Účinky amerických ciel už európska ekonomika a ekonomiky jej jednotlivých krajín cítia. Nemecký export v máji klesol viac, ako sa očakávalo.
Najprv mali platiť od začiatku apríla, aby ich vzápätí posunuli na začiatok júla. Už teraz je jasné, že ani tento termín neplatí a je odložený o ďalších pár týždňov.
Reč je o recipročných clách, ktoré chcel zaviesť americký prezident Donald Trump na dovoz tovaru z krajín Európskej únie do USA. Termín, ktorý mal uplynúť v stredu 9. júla, posunul svojím príkazom na 1. augusta.
Dovtedy má Európska únia i ostatné krajiny čas na rokovania s americkou administratívou. Ani tento termín nemusí byť posledný. Na otázku, či ide o pevný termín, Trump odpovedal: „Povedal by som, že je pevný, ale nie na 100 percent. Ak zavolajú a povedia, že by chceli veci riešiť inak, budeme tomu otvorení,“ citovala agentúra Reuters prezidenta.
Aktuálne sú na dovoz tovaru do USA stanovené viaceré druhy ciel. Medzi nimi aj vyššie clá na autá, ktoré administratíva amerického prezidenta zaviedla počas roka 2025. Tie Slovensko zasahujú významne.
Je pondelok 7. júla a Trump posiela prvé listy, ktoré oznamujú vyššie clá pre 14 krajín. Sú medzi nimi aj významní obchodní partneri USA ako Japonsko a Južná Kórea aj menší ako napríklad Laos alebo Srbsko.
Takýto list Európska únia od Trumpa nedostala. Stále sa podľa agentúry Reuters snaží dosiahnuť obchodnú dohodu do júlového termínu po tom, čo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a Trump mali pred niekoľkými dňami „dobrú výmenu názorov“.
„Vo všeobecnosti možno povedať, že neskoršia dohoda je lepšia ako skoršia zlá dohoda. Platí tiež, že na dohodu musia byť dvaja. Samozrejme, v systéme naďalej pretrváva neistota, čo prirodzene vedie aj k dodatočným nákladom. Neistota sa stala novým normálom,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Na čom sa však Európska únia nezhoduje, je otázka, či má presadzovať rýchlu a jednoduchú obchodnú dohodu, alebo využiť svoju ekonomickú váhu na dosiahnutie výhodnejších podmienok.
„Niektoré zdroje z Európskej únie uviedli neskoro v pondelok (7. júla, pozn. red.), že blok je blízko k dohode s Trumpovou administratívou. Toto by mohlo zahŕňať obmedzené ústupky k americkým základným clám vo výške 10 percent pre lietadlá a súčiastky, niektoré zdravotnícke zariadenia a liehoviny,“ napísala agentúra Reuters bez spresnenia konkrétnych podmienok.
Profimedia
Americký prezident Donald Trump
Dosahy na ekonomiku
Aj preto by si Slovensko ako člen Európskej únie mohlo na chvíľu vydýchnuť. Je to malá a otvorená ekonomika a akékoľvek zvýšenie ciel, teda reálna eskalácia plošnej obchodnej vojny, by pre ňu mohla mať výrazný negatívny dôsledok.
„Kumulatívne dosahy na slovenskú ekonomiku by mohli byť takmer dvojnásobné v porovnaní s dosahmi ciel zameraných len na automobilový sektor. Riziko poklesu hrubého domáceho produktu sa aktuálne odhaduje spolu na úrovni 2,5 až tri percentá v horizonte rokov 2025 až 2027, pričom časť z týchto rizík sme už do našich odhadov zapracovali,“ povedal Kočiš.
Slovenská sporiteľňa už upravila odhad rastu ekonomiky aj na rok 2026. Očakáva, že porastie tempom 1,5 percenta. Začiatkom júna banka odhadovala rast ekonomiky 1,8 percenta.
„Pre prítomné riziká však nemožno vylúčiť, že náš odhad koncom leta budeme revidovať opäť,“ dodal Kočiš. Štátne inštitúcie sú zatiaľ mierne optimistické.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť napríklad odhaduje rast ekonomiky na rok 2026 vo výške 1,7 percenta, Národná banka Slovenska odhadla rast ekonomiky v letnej prognóze na 1,6 percenta.
Aktuálne pre krajiny Európskej únie na dovoz tovaru do USA platia viaceré druhy sadzieb ciel. Základná sadzba je desať percent, na dovoz áut je 25 to percent. Sadzba 50 percent je na dovoz ocele a hliníka. Tú Trump nedávno zvýšil z pôvodných 25 percent.
Európska únia chce tieto podmienky zmierniť a dosiahnuť s Trumpovou administratívou dohodu. Prebiehajú medzi nimi zložité rokovania. Za Európsku úniu vyjednáva eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič. Začiatkom júla bol vo Washingtone, aby dosiahol dohadu.
Výsledok rokovaní podľa portálu Politico zaostal za očakávaniami vlád krajín v Európe, keďže vyjednávací tím Komisie ešte skôr naznačoval, že sa zvažuje „okamžité“ zníženie ciel pre niektoré odvetvia. To sa nepodarilo dosiahnuť, keďže Trumpova administratíva navrhla nasledovnú dohodu o clách.
