Európsky automobilový priemysel si môže oddýchnuť. Nové clá na dovoz áut z EÚ do USA budú 15 percent namiesto doterajších 27,5 percenta. Pre slovenské závody Volkswagenu a Jaguaru Land Rover, ktoré ročne vyvážajú do Ameriky vozidlá za miliardy eur, ide o relatívne víťazstvo v obchodnej vojne. Výrobcovia však stále čelia vyhliadkam miliardových strát a neistote na americkom trhu.
Trh v USA je pre tento závod mimoriadne dôležitý. Mnohí americkí zákazníci sa vozia práve na autách modelov z jeho výrobných liniek, ako je Porsche Cayenne, Porsche Cayenne Coupé, Audi Q7 alebo Audi Q8.
Z bratislavského závodu nemeckej automobilky Volkswagen do USA odchádzajú autá v hodnote vyše miliardy eur ročne. Americký trh tvoril za rok 2024 podiel na vývoze približne 16 percent. Do zámoria smerovali autá aj z nitrianskeho výrobného závodu britskej automobilky Jaguar Land Rover.
Celková hodnota áut vyvezených do USA za rok 2024 bola viac ako tri miliardy eur. Tieto čísla však za rok 2025 môžu byť výrazne iné, vývoz áut do USA sa môže zásadne zmeniť. V niektorých prípadoch sa vozidlá vyvážané do USA môžu predražiť, aj keď menej, ako sa pôvodne očakávalo. Na druhej strane autá do Európy z USA by mohli zlacnieť.
Čo sa dohodlo a aké môžu byť dôsledky
Je nedeľa podvečer. Predsedníčka Európskej komisia Ursula von der Leyen uzatvára dohodu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o nových clách. Výsledok je prekvapujúci. Colná sadzba na všetok tovar dovážaný do USA je vo výške 15 percent – vrátane automobilov.
V porovnaní s predchádzajúcim obdobím a vyjadreniami Trumpovej administratívy ide o zásadný zvrat. Doteraz producenti vozidiel z Európskej únie platili clá vo výške 27,5 percenta.
„Európsky automobilový priemysel je zrejme jediným relatívnym víťazom v Európskej únii zo včerajšej dohody medzi Európskou úniou a USA. Únia bude mať rovnaké clá na autá ako Japonsko, teda 15 percent, čo je menej než väčšina krajín sveta, kde clá dosahujú 25 percent,“ povedal pre Forbes Daniel Král, ekonóm z Oxford Economics.
Napriek dohode a nižšej sadzbe aj nové clá budú stáť nemecký automobilový priemysel miliardy eur ročne. Producentov to výrazne zaťaží podľa Nemeckého združenia automobilového priemyslu uprostred ich transformácie. Automobiloví výrobcovia navyše v posledných rokoch prechádzajú na elektromobilitu.
„Rozhodujúcim faktorom teraz bude, ako bude dohoda konkrétne štruktúrovaná a aká spoľahlivá bude,“ citovala CNBC predsedníčku združenia Hildegard Müllerovú. Dohodu medzi USA a Európskou úniou označilo združenie za v zásade pozitívnu.
„Zrejme uvidíme pokles dopytu z dôvodu vyšších cien pre spotrebiteľov v USA – závisí od toho, do akej miery automobilky absorbujú vyššie clá vo forme nižších marží,“ dodáva Král.
Európski producenti, vrátane tých, ktorí majú závody na Slovensku, budú platiť násobne vyššie clá ako pred nástupom Donalda Trumpa v januári 2025. Oslabenie konkurencieschopnosti európskych automobiliek však napokon nemusí byť až také citeľné, ako by sa mohlo zdať, domnieva sa Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.
„V platnosti aspoň nateraz ostávajú vysoké clá na oceľ a hliník, dôležitý vstup pre americké automobilky, čo bude výrazne predražovať ich produkciu, a preto európski konkurenti nebudú (na trhu) vyzerať ‚až tak draho‘,“ dodáva Horňák. Výška cla na oceľ a hliník je 50 percent.
FOTO: UNSPLASH/Cesar Salazar
Clá automobilky už cítia
Európski producenti už clá cítia. Obchodná vojna, ktorú odštartoval Donald Trump na jar, stála nemecký Volkswagen 1,3 miliardy eur. V apríli Washington zaviedol 25-percentné clo na dovoz áut, polročné údaje Volkswagen zverejnil v druhej polovici júla. Išlo o prvý náhľad pre investorov a politikov na vplyv ciel na hospodárenie firmy.
Nemecká automobilka oznámila prevádzkový zisk 6,7 miliardy eur za prvých šesť mesiacov roka, čo bolo o 33 percent menej ako v rovnakom období minulého roka. Firma zároveň upravila finančnú prognózu – teraz očakávala prevádzkovú maržu medzi štyrmi až piatimi percentami, čo je pokles oproti predchádzajúcemu odhadu o 5,5 až 6,5 percenta.
„Nemôžeme predpokladať, že situácia s clami bude len dočasná,“ citoval portál Politico generálneho riaditeľa Volkswagen Group Olivera Blumeho počas hovoru s analytikmi ešte pred dosiahnutím dohody o nových clách. „Ak zostanú aktuálne clá v platnosti, záťaž narastie na niekoľko miliárd,“ konštatoval Blume pred zverejnením dohody.
