Nie 10 percent, nie 20 percent, ale nakoniec až 30 percent. Také vysoké clá navrhuje uvaliť americký prezident Donald Trump na dovoz tovaru z Európskej únie do USA.
Nová obchodná politika má vstúpiť do platnosti 1. augusta a môže tvrdo zasiahnuť aj Slovensko, ktoré patrí medzi najviac exponované krajiny.
List adresovaný predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej zverejnil na svojej sociálne sieti Truth Social.
Z ďalšieho listu, ktorého odoslanie taktiež oznámil na svojej sociálnej sieti, vyplýva rovnaká 30-percentná colná sadzba, ktorú uvalil na Mexiko.
Nová colná politika by mala začať platiť od 1. augusta. Ide pritom už o druhé predĺženie termínu platnosti nových amerických ciel. Pôvodne avizoval zavádzanie ciel od 9. júla, pričom ich platnosť už skôr posunul z pôvodného aprílového termínu.
Čo odkázal americký prezident bruselským úradníkom? A aký to bude mať dosah na Slovensko?
„Európska únia musí umožniť úplný, otvorený prístup na trh Spojených štátov,“ citovala agentúra Bloomberg prezidenta Trumpa. „Akékoľvek percento, o ktoré sa rozhodnú zvýšiť clá oni, sa pripočíta k tým 30 percentám, ktoré účtujeme my,“ dodal Trump.
Takéto listy nie sú novinkou. Americký prezident začal s ich rozposielaním začiatkom týždňa. Novú colnú politiku oznámil viacerým krajinám, napríklad Japonsku, Srbsku, Južnej Kórei či Bangladéšu.
Zvrat v uvažovaní
Nové colné sadzby sú pre Európsku úniu zrejme prekvapením.
„Na druhej strane, treba tiež pripustiť, že kroky americkej administratívy sú relatívne málo predvídateľné. Nemožno preto vylúčiť, že v najbližších týždňoch dôjde aj k ďalšej eskalácii,“ povedal Forbesu počas týždňa analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Ako napísal server Politico podľa vyjadrení troch predstaviteľov Bruselu, pracovníci Európskej komisie boli náhle vyzvaní, aby zrusili víkendové plány a nastúpili do práce.
SITA/AP
Členské štáty takmer okamžite prešli do krízového režimu, aby vyhodnotili ďalší postup.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla, že EÚ je pripravená pokračovať v rozhovoroch so Spojenými štátmi, no zároveň zvažuje „primerané odvetné opatrenia“.
„Prijmeme všetky potrebné kroky na ochranu záujmov EÚ,“ citoval server Politico von der Leyenovú. „Zavedenie 30-percentných ciel na export z EÚ by narušilo kľúčové transatlantické dodávateľské reťazce na úkor firiem, spotrebiteľov aj pacientov, a to na oboch stranách Atlantiku,“ dodala.
Kde je dohoda?
Európa bola ešte začiatkom týždňa blízko k dohode s Trumpovou administratívou, uvádzala agentúra Reuters.
„Niektoré zdroje z Európskej únie uviedli neskoro v pondelok (7. júla – pozn. red.), že blok je blízko k dohode s Trumpovou administratívou,“ napísala agentúra Reuters bez spresnenia konkrétnych podmienok vznikajúcej dohody.
Mohlo to zahŕňať obmedzené ústupky k americkým základným clám vo výške 10 percent pre lietadlá a súčiastky, niektoré zdravotnícke zariadenia a liehoviny.
FOTO: PEXELS/JULIUS SILVER
Momentálne platia na dovoz tovaru do USA z krajín Európskej únie základné clá vo výške 10 percent, 25 percent na dovoz automobilov a 50 percent na dovoz hliníka a ocele.
Pôvodne Trump oznámil 20-percentné clo na tovar z EÚ počas svojho aprílového podujatia „Deň oslobodenia“. Neskôr ho znížil na 10 percent v rámci 90-dňovej rokovacej pauzy.
