knihám opakovane vracať.“ Juraj Šlesar tiež oceňuje autorovu schopnosť písať pútavé, napínavé detektívky so sympatickými hlavnými hrdinami z prostredia, ktoré je slovenskému čitateľovi dôverne známe.
Odhalí identitu?
K úspechu Dánovi napomáha aj jeho očividná pracovitosť. Publikuje dve knihy ročne a už sa blíži k štyrom desiatkam románov. Zatiaľ sa nezdá, že by chcel tempo zvoľniť a podobné náznaky nevníma ani jeho vydavateľ. „Nepamätám sa, že by som ho počul sťažovať sa na jeho prácu, čiže písanie. Múdri ľudia vedia, že práca, ktorú máme radi, predlžuje život,“ dodáva Heger.
Zvoľniť tempo sa v najbližšom období rozhodne nechystá ani Dán. Podľa vlastných slov o všetkom rozhodne zdravotný stav a únava. Momentálne má aj naďalej v pláne zásobovať čitateľov dvomi knihami ročne. „Písanie ma baví, písanie je droga, neviem si bez neho predstaviť život, vlastne ani smrť. Kým zdravie vydrží, budem písať dve knihy, keď stúpne únava na neúnosnú mieru, prejdem na jednu ročne a keď ma raz zasunú v krematóriu do pece, asi skončím aj s tou jednou. Ale ešte nie som úplne rozhodnutý,“ odhaduje svoje pracovné tempo do budúcnosti Dán.
Náročné pracovné nasadenie si predsa len vyžiadalo daň, a to v úprave tvorivého procesu autora. V minulosti písal po práci a priznáva, že boli obdobia, keď spával iba 3 až 4 hodiny denne. Teraz píše zásadne ráno a dopoludnia. Príprava na novú knihu mu zaberie dva mesiace a ďalšie tri až štyri trvá práca na rukopise. Keď si potrebuje oddýchnuť, tak na vyčistenie hlavy používa prírodu, prechádzky a behanie – „vzhľadom k veku už len jemné pobehovanie“. „Okrem toho mi pomáhajú filmy, rád sa nechám unášať dejom, lebo nemusím pracovať hlavou, už je všetko vymyslené, napísané a natočené,“ priznáva autor.
Podľa všetkého si Dominik Dán aj za rok 2024 na svoje konto pripíše prvenstvo v rebríčku predajnosti. Neobjavil sa žiadny autor alebo autorka, ktorí by ašpirovali na to, že ho zosadia z trónu. Existuje šanca, že by si najpopulárnejší slovenský autor užíval svoje úspechy bez anonymity a že odhalí svoju tvár? Odpoveď Dominika Dána na túto otázku je stručná a jasná: „NIE.“
