Jakub Liška sa mohol vydať jednoduchou cestou, rozhodol sa však nasledovať kroky svojho otca. Po škole založil značku modranska, obliekol tradičnú modranskú keramiku do atraktívneho šatu a dnes si jeho výrobky objednávajú ľudia z celého sveta.
Jakub vo svojich priestoroch v Modre a na svojom e-shope ponúka najmä úžitkovú keramiku, teda takú, ktorá si nájde svoje reálne využitie v skutočnom živote. “Modranská majolika sa za tie roky stala dekoratívnou záležitosťou, naše babky ich mali na stenách, no nepoužívala sa. Mojim cieľom už od začiatku bolo ponúkať len úžitkovú keramiku,” tvrdí.
Manželia z Bánoviec urobili z detských papúč klasiku, ale aj hit
Majolika je špecifický spôsob výroby keramiky, ktorý má v Modre tradíciu od 14.storočia. Na Slovensko ju priniesli Habáni a ide o postup, pri ktorom sa do bielej glazúry maľuje zasurova majolikovou farbou. Najskôr sa vypáli konkrétny výrobok, ktorý sa namočí do bielej glazúry. Do tejto krehkej vrstvy sa majolikovou farbou namaľuje vzor a celý výrobok sa následne vypáli ešte raz.
Hotové produkty z dielne modranskej. Foto: modranska
Jakub sa k majolike dostal vďaka svojmu otcovi, ktorý mal všetky potrebné nástroje vo svojej dielni. Keďže sa dobre učil, rodičia ho síce chceli radšej vidieť na gymnáziu alebo obchodnej akadémii, no on sa rozhodol pre štúdium keramiky na škole úžitkového výtvarníctva.
Nové a staré v jednom
Po strednej škole začal študovať sochárstvo, no už v prvom ročníku prešiel v rámci VŠVU na odbor architektonickej tvorby. Po získaní bakalárskeho titulu vyskúšal šťastie na University of Plymouth, kde získal magisterský titul v odbore Dizajnové myslenie. Po návrate ešte dokončil šiesty ročník na VŠVU v Bratislave.
Na otázku, či nechcel zostať v zahraničí, mal jednoznačnú odpoveď. “V rozpore s náladami, že všetci mladí odchádzajú do zahraničia, som chcel prísť na Slovensko a robiť tu niečo, čo ma baví. Bol vo mne taký vzdor, mal som pocit, že treba prísť, skúsiť tu niečo urobiť a ak sa ukáže, že je to tu naozaj také zlé, tak až vtedy odísť,” hovorí Jakub.
Mamy v biznise prinavrátili starú tradíciu. Vyrábajú strieborné hrkálky
Po škole sa s kamarátmi dohodli, že sa pokúsia oživiť tradíciu modranskej majoliky. Založil si firmu, zavrel sa do dielne svojho otca, pripravil si tvary a s pomocou kamarátov – grafických dizajnérov zadefinoval, ako by mala táto moderná majolika vyzerať. Cieľom bolo zachovať tradíciu, no zároveň ju zabaliť do atraktívneho šatu, ktorý bude zaujímavý aj pre súčasnú generáciu.
Majolika bojuje o prežitie
Značka modranska dnes patrí medzi najobľúbenejšie výrobky svojho druhu na Slovensku. Jakub Liška tvrdí, že v tejto dobe vo svojich priestoroch nedokážu kompletne pokryť dopyt, preto je jedným z jeho hlavných cieľov prijať ďalších zamestnancov (dnes majú troch). Čo nie je jednoduché, vzhľadom na to, že väčšina takýchto remeselníkov má nad 50 rokov a nové talenty na Slovensku nevychovávame.
Dizajn je dôležitý, no Jakub kládol dôraz predovšetkým na úžitkovosť. Foto: modranska
Učilište v Pezinku ukončilo tento odbor pred 8 rokmi a starší ľudia, ktorí tieto remeslá ovládajú, majú často iné zamestnanie, pričom majolika alebo hrnčiarstvo je pre nich skôr hobby. Riešením by podľa neho mohlo byť napríklad duálne vzdelávanie, prípadne stáže.
Okrem záchrany remesla je cieľom Jakuba Lišku neustále pridávať nové vzory. “Toto remeslo je v tejto oblasti zhruba 500 rokov a za túto dobu vzniklo také obrovské množstvo vzorov, že by sme ich mohli pridávať donekonečna,” hovorí.
Nový vek slovenského folklóru
V minulosti nebolo výnimkou, že mu bol jeho inovatívny prístup k tradičnej keramike vyčítaný. “Ľudová tvorba sa aj v minulosti prirodzene vyvíjala, vstupovalo do toho to, čo národ zažíval. Myslím si, že zakonzervovanie umeleckej tvorby je skôr dôsledkom socializmu a jeho prístupu k folklóru,” tvrdí. Dnes už tento problém podľa vlastných slov nemá.
Sám vníma, že folklór dnes na Slovensku zažíva boom, čo ale prináša aj záplavu nekvality a gýču. Verí však, že tento segment čaká transformácia a čoraz častejšie budú vznikať značky, ktoré prinesú skutočnú umelecko-historickú kvalitu.
Pobočky v zahraničí
Rozširovanie je podľa Jakuba Lišku absolútnou nevyhnutnosťou a nielen, čo sa týka ľudských zdrojov. Modranská keramika je podľa neho ešte stále pojmom aj v Českej republike, kde vidí zaujímavý potenciál pre expanziu, zmysel vidí aj vo východnom Rakúsku a oblasti Burgenlandu, kde má keramika tiež svoju tradíciu. Výrobky zatiaľ Liška posiela aj do Austrálie, Singapuru, Británie či Portugalska.
Modranská keramika sa dnes vyrába rovnako ako pred 500 rokmi. Ak pominieme drobné vychytávky ako elektrická keramická pec či elektrický hrnčiarsky kruh, prakticky nenájdete rozdiel.
“Dá sa pracovať aj s novými technológiami, sú tu počítače či 3D tlačiarne. Chceme však zachovať tú tradičnú technológiu, chceme to vyrábať ručne, to je to, čo je oceňované. Celá naša značka je postavená na tom, že je to vyrobené ručne a nemá pre nás teda žiadny zmysel to meniť. Kľúčom, prečo majú ľudia radi značku modranska je práve to, že je to tradičná keramika s moderným šatom a museli by to byť veľmi závažné dôvody, aby sme sa na tom rozhodli niečo meniť,” uzavrel podnikateľ a dizajnér.
Hlavné foto: vľavo Jakub Liška s otcom, vpravo výdajňa tovaru v Modre Foto: koláž úľuv/modranska
