Trh s kancelárskymi nehnuteľnosťami na tom nie je veľmi dobre. A napriek snahe šéfov pritiahnuť ľudí späť do kancelárií sa to podľa McKinsey Global Institute veľmi nezlepší.
Nová správa uvádza, že návštevnosť kancelárií sa udržiava stabilne 30 percent pod normami spred pandémie. Až do roku 2030 bude dopyt po kancelárskych priestoroch nižší ako v roku 2019 – podľa miernejších scenárov o 13 percent, podľa tých horších až o 38 percent.
Európa je na tom lepšie než Amerika
„Najviac zasiahnutými oblasťami budú nediverzifikované centrálne obchodné štvrte, ktoré sa vo veľkej miere spoliehali na ľudí, ktorí dochádzajú do práce,“ hovorí Ryan Luby, expert a pridružený partner McKinsey.
Poukazuje pritom na mestské centrá bez veľkého množstva obytných nehnuteľností, s menším počtom zelených plôch či iného zmiešaného využitia. Mestá v Európe a Ázii sú však menej ovplyvnené než centrá miest v Spojených štátoch, ktoré neposkytujú také široké možnosti využitia.
Odkiaľ pochádzajú údaje?
Správa sa zaoberala kancelárskymi nehnuteľnosťami, obchodnými a obytnými priestormi v mestách, ktoré prevyšujú rast HDP. Za príklad si zobrali deväť miest po svete: Londýn, Paríž, Mníchov, New York, San Francisco, Houston, Peking, Šanghaj a Tokio. Pre širší kontext a pochopenie trendov správania však zozbierali časť dát až zo 17 miest naprieč šiestimi krajinami a časť správy rozšírili až na 24 miest pre pochopenie vzorcov suburbanizácie.
McKinsey naznačuje, že môže trvať desaťročia, kým sa dopyt po kancelárskych priestoroch vráti na úroveň spred pandémie. Okrem čoraz obľúbenejšej hybridnej práce prispieva k zlej prognóze aj aktuálna ekonomická situácia.
Celková hodnota kancelárskych priestorov by mohla podľa McKinsey do roku 2030 klesnúť o 26 percent. Pokles dopytu zaznamenávajú najmä menej sofistikované kancelárske budovy.
„V stávke je veľa kapitálu,“ hovorí Ryan Luby. „V zhodnotení ide o bilióny dolárov, čo je recept na veľký konflikt a pomalú zmenu.“
Benefity nelákajú, zvykli sme si na nový normál
Riešenie problému bude zložité. Zdá sa, že pracovníkov nelákajú výhody práce v kancelárii či benefity ako bezplatná strava – len pre tri percentá respondentov v prieskume to bol hlavný dôvod návratu.
Základom riešenia by mohli byť budovy so zmiešaným využitím, výstavba flexibilnejších budov s modulárnymi priestormi. Konverzie existujúcich nehnuteľností však nie sú jednoduché.
„Ide o štrukturálny zlom v ekonomických a behaviorálnych vzorcoch,“ hovorí Luby. „Keby pandémia trvala len tri alebo šesť mesiacov, myslím si, že by tieto vzorce bolo možné zastaviť. No vzhľadom na to, že trvala viac ako dva roky, nemyslím si, že je to ešte možné.“
Koľko zamestnancov pracuje z kancelárie?
Prieskum sa uskutočnil medzi takmer 13-tisíc zamestnancami na plný úväzok v šiestich krajinách:
- 56 percent ľudí pracuje hybridne,
- 37 percent chodí denne do kancelárie
- 7 percent pracuje len na diaľku.
Nielen mladí, nielen zamestnanci
Je zaujímavé, že priemerný počet dní, ktorý respondenti strávili v kancelárii, sa veľmi nelíšil z pohľadu veku, príjmu ani odpracovaných rokov. Našli sa však určité výrazné rozdiely. Starší pracovníci chodia do kancelárie päť dní v týždni a mladší tam chodia menej často, ak pracujú pre menšie spoločnosti.
Prieskumy tiež zistili, že u pracovníkov na juniorských pozíciách bolo omnoho pravdepodobnejšie, že budú pracovať päť dní v týždni v kancelárii, alebo rovnako, že budú pracovať výlučne na diaľku, než u ich kolegov na strednej a vyššej úrovni.
Údaje tiež naznačujú, že aj dobre platení pracovníci na vyššej úrovni tvrdia, že by odišli zo zamestnania, ak by museli každý deň dochádzať do kancelárie. Dokonca sú ochotní vymeniť lepší plat za privilégium práce z domu. Naznačuje to, že aj šéfovia preferujú hybridnú prácu. A ak si šéf chce zachovať určitú flexibilitu, tak si ju pravdepodobne zachovajú aj ostatní.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je redaktorka Jena McGregor.
