Človek si povie, že málo miest pôsobí ešte obyčajnejšie ako táto kancelária. Pred 52 rokmi v nej prichytili pri nekalom čine päť mužov a odvtedy sa svet netočí úplne rovnako.
Ide totiž o kanceláriu, kde vypukla aféra Watergate, ktorá viedla až k historickej rezignácii amerického prezidenta Richarda Nixona. Na stenách nie príliš veľkej miestnosti visia zarámované archívne výtlačky novín a dokumentov, ktoré vypovedajú o udalosti. Inak sa miestnosť od doby, kedy významná udalosť prebehla, v podstate nezmenila. Vďaka tomu je ľahké si predstaviť, čo sa tu odohralo.
Je pol tretej, nie nad ránom, keď škandál vypukol. Hodiny ukazujú pol tretej popoludní, no predstavy sa na tomto mieste automaticky rozbiehajú naplno. Kancelária zrazu potemnie, hoci nie úplne. Tmu prerušujú okrové farby kresiel a najmä úzke lúče bateriek v rukách „špeciálnych údržbárov“.
Títo nápadne nenápadní muži sa vlámali na šieste poschodie jednej zo šiestich budov tvoriacich Watergate, komplex v centre Washingtonu. O pol tretej ráno mali v pláne nafotiť kompromitujúce materiály a nainštalovať odpočúvacie zariadenia v sídle Demokratickej strany, čo malo napomôcť k znovuzvoleniu republikána Richarda Nixona za prezidenta Spojených štátov.
Nič nebude ako pred Watergate
Práve túto motiváciu odhalilo vyšetrovanie po zatknutí nepozvaných hostí. Richard Nixon síce v nasledujúcich voľbách drvivou väčšinou porazil svojho konkurenta Georgea McGoverna, ktorého do boja postavili demokrati, no pod čoraz väčším tlakom okolností a odhalených skutočností v auguste 1974 rezignoval. Stal sa tak vôbec prvým prezidentom v histórii Spojených štátov, ktorý odstúpil z úradu.
Kauza Watergate sa stala bodom zlomu. Kým do tohto škandálu si mnohí mysleli, že na najvyššie miesta sa dostanú len „tí najlepší z nás“, osudová udalosť z roku 1972 ich vyviedla z omylu. Watergate sa stala otvorenou bránou, cez ktorú sa toxická voda rozliala do verejného priestoru a navždy ho otrávila.
Dobové noviny informujúce o rezignácii amerického prezidenta Nixona | Foto: Filip Saiver
Dobové noviny informujúce o rezignácii amerického prezidenta Nixona | Foto: Filip Saiver
Prehnané tvrdenie? Rozhodne nie, keď kráčate popri rozľahlom vlniacom sa komplexe neďaleko rieky Potomac. Areál Watergate leží v susedstve štvrte Foggy Bottom, ktorá sa tiahne od Bieleho domu až k Potomacu a zahŕňa sídlo amerického ministerstva zahraničných vecí či Svetovej banky.
Na rozdiel od historických, často pompéznych objektov, je Watergate produktom architektúry 70. rokov minulého storočia. Komplex bol dokončený rok pred nechcenou návštevou z Nixonovho aparátu. Hoci to závisí od vkusu a pohľad na Watergate môže byť ovplyvnený vplyvom udalostí, ktoré sa tam odohrali, masívny polkruhový areál pôsobí sterilne až odťažito.
Nezaujímavé miesto, ktoré zmenilo svet
Chladný dojem pretrváva aj po vstupe do vnútra, kde ho nezmierni ani vľúdnosť recepčnej, ktorá už očakáva záujemcov o ohlásenú prehliadku. Nahlásenie vopred je nevyhnutné, pokiaľ teda nie ste „inštalatéri“ s baterkami a plynovými pištoľami namiesto hasákov. Avízo je však jedinou podmienkou exkurzie, vstup je zdarma.
Vstúpite do výťahu a čoskoro sa ocitnete na osudovom šiestom poschodí. Prejdete stroho zariadeným priestorom, ktorý je, pravdepodobne zámerne, bez najmenšieho náznaku kreativity, navrhnutý pre čo najefektívnejšiu prácu úradníkov. A…
Ste na mieste činu.
Kancelária, kde se odohrala aféra Watergate. | Foto: Filip Saiver
Kancelária, kde sa odohrala aféra Watergate. | Foto: Filip Saiver
Fádne kreslá pri stole, ktorého jedinou zaujímavosťou je, že tvarom pripomína dno pramice. Popravde, ani to nie je nič pozoruhodné, no v prostredí vizuálnej nudy, v 50 odtieňoch okrovej, sa človek chytá každej drobnosti.
Nič také však robiť nemusí. Toto miesto totiž nefascinuje dizajnom, ale výhradne geniom loci.
„Pozrite, tamto z toho okna bolo vidieť záblesky bateriek!“ ukazuje sprievodkyňa na protiľahlú budovu, z ktorej prišlo anonymné oznámenie, nech do Watergate prídu údržbári, pretože tam podľa všetkého nejde prúd. No ako už vieme, vo Watergate už „údržbári“ boli. Tí od Nixona.
Títo muži ovládali mnohé, no zámočníctvo nepatrilo medzi ich silné stránky. Prelepili preto zámky na dverách tak, aby sa nedali zamknúť, čo si všimol vrátnik. Ak poznáte históriu Watergate a máte trochu fantázie, môžete si predstaviť vrátnika, ktorý sa pri obhliadke čuduje nad touto nezvyčajnou „výzdobou“ dverí. Jeho prvá reakcia? Strhnúť pásky a pokračovať v práci. Až keď pri ďalšej obchôdzke objavil zámky prelepené znova, rozhodol sa zalarmovať políciu. Zvyšok je história.
Miestnosť na šiestom poschodí navždy zmenila vnímanie sveta, no človeku v nej stačí pár minút, pretože v kancelárii toho veľa nie je. Návštevník môže následne vyjsť z Watergate a za necelú hodinu príjemnou prechádzkou doraziť k Bielemu domu. Áno, od Watergate vedie k Bielemu domu krátka cesta. Bola by v tom krásna symbolika, keby nebola tak smutná.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Saiver.
