Avdijivka padla. Nový hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj cez víkend oznámil, že sa z nej ukrajinské jednotky sťahujú, aby sa vyhli obkľúčeniu.
Pre ruskú armádu je to najvýznamnejší úspech na fronte od získania Bachmutu v máji 2023. Dobytiu oboch miest predchádzali mesiace krvavých bojov.
„Avdijivka je kúsok od mesta Doneck. Pre Rusov bude teraz oveľa jednoduchšie využívať celú infraštruktúru okolo neho. Nie je úplne jasné, ako dobre je pripravená ukrajinská obrana za Avdijivkou. Z pohľadu Rusov dáva snaha dobyť mesto zmysel. Či im to dáva zmysel aj za cenu strát, ktoré tam utrpeli, to je iná otázka,“ hovorí Jan Kofroň, politický geograf a expert na vojenstvo.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Vyrovnaná partia
Od začiatku ruskej agresie na Ukrajine uplynú tento týždeň dva roky. Strata Avdijivky podľa Kofroňa zásadným zlomom vo vojne nie je, aj keď ide o dobre opevnenú strategickú pozíciu. „Nepredstavujme si, že sa teraz stane zázrak a Rusi budú môcť o mesiac oznámiť víťazstvo vo vojne alebo dosiahnutie kľúčových cieľov. K tomu takmer určite nedôjde,“ myslí si Kofroň.
Ukrajina podľa neho aj po dvoch rokoch bojov vedie s oveľa silnejším Ruskom nad očakávania vyrovnanú partiu. „Pred vojnou by som dnešnú situáciu zaradil medzi desať percent najlepších scenárov. Ukrajina neprišla o žiadne z najvýznamnejších miest, Rusi nedobyli ani Charkov, ktorý majú kúsok od hraníc. Samozrejme, nemôžeme povedať, že by Ukrajina niečo vyhrávala, ale miera jej porážky je malá. Situácia nie je dobrá, ale zatiaľ by som to nedramatizoval,“ hovorí.
V rozhovore sme podrobne prebrali situáciu na bojisku vrátane dvoch hlavných problémov, s ktorými teraz ukrajinská armáda bojuje – nedostatkom munície a regrútov. Došlo aj na súvisiacu medzinárodnú politiku a možné scenáre ďalšieho vývoja vojny.
Podľa posledných správ z frontu to nevyzerá, že by Ukrajina viedla s Ruskom nad očakávania dobrú partiu.
Pri hodnotení vždy záleží, s čím to porovnávame. Keby ste sa ma pred dvoma rokmi spýtali, čo by mohlo Rusko získať v prípade predĺženej vojny, povedal by som plus mínus ľavý breh Dnepra. Súčasná situácia je podľa mňa medzi desiatimi percentami najlepších scenárov. Možno sa to zhorší.
Ukrajina prišla o veľký kus územia, ale stále toho veľa obhájila. Keby sme sa vrátili rok dozadu, tak tu zasa vznikali z môjho pohľadu až extrémne optimistické predstavy, že si Ukrajina vezme okupované územie späť a dokonca Rusko porazí. Niektorí sa už chystali na dovolenku na Krym. V porovnaní s týmto súčasná situácia rozhodne dobrá nie je.
Otvára dobytie Avdijivky Rusom cestu k väčším územným ziskom?
Ak sa im podarí front posunúť o päť či desať kilometrov, tak pre nich bude oveľa jednoduchšie využívať celú infraštruktúru v okolí Donecka, veľkého mesta. Je to niečo, čo im uvoľní ruky. Tiež nie je úplne jasné, ako dobre je pripravená obrana za Avdijivkou. Rusi asi dúfajú, že budú môcť postupovať ľahšie.
Zima je relatívne mierna a o pár týždňov príde doslova obdobie bahna. Rusi sa asi priblížia k Časiv Jaru, možno o niečo ku Kupjansku, ale všetko to budú postupy rádovo v kilometroch. Samozrejme, otázkou je, ako ich budú Ukrajinci zadržiavať vzhľadom na stav mobilizácie a nedostatku západnej munície.
Ako veľmi akútny je problém ukrajinskej armády s chýbajúcimi regrútmi a nábojmi?
Z vojenského hľadiska teraz dáva pre Ukrajinu zmysel zmobilizovať aspoň štvrť milióna ďalších vojakov, možno aj pol milióna. Faktom je, že pokiaľ to Ukrajinci neurobia alebo to budú robiť chvatne niekedy pred letom, tak sa môžu dostať do veľkých problémov.
Nie je to akútny problém, že by zajtra došli vojaci, ale v dlhodobom pohľade to veľkým problémom byť môže. To isté s delostreleckou muníciou, no to je chyba Západu, tam nemožno Ukrajincom nič vyčítať.
