Akcionári automobilky Tesla chceli vyplatiť svojmu riaditeľovi vyše 55 miliárd dolárov. Cez justičný orgán to však neprešlo ani na druhý pokus.
Americká spoločnosť Tesla si nevie rady. Aj keď našla spôsob, ako odmeniť svojho CEO Elona Muska za prácu, ktorú odviedol za posledné desaťročie, justícia s tým nesúhlasí.
Najnovšie rozhodnutie súdu v štáte Delaware z pondelka 2. decembra je aj po ďalšom hlasovaní akcionárov Tesly z júna nemenné. Hoci „spolumajitelia“ Tesly druhý raz schválili balík pre Muska vo výške viac ako 55 miliárd dolárov, sudkyňa Kathaleen McCormick ho znova zamietla.
Nemáte práve teraz čas prečítať si Ranný prehľad? Vypočujte si ho v podobe podcastu Espresso on Air. Každé ráno o 6:30 vás čaká nová časť vo vašej podcastovej aplikácii.
Stále má pochybnosti
Spoločnosť pritom tvrdí, že nové hlasovanie prizrelo na mnohé kritické pripomienky justičného orgánu, podľa ktorého bola dohoda o Muskovom odmeňovaní sporná, hlavne z dôvodu nedostatočného zverejnenia informácií.
McCormick uviedla, že druhé schválenie akcionármi ju nepresvedčilo. Právnici spoločnosti Tesla a Muska boli podľa jej slov kreatívni pri argumentácii, aby zvrátili jej predchádzajúce rozhodnutie. Ich stanovisko však nakoniec nemalo oporu v právnom precedense.
Podľa nej tak neexistuje dôvod na zrušenie pôvodného rozhodnutia, a to ani na základe faktov, ktoré sa objavili po prvom súdnom konaní. Informácie, ktoré Tesla v júni poskytla akcionárom, obsahovali nekorektné údaje, doplnila.
CEO superstar
Pre americkú automobilku ide o veľmi citlivú záležitosť. Pred júnovým hlasovaním akcionárov Musk podľa portálu Investors.com naznačil, že ak by nedostal dohodu o odmene, mohol by presunúť zdroje firmy Tesla do svojej súkromnej spoločnosti xAI.
Prípad by navyše mohol mať širší dosah. Podľa hlavného ekonóma českej Trinity Bank sa sudkyňa uchyľuje k aktivizmu, ktorý môže vyústiť do exodu ďalších firiem zo štátu Delaware. „Pritom tam majú sídlo viac ako dve tretiny najvýznamnejších amerických spoločností, tých zastúpených v rebríčku Fortune 500,“ dodáva.
Analytik z XTB Marek Nemky hovorí, že Muskov balík kompenzácií je výnimočný, a to aj na americké pomery. „Bežné odmeny generálnych riaditeľov sa zvyčajne pohybujú v miliónoch dolárov ročne,“ približuje. Sundar Pichai, CEO spoločnosti Alphabet, pod ktorú spadá Google, v roku 2022 taktiež dostal odmenu, no bola podstatne nižšia – 226 miliónov dolárov.
„Musk nepoberal tradičný plat. Jeho kompenzácia pozostávala z dlhodobých balíčkov vo forme akciových opcií, čo je medzi výkonnými riaditeľmi pomerne bežné. Zvyčajne sa však pohybujú v rozmedzí jedna až 1,5 miliardy dolárov počas piatich rokov,“ dopĺňa Nemky.
Nechránení akcionári?
Muskov prípad nevyniká iba výškou odmeny, ale aj zásahom justície. „Takéto vysoké odmeny bežné nie sú. Bežné však nie je ani to, že by súdy odmeny blokovali, ak ich riadne schválilo príslušné valné zhromaždenie akcionárov,“ vysvetľuje Kovanda.
Súhlasí s ním i Nemky, ktorý pripomína, že ich výška býva predmetom verejnej diskusie. „Žiaden takýto precedens však neexistuje,“ dodáva.
Problém nastal v súvislosti s procesom schvaľovania. „Podľa pravidiel by mal byť takýto plán navrhnutý nezávislým predstavenstvom, ktoré má chrániť záujmy akcionárov. V prípade Tesly však vyšlo najavo, že predstavenstvo nebolo úplne nezávislé – jeho členom bol Muskov brat, ako aj niekoľko jeho blízkych spolupracovníkov,“ tvrdí Nemky.