Zachovalo by sa 10-percentné základné clo na všetok tovar z Európskej únie s výnimkami pre citlivé sektory, ako sú letectvo a liehoviny. Zároveň mali pokračovať rokovania o zmiernení ciel pre konkrétne priemyselné odvetvia – automobilový sektor.
„Situácia je momentálne dosť neprehľadná. Zo strany Európskej únie však existuje ochota nájsť kompromisné riešenie,“ povedal Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord.
Na dohodu zostáva už len niekoľko dní. Aj napriek tomu má Európska únia podľa Tomčiaka čo USA ponúknuť – môže znížiť clá uvaľované na americké produkty či môže zvýšiť odber energetických surovín a zbrojného materiálu z USA.
„Ostávame optimisti,“ hodnotí možný výsledok rokovaní Kočiš. Za najviac pravdepodobný scenár Slovenská sporiteľňa považuje výsledok vyjednávania, ktorý prinesie zmiernenie hrozieb v podobe dohody okolo aktuálnej úrovne ciel 10 percent.
„Je to horší stav ako na začiatku roka, ale lepší ako spomínaných 20 percent či 50 percent. Na druhej strane, treba tiež pripustiť, že kroky americkej administratívy sú relatívne málo predvídateľné, preto nemožno vylúčiť, že v najbližších týždňoch dôjde aj k ďalšej eskalácii,“ hovorí Kočiš.
FOTO: PEXELS/JULIUS SILVER
Ilustračné foto
Zaviesť protiopatrenia?
Ku Kočišovmu názoru sa pridávajú aj ďalší analytici, ktorých Forbes oslovil. Aj Martin Kron z Raiffeisenbank Česká republika za reálny variant považuje pokračovanie aktuálne platných 10 percentných ciel na dovoz z Európskej únie. Pre USA to však nebude zadarmo.
„Európska únia zároveň prisľúbi nákup viac nerastných surovín – ropa, zemný plyn z USA, uľahčí vstup amerických firiem na európsky trh a sama sa vyhne akýmkoľvek colným opatreniam na dovoz z USA,“ dodal Kron.
Najhorší scenár podľa Forbesom oslovených analytikov je, že sa Európska únia s USA nedohodne. Ak by sa tak stalo, základná sadzba ciel by vyskočila z pôvodných desiatich percent na 20. Zároveň by ostali v platnosti sadzby ciel v pôvodnej výške na dovoz áut, ocele a hliníka. Do hry by mohli prísť aj ďalšie clá.
Trump pred pár dňami pohrozil novými clami na dovoz potravín a poľnohospodárskych výrobkov vo výške 17 percent. Zasiahli by všetko – od belgickej čokolády cez írsky maslový produkt Kerrygold až po olivový olej z Talianska, Španielska a Francúzska. Ide všetko o produkty, ktoré sa dobre predávajú na americkom trhu.
„Ak nedosiahneme so Spojenými štátmi spravodlivú obchodnú dohodu, Európska únia je pripravená prijať odvetné opatrenia,“ citovala agentúra Reuters nemeckého ministra financií Larsa Klingbeila. Únia ešte začiatkom mája pripravila sériu odvetných opatrení na zavedenie amerických ciel. Dotkli by sa vyše 4800 položiek v hodnote vyššej ako 109 miliárd eur.
Účinky ciel už ekonomiky cítia
Účinky amerických ciel už európska ekonomika a jej jednotlivé krajiny cítia. Nemecký export v máji klesol viac ako sa očakávalo – o 1,4 percenta medzimesačne. Prognózy rátali len s miernym poklesom o dve desatiny percenta.
„Vyššie americké clá určite výrazne prispeli k tomuto prudkému poklesu,“ povedal Ralph Solveen, hlavný ekonóm Commerzbank, ktorého citovala agentúra Reuters.
„Ak EÚ a USA nedosiahnu dohodu, ktorá by vo veľkej miere zabránila zvyšovaniu amerických ciel – čo sa v súčasnosti nezdá pravdepodobné –, možno opodstatnene predpokladať, že export do USA bude v nasledujúcich mesiacoch naďalej klesať,“ dodal Solveen.
Podobne je na tom aj Slovensko. To má aktuálne tretiu najvyššiu efektívnu colnú sadzbu voči USA po Číne a Bangladéši. Aj ekonomika Slovenska už cíti účinky zavedených ciel na vývoz automobilov do USA.
Tie boli v roku 2024 ôsmy najväčší exportný partner Slovenska. Na americký trh smerovali viac ako štyri percentá nášho celkového vývozu.
„Celkový obchod so Spojenými štátmi predstavoval 4,5 percenta slovenského hrubého domáceho produktu. Dominantnou exportnou kategóriou boli stroje a prepravné zariadenia, ktoré tvorili až 87 percenta vývozu do USA,“ dodal Kočiš.
Zo Slovenska na americký trh smerovali vozidlá z bratislavského závodu Volkswagen a nitrianskeho Jaguar Land Rover. Ekonomika Slovenska v roku 2025 by podľa najnovších odhadov centrálnej banky mala rásť len o 1,2 percenta. V porovnaní s jarným odhadom je prognóza nižšia takmer o polovicu. UniCredit bank odhaduje rast 1,1 percenta.
„Nevyhnutným predpokladom je však kvalitné podnikateľské prostredie, ktoré podporuje konkurencieschopnosť ekonomiky na globálnych trhoch,“ povedal analytik banky Ľubomír Koršňák.