Volkswagen navrhol, aby mohol ponúknuť „obrovské investície“ výmenou za možnosť zníženia úrovne ciel. Exportná kompenzačná schéma by podľa Blumeho mohla zostať otvorenou možnosťou do budúcnosti.
Nemecký Volkswagen investoval v minulosti 14 miliárd dolárov v USA. Bolo to prostredníctvom miestnych výrobných partnerstiev a výstavby nového závodu v Južnej Karolíne, kde sa budú vyrábať modely Scout, určené výlučne pre americký a kanadský trh. Automobilka mala cieľ, aby sa tieto investície odpočítali z celkovej výšky ciel, ktorým spoločnosť čelí.
Volkswagen nie je jediný, kto clá cíti. Celkovo tri najväčšie nemecké automobilky očakávali pokles hotovostných tokov za prvý polrok 2025 o vyše 10 miliárd eur, napísali The Financial Times pred uzavretím dohody medzi predsedníčkou Európskej komisie a americkým prezidentom.
Dôsledky očakával aj Stellantis – v prvej polovici roka mali byť dôsledky ciel vo výške 300 miliónov eur. V druhej polovici mali tieto dôsledky stúpnuť až na 1,5 miliardy eur. Odhady Stellantis zverejňoval pri sadzbe 25 percent. Stellantis má svoj výrobný závod v Trnave, z neho však žiadne vozidlá do USA nevyváža, rovnako ako Kia zo žilinskej fabriky.
Piaty výrobný závod na Slovensku bude mať automobilka Volvo. Generálny riaditeľ Volvo Cars Håkan Samuelsson pre televíziu CNBC nedávno uviedol, že spoločnosť má v úmysle zaradiť do výroby svojho automobilového závodu v Južnej Karolíne svoje najpredávanejšie športovo-úžitkové vozidlo XC60.
Volvo aktuálne buduje svoj výrobný závod v Košiciach.
Slovenskí producenti dohodu nekomentujú
Americký trh je pre slovenské automobilky extrémne dôležitý. Efektívna colná sadzba bola na tovary zo Slovenska jedna z najvyšších v rámci krajín Európskej únie. „Ak by clo 25 percent na automotive zostalo v platnosti, bolo by to nielen pre slovenské automobilky, ale aj pre celú tamojšiu ekonomiku veľmi bolestivé. Zníženie na 15 percent by tak vzhľadom na expozíciu slovenského automobilového odvetvia voči americkému trhu malo výraznejšie stlačiť dolu efektívnu colnú sadzbu nášho východného suseda,“ dodal Martin Kron z Raiffeisen bank Česká republika.
Producenti áut na Slovensku dohodu medzi Európskou úniou a USA o nových clá nekomentovali. Nemecký Volkswagen stručne napísal, že dohodu v colnom spore a s ňou plánovaciu istotu víta. Jaguar Land Rover celú situáciu nekomentoval. Ten vo svojom závode v Nitre vyrába vozidlá Land Rover Defender a Land Rover Discovery.
„Dôsledky zhodnotiť ešte nevieme. Nepoznáme celú dohodu,“ stručne reagoval na novú sadzbu ciel Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu na Slovensku. Aj napriek tomu za toto trojmesačné – odkladné – obdobie už ich členovia nižšie objednávky pocítili.
„Teraz uvidíme, či tie objednávky stúpnu, no niekde sa ten proces optimalizácie už začal a uvidíme, kde sa zastaví. To závisí od toho, ako objednávky prídu alebo neprídu,“ odvetil Matušek na otázku, či členovia už majú hmatateľné dôsledky aktuálneho stavu. Pre automotive na Slovensku nebol rok 2024 ľahký. Mnohé fabriky v sektore znižovali počty zamestnancov.
Republiková únia zamestnávateľov dohodu privítala. „Ide o kompromis, ktorý síce eskaláciu odvrátil, ale zásadný problém nevyriešil,“ povedal Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Otvorenej ekonomike, ako je Slovensko, by podľa neho pomohla stimulácia domáceho dopytu napríklad pomocou šrotovného. „Môže to podporiť predaj, zachrániť výrobu a zároveň dostať staré vozidlá z ciest,“ dodal Lasz.
FOTO: SITA/AP Photo/Jacquelyn Martin
Ekonomika pociťuje clá
Ekonomika Slovenska však dôsledky Trumpovej obchodnej politiky už cíti. Prognózy rastu ekonomiky krajiny od začiatku roka znižujú komerčné banky i Národná banka Slovenska.
V roku 2025 by podľa najnovších odhadov centrálnej banky mala rásť len o 1,2 percenta. V porovnaní s jarným odhadom je prognóza nižšia takmer o polovicu. UniCredit Bank odhadla rast hrubého domáceho produktu na 1,1 percenta.
„V tomto roku preto predpokladáme rast HDP na úrovni 1,3 percenta medziročne, v budúcom roku vo výške 1,5 percenta medziročne, avšak s výraznými rizikami smerom nadol. Tie budeme postupne vyhodnocovať a zapracovávať do našich odhadov,“ dodal Horňák.