Situácia následne vyvolala podozrenie z konfliktu záujmov, jeden z akcionárov, Richard Tornetta, podal žalobu a prípad sa dostal na stôl súdu v Delaware.
Pád akcií
Sudkyňa už v januári nariadila zrušenie celého balíka s tým, že riaditelia boli vazalmi Muska a proces schvaľovania dohody o odmeňovaní nebol úplne čistý a dostatočne transparentný. McCormick odmenu v hodnote niekoľkých miliárd dolárov označila za nepochopiteľnú čiastku, ktorá je navyše voči akcionárom nespravodlivá, písal vtedy Reuters.
Posledné rozhodnutie justície je najnovším vývojom v právnom spore, ktorý sa ťahá už od roku 2018, keď akcionári odklepli neobvyklý balík odmien pre šéfa spoločnosti Tesla. Musk súhlasil, že sa vzdá bežného platu a namiesto toho mu vydajú opcie na akcie výmenou za dosiahnutie míľnikov viazaných na trhovú hodnotu, tržby a ziskovosť automobilky.
Tesla a Musk sa proti rozsudku môžu ešte odvolať. Akcie spoločnosti v pondelok večer po zverejnení rozhodnutia súdu klesli o jedno percento a v utorok pred otvorením burzy ďalej padali o necelé jedno percento.
Musk x Trump
Akcie spoločnosti Tesla od prezidentských volieb vzrástli o viac ako 40 percent. Mnohí investori totiž veria, že novozvolená hlava štátu Trump bude presadzovať politiku, ktorá by mohla byť pre automobilku a jej šéfa prospešná. Pripomeňme si, že Musk na podporu Trumpovej kandidatúry vynaložil približne dvesto miliónov dolárov.
Číslo dňa
1 484
je nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve v treťom štvrťroku 2024, informoval Štatistický úrad SR. Toto číslo sa medziročne zvýšilo o 5,8 percenta. Po zohľadnení miery inflácie reálna mzda zase stúpla o tri percentá. Dôvod na bezuzdnú radosť to však nie je. Priemerné mzdy pokračovali síce v raste, no tempo bolo najslabšie za posledného tri a pol roka.
Krátke správy
Zvolený americký prezident Donald Trump zopakoval, že najväčšej japonskej oceliarskej spoločnosti Nippon Steel nedovolí, aby prevzala svojho amerického konkurenta U. S. Steel, pričom súčasťou obchodu sú aj košické oceliarne U. S. Steel Košice.
Trump v rámci volebnej kampane opakovane vyhlasoval, že transakciu, ktorú schválili akcionári a predstavenstvá oboch spoločností, v prípade návratu do Bieleho domu zablokuje. Je zástanca protekcionistickej hospodárskej politiky a obchodným partnerom USA sa vyhráža novými sankčnými clami, aké zaviedol počas svojho prvého funkčného obdobia.
Poslanci schválili zákon o štátnom rozpočte na budúci rok. Verejný dlh má v budúcom roku údajne klesnúť na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu z tohtoročných očakávaných 5,8 percenta HDP. Poslanci vzali na vedomie aj rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 s miernymi úpravami oproti pôvodnému vládnemu návrhu. Zákon o štátnom rozpočte podporilo všetkých 79 poslancov vládnej koalície.
V krajinách ako Taliansko, Belgicko a Luxembursko takmer neexistujú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Naopak, v mnohých krajinách strednej a východnej Európy sú mzdové rozdiely medzi ženami a mužmi väčšie.
„Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšími rozdielmi v mzdách medzi pohlaviami v Európe. Ženy zarobili v priemere o približne 20 percent menej na hodinu ako ich mužskí kolegovia v období medzi rokmi 2010 a 2019,“ konštatujú Vladimír Novák a Peter Tóth z Národnej banky Slovenska v čerstvej štúdii.
Rozdiely pritom dosahujú najvyššiu hodnotu u žien vo veku 30 až 49 rokov, čo sa zhoduje s obdobím plodnosti a výchovy detí. Rodinné povinnosti výrazne ovplyvňujú ich príjmy v dôsledku prerušenia kariéry alebo skrátenia pracovného času.