Politici sa chystajú opäť atakovať druhý pilier. Hovoria o tom viaceré varovné signály. Už v novembri minulého roka vyjadril Pavol Ľupták, poslanec za SNS, v pláne Národnej rady SR presvedčenie, že je potrebné otvoriť druhý pilier.
Vo februári povedal Michal Kotian, predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku, že existencia druhého piliera odoberá peniaze z dôchodkov vyplácaných zo Sociálnej poisťovne. Druhý pilier je tak podľa neho problémom dlhodobej udržateľnosti dôchodkov na Slovensku.
Dvojpilierové sporenie napadol aktuálne na blogu na sme.sk aj štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Branislav Ondruš. Polemizoval o jeho opodstatnení a navrhol vrátiť do systému garancie.
Čo kritikom prekáža
Deklarovaným problémom druhého piliera sú podľa kritikov nízke dôchodky. Ondruš sa vo svojom blogu opiera o 30 707 dôchodcov, ktorí už medzičasom získali nárok na penziu z druhého piliera.
Uviedol, že 95 percent z nich má nižšiu penziu, ako keby v druhom pilieri vôbec neboli a mali dôchodok len zo Sociálnej poisťovne. Prišli podľa neho o 52 eur mesačne.
„Uverili reklamným trikom dôchodkových spoločností a nepravdivým mýtom, ktoré šíria pravicoví ideológovia a médiá,“ konštatuje ľavičiar.
Až 74 percent z týchto ľudí sa preto podľa neho radšej rozhodlo pre výber celých úspor v hotovosti „v priemernej výške 12 800 eur“, nie pre výplatu pravidelného dôchodku.
Kde je pravda?
Pravdou je, že dôchodky z druhého piliera mohli byť oveľa vyššie. Má to dve príčiny. Krátky investičný horizont a príliš konzervatívna stratégia.
Inštitút finančnej politiky (IFP) vo svojej analýze ešte z novembra 2004 odporúčal nasledovné: „Vstup do druhého piliera sa oplatí predovšetkým pre ženy mladšie ako 35 rokov a pre mužov mladších ako 40 rokov.“
V prípade ľudí nad 35 rokov sa do neho malo oplatiť vstúpiť iba tým, „ktorí akceptujú vysokú mieru rizika a predpokladajú výnosy v druhom pilieri na hranici možného,“ uviedol inštitút.
Takíto sporitelia pritom ešte ani dnes nedosiahli dôchodkový vek. Vzorka, o ktorú sa Ondruš opiera, teda nie je pre posúdenie reprezentatívna. Títo ľudia mali jednoducho málo času, aby ich úspory mohli zarobiť.
Neodborné rozhodnutia
Ďalším problémom sú nedostatočné výnosy. Pod tie sa podpísali minulé vlády, ktorých bol práve Ondruš súčasťou. Medzi rokmi 2010 a 2012 bol poslancom a zastával funkciu podpredsedu Výboru NR SR pre sociálne veci. Po roku 2012 bol štátnym tajomníkom ministerstva práce.
„Nevhodne nastavených prvkov bolo niekoľko,“ vysvetľuje Ján Šebo, odborník na dôchodky a ekonóm plánu obnovy na Úrade vlády SR. Politický zásah podľa neho v minulosti správcom prikázal, aby za každých šesť mesiacov spätne zarobili aspoň nulu. Išlo o neslávne známe garancie.
„Pri akciových fondoch, ktoré majú štandardne volatilitu aj 20 percent ročne, to nie je možné zabezpečiť. Dôsledkom bolo, že správcovia na samom dne poklesu trhov predali akcie, ktoré mali. Akciové fondy sa vtedy premenili na ultrakonzervatívne nástroje. Na svetových trhoch pritom následne došlo k masívnemu oživeniu,“ spomína Šebo na premeškanú príležitosť.
Navyše vláda v roku 2013 namiesto toho, aby dotlačila fondy k investíciám do akcií, rozhodla, že všetci sporitelia automaticky prestúpia do dlhopisových fondov.
„Už vtedy pritom existovali zarábajúce indexované fondy, lenže v nich neboli takmer žiadni sporitelia. Toto je genéza chybného nastavenia druhého piliera,“ bilancuje Šebo.
O koľko sme prišli?
Ondruš týchto kritikov označuje za „ideologických obhajcov druhého piliera a zaplatených analytikov“. Práve on je však dogmatickým nepriateľom tohto typu dôchodkového sporenia.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster hovorí, že aktuálne úspory v druhom pilieri sú oveľa nižšie, než mohli byť. „Keby neboli opakované politické zásahy do investičných stratégií, ktoré znížili výnosy na najnižšie v krajinách OECD, mohli sme mať usporených asi o šesť miliárd viac,“ vypočítal pre pravda.sk.
Problémom druhého piliera tak bola a je prílišná orientácia na dlhopisy. Tie v dlhodobom horizonte zarábajú málo. Sporitelia mali byť skôr v akciách a indexových fondoch, aby mohli zarobiť viac.
Pohľad na priemerné výnosy fondov hovorí za všetko. Kým dlhopisové fondy zarobili za celú svoju existenciu v priemere len 1,3 percenta ročne, pri indexových fondoch to pritom bolo 8,8 percenta. Ficove vlády ľudí od týchto výnosov odstrihli a dnes ich predstavitelia systém kritizujú za nízke zárobky.