Ako napísala agentúra Bloomberg, frustrácia z neochoty 27-členného bloku však rástla a Trump následne pohrozil 50-percentnou colnou sadzbou, čo viedlo k ďalším rokovaniam.
Začiatkom tohto týždňa aj Európska únia uviedla, že sa blíži k rámcovej dohode so Spojenými štátmi po rozhovore predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s Trumpom.
Novonavrhované clá by sa podľa Trumpa uplatňovali plošne. Boli by oddelené od ciel zameraných na konkrétne odvetvia, ako sú autá a oceľ.
Ak budú zavedené, môžu Európsku úniu znevýhodniť voči Spojenému kráľovstvu, ktoré zo spoločenstva vystúpilo v roku 2020 a ako prvé uzavrelo s Trumpom rámcovú obchodnú dohodu.
Dosah ciel
Európska únia sa snažila zmierniť clá na dovoz áut do USA, ktoré momentálne zasahujú ekonomiky krajín Európskej únie, a to vrátane Slovenska.
Nemecký export v máji klesol viac, ako sa očakávalo – o 1,4 percenta medzimesačne. Pritom pôvodné prognózy rátali len s miernym poklesom o dve desatiny percenta.
„Vyššie americké clá určite výrazne prispeli k tomuto prudkému poklesu,“ povedal Ralph Solveen, hlavný ekonóm Commerzbank, ktorého začiatkom týždňa citovala agentúra Reuters.
„Ak EÚ a USA nedosiahnu dohodu, ktorá by vo veľkej miere zabránila zvyšovaniu amerických ciel – čo sa v súčasnosti nezdá pravdepodobné –, možno opodstatnene predpokladať, že export do USA bude v nasledujúcich mesiacoch naďalej klesať,“ dodal Solveen.
Trump ohrozuje slovenské miliardy
Podobne je na tom aj Slovensko. To má aktuálne tretiu najvyššiu efektívnu colnú sadzbu voči USA po Číne a Bangladéši. Aj ekonomika Slovenska už cíti účinky zavedených ciel na vývoz automobilov do USA.
Na americký trh smerovali vlani viac ako štyri percentá nášho celkového vývozu.
„Celkový obchod so Spojenými štátmi predstavoval 4,5 percenta slovenského hrubého domáceho produktu. Dominantnou exportnou kategóriou boli stroje a prepravné zariadenia, ktoré tvorili až 87 percent vývozu do USA,“ povedal pre Forbes počas týždňa Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Zo Slovenska na americký trh smerovali vozidlá z bratislavského závodu Volkswagen a nitrianskeho Jaguar Land Rover v hodnote viac ako tri miliardy eur.
Ekonomika sa už spomaľuje
Ak by sa nové clá zaviedli, Slovensko, ako malá krajina s výrazne otvorenou ekonomikou, by mohlo dôsledky ciel výrazne pocítiť. Nech sa už clá zvýšia akokoľvek, je isté, že reálna eskalácia plošnej obchodnej vojny by pre Slovensko mohla mať výrazný negatívny dôsledok.
„Kumulatívne dosahy na slovenskú ekonomiku by mohli byť takmer dvojnásobné v porovnaní s dosahmi ciel zameraných len na automobilový sektor. Riziko poklesu hrubého domáceho produktu sa aktuálne odhaduje spolu na úrovni 2,5 až tri percentá v horizonte rokov 2025 až 2027. Časť z týchto rizík sme už do našich odhadov zapracovali,“ odhadoval Kočiš začiatkom týždňa.
Slovenská sporiteľňa už upravila odhad rastu ekonomiky aj na rok 2026. Očakáva, že porastie tempom 1,5 percenta. Začiatkom júna banka odhadovala rast ekonomiky 1,8 percenta.
„Pre prítomné riziká však nemožno vylúčiť, že náš odhad koncom leta budeme revidovať opäť,“ dodal Kočiš. Štátne inštitúcie sú zatiaľ mierne optimistické.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť napríklad odhaduje rast ekonomiky na rok 2026 vo výške 1,7 percenta, Národná banka Slovenska odhadla rast ekonomiky v letnej prognóze na 1,6 percenta.