Ruské delostrelectvo na fronte teraz denne vypáli násobne viac nábojov ako ukrajinské. Je situácia kritická?
Nepomer tam je a je výrazný. Kým bude Ukrajina brániť, tak to taký veľký problém nie je. Blbé je, že nemá veľmi veľkú šancu na väčší protiútok, kým neakumuluje dostatočné zásoby delostreleckej munície.
Západné dodávky brzdí balík americkej pomoci zaseknutý v Kongrese. Európska únia zase sľúbila do marca dodať milión delostreleckých nábojov, ale nakoniec dodá len polovicu, prečo?
Toto je skôr otázka na nejakého európskeho politika. Dôvody sú dva, mnoho európskych štátov, najmä Francúzsko, zdôrazňuje, že by Európa mala náboje ideálne vyrobiť sama. To dáva zmysel, pretože to podporuje domáce európske zbrojovky. Tie však nemajú dostatočnú kapacitu. Výroba sa zdvihla, ale nie dosť na to, aby sa vyprodukoval požadovaný milión kusov.
Navyše je potrebné doplniť niektoré skladové zásoby európskych krajín, pretože už pred vojnou neboli veľmi veľké a veľa nábojov už na Ukrajinu dávno zamierilo. Vo finále je tých nábojov potrebných viac.
Prečo ich európsky priemysel nie je schopný vyrobiť?
V minulých dekádach bol dopyt po tejto munícii relatívne malý. Redukovala sa zbrojná výroba, mnoho tovární zaniklo – vrátane chemických, ktoré sú potrebné tiež. Keď majú dnes zbrojovky postaviť továreň na náboje aj chemickú továreň, čo nie je jednoduché aj vzhľadom na ESG a podobným politikám, tak sa logicky pýtajú, aká je návratnosť tej investície. To sa nevráti počas jedného roka.
Môžu mať pocit, že západné európske krajiny nebudú mať po vojne takú veľkú potrebu delostreleckej munície, aby sa im to vyplatilo.
Ako vychádzajú európske zbrojárske kapacity z porovnania s ruskými?
Na to, aké má Európa HDP, zle. Rusko je oproti nám ekonomickým trpaslíkom. Človek by povedal, že EÚ by mala byť schopná Rusko prezbrojiť úplne bez problémov, ale z viacerých dôvodov to tak nie je. Na to, aká je ruská ekonomika slabá, jeho zbrojný priemysel v tomto okamihu šliape relatívne dobre. Podčiarkujem slovíčko relatívne.
Rusko chce dať tento rok na obranu a národnú bezpečnosť takmer štyridsať percent rozpočtu? Ako dlho je taká vojnová ekonomika udržateľná?
Nerobil by som si nádej, že sa zrúti počas tohto roka. Je vidieť problémy, ako je napríklad vysoká inflácia. Mnoho oblastí teraz nie je kvôli peniazom na zbrojenie prioritou, ale ak sa to už napríklad v budúcom roku premietne do výrazného zníženia životnej úrovne Rusov, to nedokážem odhadnúť, nie som ekonóm.
Aký silný je Putinov režim pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami v Rusku?
Tipol by som si, že tie voľby vyhrá. Režim sa určite dostal do problémov v roku 2022, pretože vojna nešla, ako čakali. Bolo to pre nich také trápne, že na začiatku tomu ani nechceli hovoriť vojna a potom museli mobilizovať.
Po nevydarenom Prigožinovom povstaní to teraz vyzerá stabilne. Časť kritikov režimu odišla. Kým bude ekonomická situácia relatívne dobrá, tak by som s nejakou vnútornou vzburou nepočítal, ale že tí ľudia nie sú z režimu úplne nadšení, to je tiež pravda.
A čo desiatky tisíc rakiev s ruskými vojakmi? Prečo nebudia väčší ohlas?
Nie sú v Rusku rozložené rovnomerne. Sociálne ani geograficky. Najviac sa to týka ľudí na okraji spoločnosti, typicky to boli väzni, za ktorými veľa ľudí plakať nebude. Postihnuté sú najmä chudobné regióny ako Dagestan, Čuvašsko či Burjatsko. Rusov v Moskve alebo Petrohrade sa to vlastne tak nedotýka.
Režim veľmi racionálne nastavil kritériá tak, aby ekonomicky najpodstatnejšie časti krajiny neboli vojnou tak zasiahnuté. Rusi urobili mobilizáciu, ale do ďalšej sa im zjavne nechce, hoci by z ich pohľadu dávala zmysel.
Druhá rovina je, že nie úplne malá časť Rusov bude vojnu vnímať ako skoro existenciálnu záležitosť. Samozrejme, nie tak ako Ukrajinci, ktorí bojujúci o svoje prežitie. Z pohľadu Rusov toto nie je Afganistan, ktorý bol šialene ďaleko.