Situácia sa však zlepšuje. Automatický presun do indexov, ktorý zaviedla reforma druhého piliera prijatá v roku 2022, zvyšuje potenciál zarábať v budúcnosti viac.
Komu sa druhý pilier oplatí
Tejto téme sa dlhodobo venujú odborníci z projektu Oranžová obálka. Vypočítali, že ani mnohí dnešní sporitelia vo veku 55 rokov nedosiahnu na dôchodok, ktorý by mali, ak by boli len v prvom pilieri.
Dôvodom je práve nevhodná investičná stratégia z minulosti, ktorá je zameraná na dlhopisy. Tým pravdepodobne nepomôže ani presun do predvolenej stratégie, ktorý sa začal vlani.
Optika sa zlepšuje spolu s klesajúcim vekom sporiteľov. Ľudia vo veku 45 rokov budú mať viac ako len zo Sociálnej poisťovne, aj keď prehodili svoje úspory do indexových fondov až minulý rok, teda na základnej predvolenej stratégie. Ak si takto zhodnocovali príspevky dlhšie, zarobia ešte viac.
Najlepšie matematika vychádza 25-ročným sporiteľom. Tým sa druhý pilier oplatí, aj keby sa počas celej doby v druhom pilieri zameriavali len na dlhopisy, to sa pritom neodporúča.
Krátkodobý prospech namiesto vízie
Kritici druhého piliera vidia viac svoj krátkodobý prospech, než dlhodobé vyhliadky. Jednote dôchodcov v zastúpení Kotiana vôbec neprekáža, že dnešné dávky sa vyplácajú na úkor budúcich penzistov.
Príspevky pracujúcich, ktoré už nesmerujú na ich individuálne účty, ale putujú na trináste dôchodky, totiž prejedáme. Vytvára to tlak na budúce vlády, aby dôchodky zabezpečili v časoch, keď populácia Slovenska bude oveľa staršia ako dnes.
Priemerná výška starobného dôchodku pritom ku koncu minulého roka predstavovala 649 eur. Priemerná čistá mzda dosahovala len 1003 eur. Miera náhrady je tak 65 percent, čo je oveľa viac ako v krajinách západnej Európy. Viac ako nízke dôchodky sú teda problémom Slovenska nízke mzdy.
Hrozí zánik druhého piliera?
Zrušiť druhý pilier v súčasnosti nie je možné. Jeho zachovanie totiž garantuje Ústava SR a na jeho existenciu sú naviazané aj peniaze z plánu obnovy. Možno však oslabiť jeho váhu. Túto tendenciu súčasná nomenklatúra už v minulosti viackrát potvrdila.
Ostatne tak zredukovala príspevok, ktorý si na svoj účet odvádzajú všetci sporitelia z 5,5 na štyri percentá. Vláda tak získala 365 miliónov eur. Nedošlo k tomu po prvýkrát. Z deviatich na štyri percentá znížila Ficova vláda príspevok aj v roku 2013.
Suma dôchodkových úspor je pre politikov veľkých lákadlom. Aktuálne je tam 14,8 milardy eur. Vláda pritom bojuje s akútnym nedostatkom peňazí. Na finančných trhoch si požičiava čoraz drahšie, dokonca už najdrahšie v eurozóne.
Emisný plán Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity už druhým rokom počíta s rekordným objemom predaných dlhopisov za desať miliárd eur.
V druhom pilieri pritom peniaze sú. Stačí sa len načiahnuť a zobrať. Cieľom vlády je preto oslabiť kredit dôchodkového sporenia.
Potrebuje dokázať, že druhý pilier nezarába a je nevýhodný. Vláda sa bude snažiť, aby čo najviac ľudí prestúpilo do Sociálnej poisťovne aj s ich úsporami.
Zmeniť názor sporiteľov v druhom pilieri však nebude ľahká úloha. Ľudia si už zvykli sledovať, ako im na individuálnych účtoch rastie majetok. Podľa tohtoročného prieskumu až 60 percent ľudí nesúhlasí s tohtoročným znížením odvodov do druhého piliera. Vlani do systému vstúpilo 95-tisíc nových sporiteľov, čo je historicky rekordný prírastok. V druhom pilieri je aktuálne 1,9 milióna ľudí.
Ideologické balóniky
Michal Nalevanko, hlavný investičný stratéga Moneyhoon, považuje blogy štátneho tajomníka Ondruša za ideologické balóniky vypúšťané v pravidelných intervaloch. „Sú naivné, plné logických chýb, ale účel svätí prostriedky… Som si takmer istý, že o chystaných zásahoch v druhom pilieri nebude žiadna relevantná diskusia,“ hovorí.
Kritizuje úvahu vrátiť do druhého piliera garancie. Viedli by podľa neho opäť k prílišnej opatrnosti dôchodkových fondov. „Sporitelia by sa na percentá výnosov trhov mohli len prizerať,“ hovorí Nalevanko.
„To by bola voda na mlyn na existenčný argument. Ak dôchodkové fondy dokážu garantovať akurát zhodnotenie okolo nuly (dôsledok neinvestovania), na čo vôbec sú? A naozaj ich niekto chce obhajovať?“ odhaduje budúcu vládnu rétoriku odborník.