Za šesť mesiacov vo funkcii prezidenta dosiahol Donald Trump niečo, čo pred ním nikto iný. Súčasná americká administratíva čelí stovkám súdnych sporov za svoje konanie.
Na rozdiel od mnohých iných bombastických vyhlásení je však založené na faktoch.
Najbližšie k nemu v tomto ohľade sú prezidenti George W. Bush a Richard Nixon, ktorých administratívy čelili desiatkam súdnych sporov.
Trump však zašiel ešte ďalej.
V Spojených štátoch prebieha toľko súdnych sporov, že aj právni experti a novinári zaoberajúci sa údajmi majú problém sledovať ich všetky.
K 2. septembru tohto roka právna databáza Just Security uvádza celkovo 386 súdnych sporov, ktoré napádajú jednotlivé kroky výkonnej moci.
„Nesledujeme prípady, v ktorých je žalobcom Trumpova administratíva, ani nesledujeme občianske súdne spory,“ zdôrazňujú autori databázy.
Profimedia
Jedna vec sa však zdá jasná. Súdne konania proti opatreniam Trumpovej administratívy doteraz mali tendenciu rozhodovať v prospech žalobcov.
Po návrate do Bieleho domu sa Donald Trump pustil do radikálnej transformácie zavedeného poriadku vo Washingtone.
Zatvára celé agentúry, ruší miliardové dotácie a prepúšťa tisíce federálnych zamestnancov, vrátane vedúcich predtým nezávislých federálnych agentúr.
A snaží sa to robiť predovšetkým prostredníctvom výkonných nariadení, t. j. dekrétov, ktorými prezident riadi činnosť vlády bez toho, aby musel žiadať o schválenie Kongres.
Trump obchádza Kongres
Len za prvých 100 dní svojho prezidentovania podpísal Trump asi 140 dekrétov, čím mnohonásobne prekonal ktoréhokoľvek zo svojich predchodcov.
Jeho administratíva sa však príliš nezaujímala o to, či sú tieto kroky v súlade s americkým právom. V dôsledku toho bolo počas tohto obdobia podaných v priemere viac ako dve žaloby denne.
„Do konca júla Trump vydal viac ako 170 výkonných nariadení a takmer všetky boli napadnuté na súde. Odňatie občianstva deťom narodeným na území USA, zrušenie celých agentúr, zasahovanie do volebných pravidiel… Trvalé opatrenia by mal prijímať Kongres. Keď prezident takto obíde Kongres, skončí to na súde,“ hovorí amerikanistka Kateřina Březinová.
Medzitým objem súdnych sporov naďalej rastie. Pred pár dňami federálny odvolací súd rozhodol, že väčšina Trumpových ciel je nezákonná, pretože prezident prekročil svoje právomoci.
Ceny však zostávajú v platnosti minimálne do 14. októbra. Súd to povolil, aby sa Trumpova administratíva mohla odvolať na Najvyšší súd USA, kde sa prípad teraz skončí.
Konkrétne, americká vláda má v súdnych sporoch týkajúcich sa obchodných ciel navrch.
Ďalšie žaloby prichádzajú
Podľa ďalšej databázy žalôb proti Trumpovej administratíve od agentúry AP sa doteraz nepodarilo žiadnu zo siedmich žalôb v tejto kategórii úspešne zablokovať.
Toto zhrnutie sleduje celkovo 290 prípadov a delí ich podľa oblastí Trumpovej politiky, ktorých sa týkajú. Najsledovanejšie prípady sa týkajú škrtov vo federálnom financovaní a opatrení súvisiacich s migráciou.
Desiatky žalôb vyvolalo aj prepúšťanie úradníkov a ďalšie škrty vo verejnej službe v rámci iniciatívy DOGE, ktorú predtým viedol Elon Musk.
Donald Trump sa však medzitým pripravuje na ďalšie žaloby.
Profimedia
Zo Správnej rady Federálneho rezervného systému USA Trump odvolal Lisu Cookovú, hoci podľa právnikov na to nemá oprávnenie. Cooková to odmietla a bude sa brániť pred súdom.
Trump sa tiež pripravuje na výmenu ďalšej časti „bankovej rady“ – prezidentov regionálnych pobočiek Fedu. „Čoskoro budeme mať väčšinu, bude to skvelé,“ chválil sa.
Jeho administratíva sa tiež snaží zbaviť sa riaditeľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) a stíhať protestujúcich, ktorí pália americkú vlajku.
Aj napriek tomu, že jeden z jeho vlastných výkonných príkazov pripúšťa, že je to v rozpore s dvoma rozhodnutiami Najvyššieho súdu USA, podľa ktorých je tento skutok chránený ústavnou zárukou slobody prejavu. A to sú len udalosti uplynulého týždňa.
Otázne však je, či súdy sú schopné Trumpa udržať pod kontrolou.
Kto určí hranice?
Analýza denníka The Washington Post z júla ukázala, že v približne tretine zo 160 súdnych sporov, v ktorých súd rozhodol proti Trumpovej administratíve, vláda rozhodnutie súdu v plnej miere nedodržala.
Podľa denníka ich buď úplne ignorovala, alebo ich odkladala a hľadala právne medzery, aby ich obišla.
Súdy nemajú prostriedky na vynútenie dodržiavania svojich rozhodnutí vládou.
„Súd nemá k dispozícii políciu ani armádu. Ak prezident ignoruje jeho rozhodnutie, najviac, čo sa môže stať, je obžaloba zo strany Snemovne reprezentantov, ktorú musí následne potvrdiť Senát. A to sa nikdy nestalo,“ poznamenáva amerikanista Jakub Lepš.
Profimedia
Najviditeľnejším prípadom manévrovania Trumpovej administratívy po nepriaznivom rozhodnutí bolo vyhostenie Kilmara Abrega Garcíu do jeho rodného Salvádora na základe vymyslených obvinení z členstva v gangu.
Hoci najvyšší súd nariadil jeho návrat, García zostal takmer dva mesiace v salvádorskej väznici, než bol prevezený späť do USA. Podľa sudkyne najvyššieho súdu Sonie Sotomayorovej tak Trumpovi úradníci „otvorene porušili“ súdne nariadenie.
Otvorené odmietnutie rozhodnutia najvyššieho súdu zo strany amerického prezidenta by bolo bezprecedentné a vyvolalo by ústavnú krízu v USA. Trumpova administratíva zatiaľ tak ďaleko nezašla.
„Nakoniec to bude najvyšší súd, kto stanoví hranice správania prezidenta. V súčasnosti je šesť z deviatich sudcov menovaných republikánskymi prezidentmi, traja z nich samotným Trumpom. To však neznamená, že budú s Donaldom Trumpom vo všetkom súhlasiť. Najmä predseda najvyššieho súdu John Roberts je klasický republikán, ktorý verí v ústavné princípy deľby moci a záleží mu na nezávislosti najvyššieho súdu,“ hovorí amerikanista Kryštof Kozák.
Pôvodne článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Marek Tomanka.