Ako čítate nedávne Putinovo vyhlásenie, že by v Bielom dome radšej videl Joea Bidena ako Donalda Trumpa?
Nijako, Vladimir Putin toho narozprával veľa. Toto je presne ten typ informácie, ktorej neprikladám žiadnu váhu.
Nevidel ste ani jeho rozhovor s Tuckerom Carlsonom?
Nie. Rurikovci sú určite peknou témou, ale ja na to fakt nemám čas.
Rozumiem. Naspäť na front, dosiahla minuloročná ukrajinská protiofenzíva, do ktorej sa vkladalo veľa nádejí, aspoň nejaký úspech?
Ak sa budeme baviť o hlavných strategicko-operačných cieľoch, tak nie. Podarilo sa na niektorých miestach dostať do ruskej obrany niekoľko kilometrov hlboko, čo nie je úplne ľahké, ale nepodarilo sa ani priblížiť k mestu Tokmak, nie ho ešte dobyť. Ani k Melitopolu sa Ukrajinci nedostali.
Všeobecne však platí, že dosiahnuť prelom (preraziť obranné línie nepriateľa a preniknúť do jeho tylu, pozn. red.) je extrémne ťažké. Ani Rusom sa to za posledný rok nepodarilo, možno bude situácia iná pri Avdijivke. Pri Bachmute nešlo o prelom, bola to séria operácií, ktorými postupne vytláčali ukrajinskú obranu, až kým sa mesto postupne dostalo do obkľúčenia.
V posledných týždňoch sa ruským lietadlám darí obchádzať ukrajinskú protivzdušnú obranu pomocou kĺzavých púm, bômb s „krídelkami“, ktoré vďaka nim doletia oveľa ďalej. Pred rokom sme riešili, že ruské letectvo doteraz zohrávalo v konflikte len obmedzenú úlohu. Mení sa to?
Nepomer síl vo vzduchu je obrovský, Rusi budú mať násobne viac lietadiel, aj keď teraz na Ukrajinu prídu stroje F-16. Majú však celkom veľké problémy to nejakým spôsobom zužitkovať, najmä v zmysle prepojenia pozemných a vzdušných operácií.
Vďaka kĺzavým pumám sú schopní vrhať relatívne veľké množstvo výbušnej tonáže proti obrancom, 500-kilová bomba dokáže napáchať veľké škody. Presnosť kĺzavých púm však zároveň nie je úplne ideálna.
Presnosť na jednotky metrov nie je úplne ideálna?
Skôr nižšie desiatky, čo som počul. Keď takáto veľká bomba dopadne dvadsať metrov od cieľa, tak to nie je úplne zlé. Záleží, čo sa snažíte zničiť. Zničiť napríklad most pomocou tohto môže byť relatívne ťažké. Faktom však je, že je to istý pokrok a ruské letectvo je dnes pre Ukrajincov nebezpečnejšie ako pred rokom. Rusom dnes oveľa lepšie fungujú aj dronové systémy.
Existuje proti kĺzavým pumám nejaká efektívna obrana?
Po vypustení z lietadla už skoro vôbec.
Ako sa počas vojny premenil význam boja pomocou dronov?
Zo začiatku to bolo veľa tureckých Bayraktarov, ale postupom času ich rola ustúpila. Ruská protivzdušná obrana sa ich naučila detegovať a pôsobiť proti nim, namiesto týchto väčších dronov sa výrazne rozmohli malé drony s rozmermi bežne dostupných komerčných dronov.
Nelieta sa s nimi na stovky alebo dlhé desiatky kilometrov, pôsobia maximálne 20 až 30 kilometrov ďaleko. Často sú na jedno použitie s nejakou výbušninou.
Aké sú najcennejšie lekcie, ktoré by sme si mali z vojny na Ukrajine vziať?
Vojna nemusí byť krátka a rýchla. Rezervné komponenty armád v zmysle ľudí, štruktúry alebo výzbroje sú podstatné. Tiež použitie malých dronov.
Pre mňa teraz bude strašne zaujímavé sledovať, do akej miery zostane ich efektivita zachovaná. Zaujímavé by mohlo byť aj to, aké ťažké je vykonať už spomínaný prelom.
Akákoľvek dopredu pripravená obrana môže byť prekvapivo robustná. Nie je nepreniknuteľná, ale šanca, že sa cez ňu útočník dostane rýchlo je malá. Prečo je to podstatné? Ak sa napríklad pobaltské krajiny chystajú na hypotetický konflikt s Ruskom, môžu si pripraviť obranu dopredu. Keby Rusi vedeli, že v prípade útoku rýchle víťazstvo nedosiahnu, fungovalo by to ako deterenčná výhoda.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je redaktor Marek Tomanka.